Stretnutie po rokoch

   Nedavno sa v polovnickej chate v sedle Priehyba pri gulasi a zivanskej uskutocnilo mile stretnutie. Tibor Sabo (73), ucitel, ktory posobil v Helpe v rokoch 1963 az 1970, sa stretol so svojimi byvalymi ziakmi a spoluhracmi, pre ktorych bol vynikajucim pedagogom, trenerom a casto aj otcom. 
   Zaktivizoval vtedy podriemkavajuce telovychovne hnutie v obci, hlavne futbal, volejbal a lyzovanie. K sportu priviedol mnohych chlapcov, z ktorych vyrastli vynikajuci sportovci ci funkcionari sportoveho diania nielen v ramci obce alebo regionu.  Pri huslovom sprievode T. Saba si vsetci zaspievali a zaspominali, ved najmladsi ucastnici tejto „panskej jazdy“ mali vyse patdesiat rokov.
   Na zaver sa vsetci zhodli na tom, ze podobne stretnutia by bolo dobre uskutocnit aj v buducnosti. Podakovanie patri L. Duricovi - Ficovi a M. Skladanemu - Cindovi, ktori cele podujatie perfektne pripravili a zorganizovali.
Text a foto: J. Pupis

 

V Sumiaci boli traja krali a traja prezidenti

   Sumiac sa nachadza pod Kralovou holou. Na jej vrchol sa najlahsie dostaneme zo Sumiaca. Podla vynikajuceho ucenca Mateja Bela Kralova hola dostala svoje meno bud podla krala Belu IV., ktory cez nu unikal pred prenasledovanim Tatarmi po prehratej bitke na rieke Slana juzne od Miskovca v roku 1241, alebo podla krala Mateja Korvina, ktory sem chodil rad na polovacky, a ako sa povravalo, aj do Cervenej Skaly za krasnou dievcinou Katkou, dcerou Jozefa Cervena. Podla historika Ivana Houdka nazov mohol vzniknut aj z toho, ze hola bola kralovskym majetkom. Takze Bela IV. alebo Matej Korvin. Je to povest, pravda, nepravda. Tolko z pripravovanej monografie od doc. Ing. Mikulasa Rybara a kol. s nazvom Sumiac, Sumiac, dedinocka nasa. Tretim kralom, ktory chodil do Sumiaca a na Kralovu holu, bol byvaly bulharsky kral Frantisek Ferdinand Coburg. V osobnom archive citam: „Obecne zastupitelstvo obce Sumiac vyzyva vsetkych clenov hasicskeho zboru, aby sa dna 4. aprila 1936 o 10.00 h dostavili pred obecny urad na privitanie jeho jasnosti, byvaleho bulharskeho krala Fr. Coburga.“ Dnes uz nebohy velitel hasicov Juraj Polak hovoril: „Nastupili sme vsetci pred obecny urad v novych, vyzehlenych, opranych uniformach, ja som podal hlasenie. Car nam dal kupit dva litre rumu, vypili sme si a potom sme spievali piesne na jeho pocest.“ Komornik krala malym detom vraj hadzal peniaze z koca. Kral Coburg mal rad Sumiacanov, M. Petro mu sluzil ako komornik dvadsatsedem rokov, Michal Molent, Hrabovsky, Margeta mu robili osobnych soferov. Tak isto dlho u krala ako osobny sofer posobil este zijuci Pavol Filo. Juraj Cupka na svojich bielych konoch a koci vozil krala zo Sumiaca do Prednej Hory, kde casto byval. Kral pomohol Sumiacanom aj financne, daroval kostolu ikonostas, hasicom na postavenie zbrojnice dal dvadsat metrov kubickych dreva a pod.
   Prvym prezidentom, ktory bol v Sumiaci, vlastne v Cervenej Skale, bol T. G. Masaryk, ktory sa v roku 1936 zucastnil na otvoreni trate Cervena Skala - Margecany. Z udajov, ktore mam, citam: „Po prichode prezidenta Masaryka do C. Skaly okresne velitelstvo zandarstva zabezpeci v smere od Brezna do C. Skaly na kazdych patsto metrov jedneho zandara a kde su mosty, musia zabezpecovat bezpecnost prezidenta dvaja zandari.“
   Druhym prezidentom, ktory navstivil Sumiac, bol Rudolf Schuster, ktory si v Sumiaci pozrel unikatnu zbierku zvoncov Mikulasa Gigaca a v agitacnom stredisku sa stretol s obcanmi. Pritom rozdaval svoje fotografie.
   Tretim prezidentom, ktory uz tretikrat navstivil Sumiac, bol Ivan Gasparovic. Prvykrat prisiel spolu s byvalym predsedom vlady Vladimirom Meciarom, ked v Sumiaci zhorelo niekolko domov. Suskalo sa vtedy, ze pride aj prezident Michal Kovac. Neprisiel, ale vsetka cest, vsetci traja venovali tym, ktori vyhoreli, po 150 000 korun. „Som tu, v Sumiaci, tretikrat,“ prihovoril sa prezident Ivan Gasparovic dna 14. jula 2007 v novovybudovanom peknom amfiteatri pri prilezitosti oslav 15. vyrocia zvrchovanosti a 50. vyrocia vzniku folklorneho suboru Sumiacan a Sumiacanik.
   Asi v roku 1946 podla pokynov z vyssich organov bola zorganizovana druzba medzi juhoslovanskou dedinou Sumac a Sumiacom. Do Sumiaca mal prist prezident Juhoslavie Josif Broz Tito. Namiesto neho vsak prisiel jeho general. Keby sa to nezmenilo, mohol Sumiac vitat styroch prezidentov.
   Kralova hola s pychou sa na nas diva. Sumiac, Sumiac, dedinocka moja. Na Kralovej holi stoji strom zeleny. To su vsetko piesne, ktore preslavili Sumiac po celej vlasti.

