HOREHRONIE NEWS

Vzacne obrazky

Ondrej Mateicka, ktory ako miestny divadelny reziser viedol aj tuto skupinu hercov, je jedinym, ktoreho sme na fotografii spoznali. Nepomozete nam s ostatnymi? Zavolajte na c. tel. 6112283.

Heureka

   Som ludomil. Je mi smutno na dusi, ked vidim okolo seba same nadute tvare. Tak rad by som im urobil radost a vykuzlil usmev, uprimny, srdecny, nakazlivy. Ved i vedecke vyskumy vravia, ze smiech lieci a predlzuje zivot.
   Na zahradke mi vyrastli krasne narcisy. A tak som vo vestibule nasho cinziaka postavil dva tucty z nich do krasnej malovanej vazy. Ale hned rano pribehla suseda rozhorcena nad mojim pocinanim. Vraj, ci viem, kolko ludi trpiacich na alergiu Polinosis denne prejde prizemim. Som vraj necitlivy, bezohladny jedinec. Nevyslo to. Nuz co, skusil som to inak.
Nasadol som rano do plneho autobusu a hned som vedel, ze tu na mna caka praca. Odute, nevludne tvare potrebovali vylepsit naladu.
   „Dobre rano, vazeni spolucestujuci, ako ste sa vyspali? Mame dnes krasny den a ani neviete, aky som rad, ze mam tu cest cestovat do prace prave s vami…“ povedal som so sirokym usmevom. No ten stratil glanc, len co som zistil, ze moj prejav mal prave opacny ucinok. Vsetko osadenstvo na mna zhrozene pozeralo a po chvili som zistil, ze v okruhu dvoch metrov sedim sam. Bocili odo mna, ako keby som mal lepru. A co horsie, nestihol som vystupit a uz na mna cakali dvaja privolani v bielych plastoch so zvieracou kazajkou.
   Inokedy, ked som pomahal tetuske s barlou vystupit z autobusu, okrikla sa na mna: „Dajte tie ruky prec a starajte sa o seba! Co ked ma nahodou okradnete este i o tych par korun penzie?“
   Na druhy den, ked som chcel pomoct pani z elektricky a poprosil ju o ruku, vrhla na mna blyskave pohlady a rozhorcene ma odbila: „Co si to dovolujete, ziadat ma o ruku, ved sa ani poriadne nepozname!“ Tadialto teda cesta nevedie, musim skusit nieco ine, uvazoval som.
   Zacal som pisat humoristicke poviedky. „To je perfis!“ vyhlasila moja dcera, pubertiacka, ked precitala jednu z nich. A to musim podotknut, ze sa jej len tak hocicim nezavdacim. Osmelil som sa teda a priniesol clanok do redakcie. Reku, nech sa zopar citatelov potesi. A bac ho! Sefredaktor medzi telefonovanim hladel do prispevku a pocul som, ako pri tom opakoval po manzelke: „Dva litre mlieka, kilo bravcoveho kare a dceru zo skolky…“ Vtom mu zazvonil druhy telefon a v rychlosti mi podal papiere so zamietavym pohladom.
   Do kelu! Veru som netusil, ze rozosmiat ludi je take tazke. Zamysleny som kracal po chodniku a nezbadal jamu, cerstvo vykopanu pre plynove rozvody. Rozplestil som sa kolky som bol, nohy mi trcali von z diery a hlavu som mal zaborenu v zemine. A toto bol ten okamih osvietenia. V zivote som nevidel smiat sa viac ludi, ako prave v tejto chvili…

