Odhalili pamatnu tabulu
Frantiskovi Kreutzovi
Skromna spomienka na vzacneho cloveka
Spisovatel, ktoreho mozno prirovnat k stavitelom osmeho divu sveta. Aj on
pomaly, trpezlivo vyhladaval papierove tehlicky z minulosti pre svoje literarno-historicke diela. Vedel najst spojovacie nitky medzi ucitelskymi
kolektivmi skol, v ktorych posobil, mal otcovsky pristup ku ziakom, a
samozrejme i ku svojej „milej“, regionalnej horehronskej historii a ludovej
slovesnosti. Zanechal nam vari desiatku literarnych diel. Z nich pozname
tie, ktore vysli tlacou, su to: Kliatba na Murani, Helpianska bosorka,
Criepky z breznianskeho rinku, Zbojstva Jakuba Surovca. No nezostal len pri
povestiach. Studiami a referatmi prispel do zbornikov o Frantiskovi
Svantnerovi, o Zechenterovi – Laskomerskom, ba i v Brezne 700-rocnom najdeme
jeho prispevky. A to nie je vsetko. Jeho prace si precitame i v antologiach
Ozveny v nas, V znameni zivota, Pribudanie kruhov. Prispieval i do Horehronia. Mam ho stale pred ocami, vzorneho ucitela, spisovatela. Ubehlo tridsat a pol mesiaca, ako si nas opustil. Dnes citim, ze si tu medzi nami.
S otcovskymi ocami sledujes dianie v tejto skole. Je rusne. Asi take, ktore
si pocitil aj ty, ked ste sa stahovali z ulice Sturovej sem na Pioniersku.
Verim, ze
kazdy z nas si v kutiku srdca priniesol so sebou co len skromnu spomienku na
tohto vzacneho cloveka. Prihovor som zacal slovami, lepsie povedane versami
z eposu Frantiska Kreutza Osmy div sveta (ma okolo 600 versov). V rukopise su i jeho bajky, epigramy a obsirnejsi roman Rodopis. Koncim autorovym
povzdychom nad mraveniskom: „Boze, ktory divy tvoris,/ v diele z hliny na
div povys,/ nech sa krehkost ludom blizka,/ zmeni zmyslom mraveniska.“
(Z prihovoru Stefana
Giertla, ktory predniesol na slavnostnom odhaleni pamatnej tabule F. Kreutza)
V utorok 26. juna sa v Zakladnej skole s materskou skolou na Pionierskej ulici 4 v Brezne zisli
pedagogovia, predstavitelia miestnych kulturnych institucii, priatelia a rodinni prislusnici Frantiska Kreutza (1920 – 2004), ktori sa zucastnili na
odhaleni jeho pamatnej tabule. Tabula je umiestnena na prieceli skoly, v
ktorej Frantisek Kreutz posobil.
Foto: S. Vozar
Protekcia
Az
donedavna som bola tym najspokojnejsim clovekom pod slnkom. Kazde popoludnie
som naklusala do svojho zamestnania, aby som vycistila, vydezinfikovala a
upratala priestory lekarskej fakulty od zbytkov necistot po mokasinach a
lakovkach profesorov, lodickach sekretarok i docentiek a tenisiek studujucej
mladeze. Ano, dobre hadate, som upratovackou v jednej z najprestiznejsich
vysokych skol. Az donedavna mi srdce podskakovalo radostou, ked som brala do
ruky kybel s handrou ci prachovkou a likvidovala jedneho bacila za druhym.
Z prace som odchadzala s pocitom dobre vykonanej prace. Az raz…
Umyvala
som podlahu ako obycajne… Vlastne nie. Konali sa pohovory, a tak bolo treba pracovat jednostaj dookola, pretoze chodbou presli stovky parov noh a iste
si viete predstavit tu furu choroboplodnych zarodkov. Hlavne patogeny, tie
priam neznasam. Popri mne preslo mnozstvo ludi, muzov, zien a ich ratolesti nadejajucich sa, ze z nich raz budu doktori.
„Hej,
pani, zabudli ste si kabelku,“ zakricala som na damu s dievcatom, co prave
vstali z lavicky vo vestibule.
„Ach,
boze… Viete, ideme na pohovor k profesorovi Vydriduchovi, a tak sme z toho
cele paf. Ved sa len pozrite na to chudatko, nasu Sasku, urcite pri nom od
strachu zabudne aj to, co vie. A tak by sa rada stala doktorkou, viete, uz
od malicka pozorujeme u nej vlohy na toto uslachtile povolanie. Amputovala
nohy uz babikam. Ale nevieme, ci ma sancu… Je to vraj riadny Herodes…“ Buducej medicke trhalo kutikom ust, pod ocami mala kruhy, nechty dohryzene.
