3. JUL  2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Vzacne obrazky

Z futbalovej jedenastky Sportoveho klubu Brezna pozname len R. Peihoffnera. Nepoznate mena hracov, ktori reprezentovali mesto v roku 1933? Zavolajte na c. t. 6112283.


Odhalili pamatnu tabulu Frantiskovi Kreutzovi

Skromna spomienka na vzacneho cloveka

    Spisovatel, ktoreho mozno prirovnat k stavitelom osmeho divu sveta. Aj on pomaly, trpezlivo vyhladaval papierove tehlicky z minulosti pre svoje literarno-historicke diela. Vedel najst spojovacie nitky medzi ucitelskymi kolektivmi skol, v ktorych posobil, mal otcovsky pristup ku ziakom, a samozrejme i ku svojej „milej“, regionalnej horehronskej historii a ludovej slovesnosti. Zanechal nam vari desiatku literarnych diel. Z nich pozname tie, ktore vysli tlacou, su to: Kliatba na Murani, Helpianska bosorka, Criepky z breznianskeho rinku, Zbojstva Jakuba Surovca. No nezostal len pri povestiach. Studiami a referatmi prispel do zbornikov o Frantiskovi Svantnerovi, o Zechenterovi – Laskomerskom, ba i v Brezne 700-rocnom najdeme jeho prispevky. A to nie je vsetko. Jeho prace si precitame i v antologiach Ozveny v nas, V znameni zivota, Pribudanie kruhov. Prispieval i do Horehronia. Mam ho stale pred ocami, vzorneho ucitela, spisovatela. Ubehlo tridsat a pol mesiaca, ako si nas opustil. Dnes citim, ze si tu medzi nami. S otcovskymi ocami sledujes dianie v tejto skole. Je rusne. Asi take, ktore si pocitil aj ty, ked ste sa stahovali z ulice Sturovej sem na Pioniersku.
   Verim, ze kazdy z nas si v kutiku srdca priniesol so sebou co len skromnu spomienku na tohto vzacneho cloveka. Prihovor som zacal slovami, lepsie povedane versami z eposu Frantiska Kreutza Osmy div sveta (ma okolo 600 versov). V rukopise su i jeho bajky, epigramy a obsirnejsi roman Rodopis. Koncim autorovym povzdychom nad mraveniskom: „Boze, ktory divy tvoris,/ v diele z hliny na div povys,/ nech sa krehkost ludom blizka,/ zmeni zmyslom mraveniska.“

(Z prihovoru Stefana Giertla, ktory predniesol na slavnostnom odhaleni pamatnej tabule F. Kreutza)                           

V utorok 26. juna sa v Zakladnej skole s materskou skolou na Pionierskej ulici 4 v Brezne zisli pedagogovia, predstavitelia miestnych kulturnych institucii, priatelia a rodinni prislusnici Frantiska Kreutza (1920 – 2004), ktori sa zucastnili na odhaleni jeho pamatnej tabule. Tabula je umiestnena na prieceli skoly, v ktorej Frantisek Kreutz posobil.

Foto: S. Vozar


Protekcia

 

   Az donedavna som bola tym najspokojnejsim clovekom pod slnkom. Kazde popoludnie som naklusala do svojho zamestnania, aby som vycistila, vydezinfikovala a upratala priestory lekarskej fakulty od zbytkov necistot po mokasinach a lakovkach profesorov, lodickach sekretarok i docentiek a tenisiek studujucej mladeze. Ano, dobre hadate, som upratovackou v jednej z najprestiznejsich vysokych skol. Az donedavna mi srdce podskakovalo radostou, ked som brala do ruky kybel s handrou ci prachovkou a likvidovala jedneho bacila za druhym. Z prace som odchadzala s pocitom dobre vykonanej prace. Az raz…

   Umyvala som podlahu ako obycajne… Vlastne nie. Konali sa pohovory, a tak bolo treba pracovat jednostaj dookola, pretoze chodbou presli stovky parov noh a iste si viete predstavit tu furu choroboplodnych zarodkov. Hlavne patogeny, tie priam neznasam. Popri mne preslo mnozstvo ludi, muzov, zien a ich ratolesti nadejajucich sa, ze z nich raz budu doktori.

   „Hej, pani, zabudli ste si kabelku,“ zakricala som na damu s dievcatom, co prave vstali z lavicky vo vestibule.