Emilia Molcaniova

Laska k prirode

Ach, ci je len prekrasne pozriet
sa do tych malebnych hor, kde
cisty, vonajuci vzduch citit
navokol. Ach, ci je len prekrasne
vidiet tie luky, strane, ubocia,
kde stastie, radost, priatelstvo
i city sa mnohom urocia. Ach, ci
je len prekrasne pocut ten
nekonecny sum riek, bystrin,
potocikov a zazriet vesely
krdel niekolkych vtacikov. Ta
nadhera sa rozprestiera nad
Breznom, ktore sa stalo pravom
okresom. Tu vela umelcov tvorilo

a nieco hodnotne vytvorilo. Ej,
veru smutno, smutno je tym, co sa
nestotoznuju s tym. A co by i
len malickym kuskom do tohto
potesenia nazreli, ihned by sa
inak na tento svet pozreli a
tak nenarocky dospeli. Uz by
nebolo bludnych klamstiev,
zlovestnych pretvarok a
nekonecnych svarok. Ludia by
druhym svoje srdcia uprimne
otvorili a do dlani ich vrucne
vlozili.

Eva Maruniakova

Oprasena spomienka

   Doslova takto mozeme nazvat podujatie usporiadane zaciatkom jula Odbornym liecebnym ustavom psychiatrickym v Prednej Hore a Muzeom vo Svatom Antone. Zdanlivo nesuvisiace zariadenia spojila myslienka ozivit spomienku na jedneho z prislusnikov vyznamnej europskej slachtickej rodiny - Ferdinanda Coburga. Sucastou programu bolo otvorenie muzejnej expozicie v jeho polovnickom zamocku.

   Rodina Coburgovcov ziskala zaciatkom 19. storocia rozsiahle majetky aj na Horehroni, v Jelsave a Murani. Spravovali drevarske a zeleziarske podniky a vzhladom na ich zalubu v polovacke, vybudovali v Slovenskom rudohori a Nizkych Tatrach aj kvalitne reviry. Na tento ucel postavili lovecky zamok v Pohorelskej Masi a na Pustom Poli. Poslednym Coburgom, ktoreho tu mohli vzhliadnut dosial zijuci pamatnici, bol prave Ferdinand (1861 - 1948), vasnivy cestovatel a uznavany odbornik v botanike, ornitologii, entomologii a bulharsky car v rokoch 1908 - 1918.
   Rodinnym sidlom Coburgovcov na Slovensku bol kastiel vo Svatom Antone, kde sa vsak citil viac doma Ferdinandov najstarsi brat Filip. Ferdinand obratil svoju pozornost zaciatkom 20. storocia na muranske panstvo a mienil v Prednej Hore postavit nove sidlo. V jeho susedstve, pri Hranovnici pod Kralovou holou, si prenajal polovny revir. Z planovaneho loveckeho zamku bolo zaroven na skok na vyskum rastlin Muranskej planiny, znameho botanickeho raja. Aj ked vystavbu sidla (sucasna budova ustavu) nedokoncil, v jeho blizkosti postavil lovecky zamocek, kupeny na vystave vo Viedni. Oblubil si tento kraj, rad sa sem vracal a na cintorine v Zlatne, podla jeho priania na epitafe hrobky v Coburgu, malo spocinut desat jeho kosti.
   Ceskoslovenske organy povolili Ferdinandovi navrat na jeho byvale reviry az v roku 1934. Hoci vo vysokom veku, prichadzal sem pravidelne, obcas aj s pribuzenstvom, na bielom arabskom koni alebo v „cudesnom stroji na kolesach.“ Takto si na neho pamatali obyvatelia Murana, Pohorelskej Mase a okolia, ktorych pocas navstev obdaruval, podporoval niektore z ich deti a viacero chlapcov prijal do vlastnych sluzieb.
   Spristupnenie polovnickeho zamocku vratilo Ferdinanda Coburga symbolicky opat na Horehronie. Verejnosti ho budu pripominat vystavene osobne predmety, casti povodneho zariadenia, trofeje zvierat ulovenych v okolitych lesoch, botanicke zbierky aj dobove rodinne fotografie. Pomedzie Horehronia a Murana (tak casto sklonovane ako perspektivne centrum turizmu a doposial skupe na prezentaciu a propagaciu jeho zaujimavosti) ziskalo vdaka snahe a zaujmu realizatorov o regionalnu historiu nieco, co sa spolu s okolim sanatoria oplati vidiet.