No, dobre, ale to im este nedavalo pravo hanobit jedneho z mojich „kolegov“.
„Obcianka,
ako si to dovolujete nazyvat pana profesora Vydriducha Herodesom? Viete vy, aka je to kapacita lekarskej vedy? Ide mu len o to, aby na fakultu boli prijati len ti najlepsi a nahodou, je to mily pan, velmi dobre ho poznam,“
zastala som sa ho.
„Vy sa
s nim poznate?“
„Pravdaze,“ odpovedala som hrdo. „Ved mu kazdy den riadim pracovnu.“
„Prosim
vas a nemohli by sme vas poziadat, ci by ste sa s nim neporozpravali ohladom
nasej dcerky, neprihovorili sa…“
„Ako si to dovolujete? Viete vy, co odo mna ziadate? Ved je to protekcia a to je
trestne.“
„Len par
slov… Nezavaznych. Prosime,“ nedala mi pokoja matka.
Ked som sa
pozrela na slecnu uchadzacku, postrehla som, ze jej zacalo tikat aj druhym
kutikom ust a jej lica dostavali bledosivy uremicky nadych. Spomenula som si
na moju dceru a neviem preco som ju zacala lutovat.
„Prosim,
prosim…“ modlikala matka dookola.
Neodolala
som.
„Dobre
teda. Urobim to prvy a posledny krat.“
Pobrala
som sa chodbou k profesorovej pracovni. Vosla som dnu, poutierala
v predsieni prach z nabytku a po chvili som sa vratila.
„Zariadene, bude to v poriadku, nebojte sa, slecna,“ povzbudivo som sa na nu
usmiala.
Vyskocila
na mna, vyobjimala ma, vybozkavala a bolo vidiet, ze trema je fuc. Este
z dialky mi kyvala… Vzdychla som si. Neurobila som predsa nic zleho, len som dievcatu zdvihla sebavedomie a zlikvidovala nervozitu. Ked som si vsak
zobliekala zasteru, nieco vo vrecku zasustalo. Siahnem do neho a vytiahnem pattisicku. Oblial ma studeny pot. Tak, toto neprezijem, to sa priecilo
mojej povahe.
Odvtedy
som nemohla v noci spavat, matalo ma svedomie. Budila som sa zhrozena, ze za
tento cin budem musiet pykat. Ked zastalo pred domom auto, vzdy som si
myslela, ze to uz idu po mna policajti. Predstavovala som si samu seba, ako
ma vedu v putach… Este nikdy nikto nemal v nasej rodine docinenia so
zakonom, ja budem zrejme prva.
V jedno
dopoludnie zazvonil zvoncek. Strhla som sa, tak uz je to tu. A skutocne. Vo
dverach stal policajt a nie jeden, ale hned dvaja. Citila som, ze omdliem.
„Mozeme
ist dnu?“ spytali sa.
„Nech sa paci,“ povedala som z poslednych sil.
„Prepacte,
pani, ze sme vas takto prepadli,“ zacali. Napadlo mi, ze takto sa nezatyka.
Chybala mi tam formulka: v mene zakona, atd.
„Prisiel som za
vami s takou delikatnou vecou… Mojej neteri ste tak velmi pomohli, nemohli
by ste aj mojmu synovi…?“
Emilia Molcaniova
Mila droga
Toto oslovenie je to najkrajsie, co TI v tomto liste napisem.
Tvaris sa, ze si
fajn a super. No mylis sa, lebo ak TA raz niekto skusi, coskoro zisti, ze si
tazky super.
Si biele NIC!
Skusas ma zvabit,
zlakat, zotrocit.
Rada by si spravila
zo mna trosku, bez vlastnika nazoru a vole.
Ale ja viem, ze
presne v tu hodinu, kedy TA clovek prijme, straca svoj zivot, priatelov,
rodinu.
Nukas vraj novy zivot. Aky?
Vo vire
farieb zit,
ostry
alkohol pit,
injekciu drzat v trasucich sa rukach
a potom
sa zvijat v bolestivych mukach.
Dakujem. Nechcem!
Si zabijak, a co sa
tyka uspokojenia, si len docasna zalezitost.
Zivot je krasny aj
bez TEBA. Dokonca ovela krajsi!
Nemas nic, co by si
mi mohla dat, nemas nic, cim by si ma mohla zaujat.
A preto moja vyzva
znie: „Drogu nie!“
Simona Vraniakova
...