V. Cupka

Upadaju do zabudnutia

   Osmeho augusta uplynie sedemdesiat rokov odvtedy, co na breznianskej evanjelickej fare dotlklo srdce odusevneneho narodovca, basnika, spisovatela, politika, publicistu a evanjelickeho farara Martina Razusa. Dnes akoby sa uz Razusove zasluhy v kulturnom a politickom zivote Slovenska pocas 1. svetovej vojny a 1. CSR nedocenovali, ba skor upadaju do zabudnutia.
   Cez Razusa sa zviditelnovalo aj mesto, v ktorom zil. Malo by byt preto zaujmom Breznanov, aby sa pamiatka na neho a na dalsie osobnosti kultury spojene s Breznom, ktorych dielo sa zaradilo do kulturneho dedicstva naroda, v meste trvalo zachovala. Tito „aristokrati ducha“ mozu tak i po smrti sluzit mestu, aby prezentovali vyznam Brezna v kulturnej historii Slovenska nielen vlastnym obcanom, ale tiez jeho navstevnikom. Tuto ulohu moze najlepsie splnit zariadenie stalej expozicie vo forme pamatnej izby. V nej by boli sustredene a uchovane pre potomkov vsetky dostupne pamiatky na tieto vyznamne osobnosti.

(dg)

 Nevie zabudat

   Hla, zivitelka i matka nasa, bez nej nieto zivota. Velmi trpis priroda – znasas krivdy rukou cloveka. Ty, clovek vedz, co zle robis, sam sebe tym najviac skodis! Bo priroda da pokoleniu tvojmu znat, ona nevie zabudat! Zamysli sa nad konanim svojim clovek, co nechces v cistej prirode byt. Neber vsak svojim detom buducnost, zdravo zit!
   Kolko je tych, ktori by Slovensko svojou hrdostou zjedli, donekonecna velebili v hrud sa bili, aby kazdy videl. Pod ruskou noci ci sera znesvaruju, hyzdia doliny, zakutia, svoju zem ponizuju odpadom rozneho druhu. Dve tvare – jeden clovek.
   Zaboli cloveka toho, co prirodu miluje, chrani, ked vidi tie kopy odpadu. Od betonu po rozobrane auta, elektroniku, umele flase, obaly od piva. Skratka toho, s cim si nikdy priroda sama neporadi.

Milan Kovacik