Ivica Kristofova

Zaber z expozicie v polovnickom zamocku.
Foto: Jan Weiss
Ferdinand Coburg v sprievode Jana Skladanyiho, hutnickeho inziniera z Hronca, na Troch Vodach v roku 1935.

„Trapime sa, robime a vysledok ziadny“

   Ing. Viera Noskova pred siedmimi mesiacmi vyhrala komunalne volby na funkciu starostu v Zavadke nad Hronom. Predtym jedenast rokov „sefovala“ odboru zivnostenskeho podnikania Obvodneho uradu v Brezne.Tvrdi, ze pre noveho starostu je vyhodne prist zo statnej spravy do samospravy, rychlejsie sa zorientuje. Rozdiel vidi v tom, ze vo funkcii starostu musi vypocut obcana v akejkolvek zalezitosti, ci mu dokaze pomoct alebo nie. Je matkou dvoch deti – syn pred dvoma mesiacmi zmaturoval na Strednej priemyselnej skole v Brezne a hra futbal v muzstve ZP Sport Podbrezova. Dcera studuje fizioterapiu na Lekarskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Safarika v Kosiciach.

Politicka prislusnost nerozhoduje

   Starostka kandidovala za SNS. Devat poslancov je z piatich politickych stran, jeden je nezavisly, ale politicka prislusnost v obecnom zastupitelstve udajne nehra rolu. Z predchadzajuceho volebneho obdobia zostali nadalej poslancami dvaja, jeden poslanec zastava zaroven funkciu predsedu financnej komisie a nova starostka ho povazuje za velku oporu. O kolektive obecneho uradu hovori: „Mam velke stastie, ze mam sikovnu ekonomku aj prednostku.“
   Prvou ulohou starostky bolo odkupenie budovy slobodarne firmy Slovpump. V nej zamysla vybudovat domov socialnych sluzieb. Na pracovnej ceste v Nemecku videla, ako sa z restrukturalizacnych fondov da prebudovat takeho zariadenie. Hodnoti: „Aj keby oni hned zastali, ani za dvadsat rokov ich nedobehneme. Vsade chodniky pre pesich aj pre cyklistov. U nas nemame chodnik ani od dediny po fabriku. Rozbitu cestu pod kostolom sme zacali rekonstuovat len nedavno, ale „nahanat“ cestarov zo Zvolena som zacala uz vo februari. Chceli sme sucasne s cestou zrekonstruovat vodovodne potrubie a kanalizaciu. Lenze peniaze z fondov uz v tomto roku neziskame, pretoze vyzvy sa stale odkladaju, tak som privolila, ze cestu aspon opravime, aby sa tadial dalo prejst.“

Potrebuju TIK

   Nova fasada materskej skoly od jari ziari teplym marhulovym odtienom, v zahrade skolky pobehuju deti od altanku k preliezackam. Zakladna skola potrebuje nove osvetlenie. V jej areali funguje kryta plavaren. „Je stratova, ale hladame sposob, ako stratu vykryt. Pripravujeme zmenu vykurovacieho systemu, zrusime energokanal zo skoly k plavarni, telocvicni skolskej jedalni a socialnym bytom a budeme ich vykurovat mobilnou kotolnou. Vyskusame to pocas dvoch rokov,“ vysvetluje starostka. „Trapime sa, vyzera to, ze stale len robime a vysledok ziadny.“
   Drevenica, ktora bude sluzit ako muzeum, mozno „prichyli“ aj turisticko-informacnu kancelariu (TIK) pre cely mikroregion. Na zaciatok by postacil jeden pocitac, aby bolo prepojenie na vsetkych devat dedin mikroregionu a propagacne materialy. „Myslim, ze najdeme cloveka, ktory bude schopny ju viest. Ak nie u nas, tak na Horehroni urcite.