   „Ach, boze… Viete, ideme na pohovor k profesorovi Vydriduchovi, a tak sme z toho cele paf. Ved sa len pozrite na to chudatko, nasu Sasku, urcite pri nom od strachu zabudne aj to, co vie. A tak by sa rada stala doktorkou, viete, uz od malicka pozorujeme u nej vlohy na toto uslachtile povolanie. Amputovala nohy uz babikam. Ale nevieme, ci ma sancu… Je to vraj riadny Herodes…“ Buducej medicke trhalo kutikom ust, pod ocami mala kruhy, nechty dohryzene. No, dobre, ale to im este nedavalo pravo hanobit jedneho z mojich „kolegov“.

   „Obcianka, ako si to dovolujete nazyvat pana profesora Vydriducha Herodesom? Viete vy, aka je to kapacita lekarskej vedy? Ide mu len o to, aby na fakultu boli prijati len ti najlepsi a nahodou, je to mily pan, velmi dobre ho poznam,“ zastala som sa ho.

   „Vy sa s nim poznate?“

   „Pravdaze,“ odpovedala som hrdo. „Ved mu kazdy den riadim pracovnu.“

   „Prosim vas a nemohli by sme vas poziadat, ci by ste sa s nim neporozpravali ohladom nasej dcerky, neprihovorili sa…“

   „Ako si to dovolujete? Viete vy, co odo mna ziadate? Ved je to protekcia a to je trestne.“

   „Len par slov… Nezavaznych. Prosime,“ nedala mi pokoja matka.

   Ked som sa pozrela na slecnu uchadzacku, postrehla som, ze jej zacalo tikat aj druhym kutikom ust a jej lica dostavali bledosivy uremicky nadych. Spomenula som si na moju dceru a neviem preco som ju zacala lutovat.

   „Prosim, prosim…“ modlikala matka dookola.

   Neodolala som.

   „Dobre teda. Urobim to prvy a posledny krat.“

   Pobrala som sa chodbou k profesorovej pracovni. Vosla som dnu, poutierala v predsieni prach z nabytku a po chvili som sa vratila.

   „Zariadene, bude to v poriadku, nebojte sa, slecna,“ povzbudivo som sa na nu usmiala.

   Vyskocila na mna, vyobjimala ma, vybozkavala a bolo vidiet, ze trema je fuc. Este z dialky mi kyvala… Vzdychla som si. Neurobila som predsa nic zleho, len som dievcatu zdvihla sebavedomie a zlikvidovala nervozitu. Ked som si vsak zobliekala zasteru, nieco vo vrecku zasustalo. Siahnem do neho a vytiahnem pattisicku. Oblial ma studeny pot. Tak, toto neprezijem, to sa priecilo mojej povahe.

   Odvtedy som nemohla v noci spavat, matalo ma svedomie. Budila som sa zhrozena, ze za tento cin budem musiet pykat. Ked zastalo pred domom auto, vzdy som si myslela, ze to uz idu po mna policajti. Predstavovala som si samu seba, ako ma vedu v putach… Este nikdy nikto nemal v nasej rodine docinenia so zakonom, ja budem zrejme prva.

   V jedno dopoludnie zazvonil zvoncek. Strhla som sa, tak uz je to tu. A skutocne. Vo dverach stal policajt a nie jeden, ale hned dvaja. Citila som, ze omdliem.

   „Mozeme ist dnu?“ spytali sa.

   „Nech sa paci,“ povedala som z poslednych sil.

   „Prepacte, pani, ze sme vas takto prepadli,“ zacali. Napadlo mi, ze takto sa nezatyka. Chybala mi tam formulka: v mene zakona, atd.

   „Prisiel som za vami s takou delikatnou vecou… Mojej neteri ste tak velmi pomohli, nemohli by ste aj mojmu synovi…?“

Emilia Molcaniova


 Mila droga

Toto oslovenie je to najkrajsie, co TI v tomto liste napisem.
Tvaris sa, ze si fajn a super. No mylis sa, lebo ak TA raz niekto skusi, coskoro zisti, ze si tazky super.
Si biele NIC!
Skusas ma zvabit, zlakat, zotrocit.
Rada by si spravila zo mna trosku, bez vlastnika nazoru a vole.
Ale ja viem, ze presne v tu hodinu, kedy TA clovek prijme, straca svoj zivot, priatelov, rodinu.

Nukas vraj novy zivot. Aky?

                                             Vo vire farieb zit,
                                             ostry alkohol pit,
                                             injekciu drzat v trasucich sa rukach
                                             a potom sa zvijat v bolestivych mukach.

Dakujem. Nechcem!
Si zabijak, a co sa tyka uspokojenia, si len docasna zalezitost.
Zivot je krasny aj bez TEBA. Dokonca ovela krajsi!
Nemas nic, co by si mi mohla dat, nemas nic, cim by si ma mohla zaujat.
A preto moja vyzva znie: „Drogu nie!“

                                Simona Vraniakova

...