(V ramci Dna boja proti drogam - 26. jun - v Zakladnej skole v Pohronskej Polhore ziaci pisali List
droge)
Lanovka na Kralovu
holu by nemala byt len snom
V ostatnych komunalnych volbach sumiacki volici stavili na mladost. Zvolili
si totiz najmladsieho starostu v okrese Brezno a devatclenne obecne
zastupitelstvo tvoria tiez mladi ludia.
Tridsatdvarocny
starosta Marcel Pollak zakladnu skolu vychodil v Sumiaci, po skonceni
breznianskeho gymnazia studoval na Vojenskej akademii v Liptovskom Mikulasi
a momentalne studuje socialnu pracu na
Teologickej fakulte Katolickej
univerzity v Ruzomberku. Ako vojak z povolania jedenast rokov sluzil
v Brezne, no po reorganizacii armady musel odist. Pracoval v komunitnom
centre v Sumiaci. Vlani sa rozhodol kandidovat na funkciu starostu
a spomedzi troch uchadzacov bol najuspesnejsi.
Starosta Sumiaca
Marcel Pollak
Na uvod...
Sumiac ma 1396 obyvatelov, z toho 408 Romov. K obci patri aj osada Cervena
Skala. Obyvatelstvo je dost prestarle, pretoze mladi odchadzaju za pracou.
Deti nemusia do skoly dochadzat, pretoze maju zakladnu skolu, ktoru
navstevuje 159 ziakov, i matersku skolu, ktoru by chceli od septembra
rozsirit na dve triedy so styridsiatimi detmi. „Nezamestnanost
dosahuje tridsat percent, v zime, ked nie je sezona, aj styridsat percent.
V obci funguje aktivacna cinnost, na zaciatku roka sme mali osemdesiat
aktivacnych pracovnikov a styroch koordinatorov, teraz ich je patdesiat
a dvaja koordinatori. Mnohi sezonne pracuju v obecnych lesoch pri uhadzovani
haluziny a vysadzani stromcekov,“ hovori starosta.
Do komunitneho centra
chodia poziadat o radu nielen Romovia, „niekto si predstavuje, ze
komunitne centrum je len pre Romov, ale navstevuju ho aj socialne odkazani
obcania, dochodcovia, ludia, ktori potrebuju socialnu radu alebo napisat
ziadost, zatelefonovat do socialnej, zdravotnej poistovne atd. Pracuje tam
jeden komunitny socialny pracovnik a dvaja asistenti.“
Priority starostu
Za
zakladnou skolou vyrasta amfiteater s tristo miestami na sedenie, ktory bude
mat podobu horehronskej drevenice. „Krst amfiteatra bude 14. jula, a tak
v jeden den oslavime 50. vyrocie folklorneho suboru Sumiacan a 15. vyrocie
vatry zvrchovanosti. Chceme skraslit namestie v drevenom style. Z dreva budu
ploty, zastavky, predajne stanky, kvetinace... Myslim si, ze mame jedno
z najkrajsich, ak nie najkrajsie namestie na Horehroni. Mojim predvolebnym
zamerom bolo dat pracu Sumiacanom, proste iba Sumiacanom, aby peniaze ostali
v obci. Na cintorinoch v Cervenej Skale a v Sumiaci
treba ocislovat
hroby, vysektorovat a vyberat poplatky. Myslim si, ze zo zaciatku budu
problemy, lebo v Sumiaci sa to nikdy nerobilo. Len polovica obce je
skanalizovana a na druhu polovicu by sme chceli v ramci novych vizii na roky
2007 - 2013 ziskat peniaze zo strukturalnych fondov. Obec ma
v Cervenej Skale svoj kamenolom. Ako prispevkova organizacia bol iba na
pritaz, preto obecne zastupitelstvo schvalilo zmenu na spolocnost s rucenim
obmedzenym, ktora bude hospodarit sama. Na konci roka uvidime, ci zaznamena
stratu alebo zisk a podla toho sa zariadime. V aprili sme prijali
pracovnicku, ktora sa venuje hlavne vypracuvaniu projektov. V tomto roku nam
ministerstvo kultury schvalilo 200 tisic korun, cez Maticu slovensku nam
preslo 10 tisic korun, cez Juventu na projekt Kazdy iny - vsetci rovni 19
tisic korun. Mame podany dalsi projekt na ministerstve financii na verejne
osvetlenie, ktore je uz zastarane, a od Sumiaca do Cervenej Skaly ho treba
vymenit. Vo februari sme instalovali nove fotobunky na zapinanie
a vypinanie verejneho osvetlenia. Myslim si, ze do dvoch rokov sa nam
investicie do toho vlozene vratia. Cez sviatky, ked prichadzaju chalupari,
mame permanentne velke problemy s vodou. Narast o tristo, styristo
chaluparov sposobuje nedostatok vody, ale mame uz spracovany projekt a tiez
pisomny prislub generalneho riaditela vodarni na precerpavacku v Teplici
a rekonstrukciu osmich kilometrov potrubia.“
Zelena pre turisticky ruch
Obce
Telgart, Sumiac, Valkovna a Pohorela zacali pracovat na spolocnom projekte
Rozvoj cestovneho ruchu a agroturizmu. Spolocnymi silami chcu pritiahnut co
najviac turistov a domacim poskytnut nove pracovne prilezitosti. „Telgart
ma vleky, Sumiac by mal lanovku na Kralovu holu, ubytovanie, bezecke trate,
cyklotrasy so vsetkym servisom. V sucasnosti, ked k nam pride turista,
nemozeme mu poskytnut kvalitne sluzby. Chce si oddychnut a nie este vyvarat.