Sidlisko Paseka

   Vybudovali ho na stabilizaciu pracovnikov Drevokombinatu Polomka a Sigmy Zavadka. Dnes su tam vacsinou byty v osobnom vlastnictve. „Najhorsi“ vchod v panelaku na Paseke zobral pod spravu Ladislav Muco, ktory u spoluobcanov ma autoritu. Z posledneho cinzoveho domu na Razusovej ulici poslali na urad peticiu, ze si chcu byty odkupit. „Rozhodli sme sa, ze im to umoznime, ale najprv si musia vyplatit dlzoby. Predame ich za symbolicku cenu,“ doplna ing. Viera Noskova. V den nasej navstevy mierilo na postu mnoho ludi, isli si vybrat „podporu“. Na aktivacnych pracach v obci pracuje sestdesiat ludi. Doobeda vycistia sidlisko, ale popoludni sa tam opat objavia odpadky. „Smola je, ze nemame komunitne centrum, budova by aj bola, ale peniaze nie. Niektore zeny by sa potrebovali naucit varit, ine by zvladli aj pracu na pocitaci, keby sa to mali kde naucit. Do skolky nechodia vsetky romske deti a potom im chybaju zakladne hygienicke navyky. Projekt, ktory sme vypracovali v januari, opat posleme podpredsedovi vlady, ktory ma na starosti romsku otazku. A uvidime, ci to na druhykrat prejde,“ nevzdava sa starostka. Autobusovu zastavku na sidlisku respektuju iba niektore spoje. Urobili si ju sami. Oficialne existuje iba zastavka nedaleko skoly. Stoji na pozemku, ktory nepatri obci. Potrebuju ju prerobit, jednu v smere na Horehron, druhu v smere do Brezna. Podmienkou je mat pozemok na liste vlastnictva a potom vybavit stavebne povolenie.

Stare projekty su nepouzitelne

   „Projekty na kanalizaciu maju dvanast rokov a su nepouzitelne. Co ma sokovalo - neboli v nich zahrnute ani vsetky ulice. Mame uz vyskopisne a polohopisne zameranie na cisticku odpadovych vod a kanalizaciu. Rozbiehame vypracovanie projektov. Sme akcionarmi vodarenskej spolocnosti a chcela som, aby nam ich vypracovali oni. Mozu, ale len obciam nad desattisic obcanov.
   Na piatok 20. jula sme zvolavali vsetkych obcanov, ktori maju vlastnicky vztah k pozemkom pod futbalovym ihriskom. Potrebujeme tam vybudovat satne, ale musime ho mat najprv na liste vlastnictva. Stretnutie vlasnikov dopadlo nad ocakavanie velmi dobre.“

Spolocnost s r. o. vystriedala obecne hospodarstvo

   „Obecne hospodarstvo u nas zaniklo k 31. decembru 2006. Ked som nastupila do funkcie, musela som sa rozhodnut, co dalej. Najjednoduchsie vyzeralo zalozit s. r. o. Patri jej vyroba zamkovej dlazby, restauracia, vlek a cajovna pod vlekom. V prizemi je garaz pre ratrak. Chceme cajovnu rozsirit o pristavbu terasy. Do obecneho hospodarstva kedysi patrila aj prevadzka plavarne, ale teraz patri pod obec.
   Tenisove kurty tiez patria obci, museli sme ich zrekonstruovat, aby tam obcania znovu zacali sportovat. Je o to zaujem. Volejbalisti trenuju kazdy piatok vecer v skolskej telocvicni. Nie su registrovani v oficialnej sutazi, hraju len horehronsku ligu, ale su dobri.“ Mladez odchadza do skol a neskor na brigady do zahranicia. Jav, ktory je typicky pre cele Horehronie, Zavadku nevynimajuc. Kedysi mali detsky i mladeznicky folklorny subor, v sucasnosti je aktivny uz len „dospelacky“. V Zavadke nad Hronom zije 2486 obcanov.

(pl)

- V den vyplacania davok podpory v nezamestnanosti je na poste viac ludi ako obvykle - Cesta pod kostolom je v rekonstrukcii, na oprave vozovky sa pracuje aj ponize Mierovej ulice - Paseka je jedine sidlisko v hornej casti okresu Brezno a pre obec predstavuje financnu zataz