(V ramci Dna boja proti drogam - 26. jun - v Zakladnej skole v Pohronskej Polhore ziaci pisali List droge)


 Lanovka na Kralovu holu by nemala byt len snom

   V ostatnych komunalnych volbach sumiacki volici stavili na mladost. Zvolili si totiz najmladsieho starostu v okrese Brezno a devatclenne obecne zastupitelstvo tvoria tiez mladi ludia.
Tridsatdvarocny starosta Marcel Pollak zakladnu skolu vychodil v Sumiaci, po skonceni breznianskeho gymnazia studoval na Vojenskej akademii v Liptovskom Mikulasi a momentalne studuje socialnu pracu na
Teologickej fakulte Katolickej univerzity v Ruzomberku. Ako vojak z povolania jedenast rokov sluzil v Brezne, no po reorganizacii armady musel odist. Pracoval v komunitnom centre v Sumiaci. Vlani sa rozhodol kandidovat na funkciu starostu a spomedzi troch uchadzacov bol najuspesnejsi.

Starosta Sumiaca Marcel Pollak

Na uvod...
   Sumiac ma 1396 obyvatelov, z toho 408 Romov. K obci patri aj osada Cervena Skala. Obyvatelstvo je dost prestarle, pretoze mladi odchadzaju za pracou. Deti nemusia do skoly dochadzat, pretoze maju zakladnu skolu, ktoru navstevuje 159 ziakov, i matersku skolu, ktoru by chceli od septembra rozsirit na dve triedy so styridsiatimi detmi. „Nezamestnanost dosahuje tridsat percent, v zime, ked nie je sezona, aj styridsat percent. V obci funguje aktivacna cinnost, na zaciatku roka sme mali osemdesiat aktivacnych pracovnikov a styroch koordinatorov, teraz ich je patdesiat a dvaja koordinatori. Mnohi sezonne pracuju v obecnych lesoch pri uhadzovani haluziny a vysadzani stromcekov,“ hovori starosta.

Do komunitneho centra
   chodia poziadat o radu nielen Romovia, „niekto si predstavuje, ze komunitne centrum je len pre Romov, ale navstevuju ho aj socialne odkazani obcania, dochodcovia, ludia, ktori potrebuju socialnu radu alebo napisat ziadost, zatelefonovat do socialnej, zdravotnej poistovne atd. Pracuje tam jeden komunitny socialny pracovnik a dvaja asistenti.“

Priority starostu
   Za zakladnou skolou vyrasta amfiteater s tristo miestami na sedenie, ktory bude mat podobu horehronskej drevenice. „Krst amfiteatra bude 14. jula, a tak v jeden den oslavime 50. vyrocie folklorneho suboru Sumiacan a 15. vyrocie vatry zvrchovanosti. Chceme skraslit namestie v drevenom style. Z dreva budu ploty, zastavky, predajne stanky, kvetinace... Myslim si, ze mame jedno z najkrajsich, ak nie najkrajsie namestie na Horehroni. Mojim predvolebnym zamerom bolo dat pracu Sumiacanom, proste iba Sumiacanom, aby peniaze ostali v obci. Na cintorinoch v Cervenej Skale a v Sumiaci treba ocislovat hroby, vysektorovat a vyberat poplatky. Myslim si, ze zo zaciatku budu problemy, lebo v Sumiaci sa to nikdy nerobilo. Len polovica obce je skanalizovana a na druhu polovicu by sme chceli v ramci novych vizii na roky 2007 - 2013 ziskat peniaze zo strukturalnych fondov. Obec ma v Cervenej Skale svoj kamenolom. Ako prispevkova organizacia bol iba na pritaz, preto obecne zastupitelstvo schvalilo zmenu na spolocnost s rucenim obmedzenym, ktora bude hospodarit sama. Na konci roka uvidime, ci zaznamena stratu alebo zisk a podla toho sa zariadime. V aprili sme prijali pracovnicku, ktora sa venuje hlavne vypracuvaniu projektov. V tomto roku nam ministerstvo kultury schvalilo 200 tisic korun, cez Maticu slovensku nam preslo 10 tisic korun, cez Juventu na projekt Kazdy iny - vsetci rovni 19 tisic korun. Mame podany dalsi projekt na ministerstve financii na verejne osvetlenie, ktore je uz zastarane, a od Sumiaca do Cervenej Skaly ho treba vymenit. Vo februari sme instalovali nove fotobunky na zapinanie a vypinanie verejneho osvetlenia. Myslim si, ze do dvoch rokov sa nam investicie do toho vlozene vratia. Cez sviatky, ked prichadzaju chalupari, mame permanentne velke problemy s vodou. Narast o tristo, styristo chaluparov sposobuje nedostatok vody, ale mame uz spracovany projekt a tiez pisomny prislub generalneho riaditela vodarni na precerpavacku v Teplici a rekonstrukciu osmich kilometrov potrubia.“