Uz zacali stavat penzion s restauracnym zariadenim a evidujeme ziadost
sukromneho podnikatela na prenajom budovy, ktory ma v plane vybudovat
stravovacie zariadenie. Ubytovanie mame zabezpecene u sukromnych
ubytovatelov pod hlavickou ubytovavacej organizacie. Stary 20-rocny uzemny
plan treba bezpodmienecne aktualizovat. Ak chceme cerpat financie zo
strukturalnych fondov, ku kazdemu projektu ako priloha musi byt totiz uzemny
plan. Evidujeme ziadosti na stavebne pozemky, kde by chceli stavat
nove bytove jednotky. Termin verejneho obstaravania bol do konca juna a
tvorba uzemneho planu trva zhruba dvadsatjeden mesiacov. Do noveho uzemneho
planu chceme zapracovat aj lanovku. Boli by sme radi, keby sa nam ozval
nejaky investor. Pre Sumiac by to vela znamenalo.“
Maju sa cim pochvalit
Dedina je znama sukromnou zbierkou zvoncov Mikulasa Gigaca. „Zbiera
ich od svojej mladosti. Muzeum navstivilo mnozstvo navstevnikov nielen zo
Slovenska, ale aj z Japonska, USA, Kanady atd. Do tlace je pripravena
monografia obce Sumiac, na ktorej pracovali Ing. Mikulas Rybar,
Vladimir Cupka a Jan Molent, hladame sponzorov na jej vydanie.“
Sumiacania chcu separovat odpad
„V Sumiaci zatial komunalny odpad
netriedime, ale s poslancami sme sa dohodli, ze od jula alebo augusta by sme
zacali so separaciou. Uz sme podpisali zmluvu so zilinskou firmou.
U obyvatelov sme sa stretli s nazormi, ze treba triedit odpad.“
Kultura, zdravotnictvo, socialna starostlivost...
„Miestna ludova kniznica je
otvorena v pondelok, stredu a v piatok. Mame sukromne potraviny, pred
otvorenim je predajna s rozlicnym tovarom, mame novootvorenu predajnu so
zeleziarskym tovarom, ktora v obci chybala. V utorok a vo stvrtok v obci
ordinuje obvodny lekar, v Cervenej Skale je zubna ambulancia. Ludom chyba
lekaren. Dufam, ze sa mi podari sprevadzkovat ju aspon v case ordinovania
lekara. Zo zakona nam vyplyva socialna starostlivost o seniorov, v spolocnej
uradovni v Helpe je opatrovatelska sluzba, kde z rozpoctu ide rocne milion
dvestotisic korun. Ale starych ludi treba zaopatrit, lebo pre dedinu
spravili kus roboty.“
Obcianskym zdruzeniam sa dari
V obci
funguje obcianske zdruzenie TJ Druzstevnik Sumiac. Zastresuje futbalovy klub,
ktory ma styridsat clenov. Hra II. triedu a v tejto sezone skoncil na 4.
mieste. Je to mlady kader s vekovym priemerom dvadsatjeden rokov. Obcianske
zdruzenie Kralova hola kazdorocne organizuje krnackove preteky. Romske
obcianske zdruzenie Druzba je zamerane na kulturu a ma aj svoj subor. K najaktivnejsim
patri obcianske zdruzenie Folklorny subor Sumiacan. Obec na roznych
sutaziach reprezentuje aj dobrovolny hasicsky zbor, kde dosahuje dobre
vysledky.
Na zaver...
„Mrzi ma, ze Sumiac starne.
Co dostuduje, odchadza do sveta, lebo pracu na Hrone nenajde,“
postazoval sa starosta .
(ng)
Sumiacania su
prevazne greckokatolici, takze v Sumiaci maju greckokatolicky kostol.
| Namestie coskoro „odeju
do noveho satu“. |
Amfiteater uz 14.
jula privita prvych navstevnikov. |
Typicke sumiacke
drevenice
|