Zelena pre turisticky ruch
   Obce Telgart, Sumiac, Valkovna a Pohorela zacali pracovat na spolocnom projekte Rozvoj cestovneho ruchu a agroturizmu. Spolocnymi silami chcu pritiahnut co najviac turistov a domacim poskytnut nove pracovne prilezitosti. „Telgart ma vleky, Sumiac by mal lanovku na Kralovu holu, ubytovanie, bezecke trate, cyklotrasy so vsetkym servisom. V sucasnosti, ked k nam pride turista, nemozeme mu poskytnut kvalitne sluzby. Chce si oddychnut a nie este vyvarat. Uz zacali stavat penzion s restauracnym zariadenim a evidujeme ziadost sukromneho podnikatela na prenajom budovy, ktory ma v plane vybudovat stravovacie zariadenie. Ubytovanie mame zabezpecene u sukromnych ubytovatelov pod hlavickou ubytovavacej organizacie. Stary 20-rocny uzemny plan treba bezpodmienecne aktualizovat. Ak chceme cerpat financie zo strukturalnych fondov, ku kazdemu projektu ako priloha musi byt totiz uzemny plan. Evidujeme ziadosti na stavebne pozemky, kde by chceli stavat nove bytove jednotky. Termin verejneho obstaravania bol do konca juna a tvorba uzemneho planu trva zhruba dvadsatjeden mesiacov. Do noveho uzemneho planu chceme zapracovat aj lanovku. Boli by sme radi, keby sa nam ozval nejaky investor. Pre Sumiac by to vela znamenalo.“

Maju sa cim pochvalit
   Dedina je znama sukromnou zbierkou zvoncov Mikulasa Gigaca.  „Zbiera ich od svojej mladosti. Muzeum navstivilo mnozstvo navstevnikov nielen zo Slovenska, ale aj z Japonska, USA, Kanady atd. Do tlace je pripravena monografia obce Sumiac, na ktorej pracovali Ing. Mikulas Rybar, Vladimir Cupka a Jan Molent, hladame sponzorov na jej vydanie.“

Sumiacania chcu separovat odpad
   „V Sumiaci zatial komunalny odpad netriedime, ale s poslancami sme sa dohodli, ze od jula alebo augusta by sme zacali so separaciou. Uz sme podpisali zmluvu so zilinskou firmou. U obyvatelov sme sa stretli s nazormi, ze treba triedit odpad.“

Kultura, zdravotnictvo, socialna starostlivost...
   „Miestna ludova kniznica je otvorena v pondelok, stredu a v piatok. Mame sukromne potraviny, pred otvorenim je predajna s rozlicnym tovarom, mame novootvorenu predajnu so zeleziarskym tovarom, ktora v obci chybala. V utorok a vo stvrtok v obci ordinuje obvodny lekar, v Cervenej Skale je zubna ambulancia. Ludom chyba lekaren. Dufam, ze sa
mi podari sprevadzkovat ju aspon v case ordinovania lekara. Zo zakona nam vyplyva socialna starostlivost o seniorov, v spolocnej uradovni v Helpe je opatrovatelska sluzba, kde z rozpoctu ide rocne milion dvestotisic korun. Ale starych ludi treba zaopatrit, lebo pre dedinu spravili kus roboty.“

Obcianskym zdruzeniam sa dari
   V obci funguje obcianske zdruzenie TJ Druzstevnik Sumiac. Zastresuje futbalovy klub, ktory ma styridsat clenov. Hra II. triedu a v tejto sezone skoncil na 4. mieste. Je to mlady kader s vekovym priemerom dvadsatjeden rokov. Obcianske zdruzenie Kralova hola kazdorocne organizuje krnackove preteky. Romske obcianske zdruzenie Druzba je zamerane na kulturu a ma aj svoj subor. K najaktivnejsim patri obcianske zdruzenie Folklorny subor Sumiacan. Obec na roznych sutaziach reprezentuje aj dobrovolny hasicsky zbor, kde dosahuje dobre vysledky.

Na zaver...
  
„Mrzi ma, ze Sumiac starne. Co dostuduje, odchadza do sveta, lebo pracu na Hrone nenajde,“ postazoval sa starosta .

(ng)

Sumiacania su prevazne greckokatolici, takze v Sumiaci maju greckokatolicky kostol.

Namestie coskoro „odeju do noveho satu“. Amfiteater uz 14. jula privita prvych navstevnikov. Typicke sumiacke drevenice
 

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT