31. JUL 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Po domacky vyrobene malotraktory v Lome nad Rimavicou

Triumf Hrinovcanov

   Lom nad Rimavicou sa moze popysit nielen tym, ze je najvyssie polozenou obcou na Slovensku (1015 m), ale aj ojedinelym podujatim, ktore sa uskutocnilo v poslednu julovu sobotu. Konal sa tam uz 5. rocnik Majstrovstiev Slovenska v pretekoch malotraktorov. Ulohou pretekarov bolo absolvovat 1290 metrov dlhu trat po miestnych komunikaciach, polnych a lesnych cestach a v jazde zrucnosti so zapojenou vleckou prejst slalom a zacuvat do pomyselnej garaze.

   Sutaz bola rozdelena do dvoch kategorii: benzinove a naftove motory bez rozdielu objemu valcov. Vsetky malotraktory boli vyrobene po domacky a pozostavali z roznych casti: trabanta, ziguli, lady, skodovky multikary a pod. Hladat medzi strnastimi traktormi dva rovnake, bolo marne. Kazdy z nich je totiz originalnym vyrobkom domaceho majstra, gazdu, konstruktera a motoristu v jednej osobe. Ich majitelia im dali tak trosku kuriozne nazvy, ako napr. Chlapkac, Blsiak, Dracik, Srsen, Chudas, Hurikan, Domaci mracok, Cervena strela.
   Na tomto rocniku pretekov malotraktorov sa zucastnilo strnast pretekarov, z ktorych jeden sutaz nedokoncil pre poruchu stroja. Okrem sutaznej casti organizatori pripravili aj nepovinnu disciplinu: silove preteky v tahani klatu s objemom asi 1,5 kubickych metrov za traktorom, kde si najlepsie pocinal 19-rocny student z Hrinovej Michal Zosiak so svojim „tatosom“ upravenym zo Skody 1203. Cenu za najkrajsi traktor ziskal automechanik z Automotoklubu Velky Kliz Milos Marko, ktory ma stroj zmontovany z Robura, Tatry V3S a z Multikary 22.
   Vysledky sutaze: skupina B - benzinove motory: 1. Jozef Michalik, 2. Miroslav Krahulec (obaja Hrinova), 3. Peter Vetrak (Lom nad Rimavicou), 5. Peter Cipik (Jasenie), 7. Marian Vondercik (Lom nad Rimavicou); skupina D - naftove motory: 1. Pavol Uradnik (Lom nad Rimavicou), 2. Benedikt Kollar (Lipovnik), 3. Anton Valovcan (Sihla); celkove poradie majstrovstiev: 1. Jozef Michalik, 2. Miroslav Krahulec (obaja Hrinova), 3. Pavol Uradnik, 4. Peter Vetrak (obaja Lom nad Rimavicou), 5. Benedikt Kollar (Lipovnik), 6. Slavoj Hruska (Ozdany), 7. Anton Valovcan (Sihla), 8. Marek Gonda (Detva), 9. Peter Cipik (Jasenie), 10. Jaroslav Malis (Detvianska Huta), 11. Jan Bella (Breznicka), 12. Milos Marko (Velky Kliz), 13. Marian Vondercik (Lom nad Rimavicou).
   Obohatenim podujatia boli vystupenia ludovych hudieb Datelinka z Detvy, Bartosovci - Sukovci z Cierneho Balogu, heligonkarov Matusa Mittera z Korytarok, Jana Murina z Detvy a rodiny Gaborovcov z Budinej. Atrakciou bol zoskok troch parasutistov z Aeroklubu v Ocovej, jazda na konoch tamojsieho Hucul klubu, nechybala ukazkova jazda KIA Motors Podbrezova, vystava a predaj polnohospodarskych a lesnych strojov s prislusenstvom, ludovoumeleckych predmetov a mnohe lakadla pre deti.
   Starosta obce a organizacny riaditel pretekov Vladimir Vetrak nam po ich skonceni povedal: „Tento rocnik sa vydaril aj preto, ze sa v porovnani s vlanajskom znacne zvysil pocet sutaziacich i divakov, ktorych odhadujem priblizne na tri tisicky. Tesi ma, ze i malotraktory opat dokazali, ze su nielen na pracu, ale aj na zabavu. O divakov, dobru naladu a pekne pocasie nebola nudza, co nas len motivuje k organizovaniu tohto jedinecneho podujatia.“

(DaRa) Foto: Peter Bercik


Stopatdesiatrocna kaplnka

Pri hlavnej ceste oproti autobusovej zastavke v smere Helpa - Brezno stoji kaplnka sv. Jana Nepomuckeho, ktoru postavili v roku 1857. Sv. Jan Nepomucky bol aj patronom rodiny Coburg, ktorej cele Horne alebo aj Gemerske Pohronie v minulosti patrilo. Posledna rekonstrukcia kaplnky bola v roku 2005.

Text a foto: Jozef Pupis

 


PISU PRE VAS PATNAST ROKOV

Alzbeta Prepletana: „Snazim sa neopakovat sa a napisat o osobnosti vzdy nieco nove“

   V zivote spolocnosti, v politike, v rozvoji vedy, umenia, literatury i sportu maju vyznamne osobnosti dolezitu ulohu. Su vodcami, priekopnikmi, urcovatelmi spolocenskeho i kulturneho pohybu. Plati to vo vsetkych oblastiach ludskej cinnosti najma o tych jednotlivcoch, ktori pochopili aktualne ulohy svojej doby. Vyznam osobnosti sa obycajne nekonci jej fyzickou smrtou, ale zasahuje dalej, ovplyvnuje dalsie generacie, ich myslenie a konanie, cize vychovava. A prave na taketo osobnosti, hlavne regionalne, sa snazim upriamit pozornost vo svojich prispevkoch v Horehroni.
   Jednou z foriem kniznicnej prace (v mestskej kniznici pracovala od roku 1959 do maja 2000 - poznamka redakcie) bola v minulosti aj nazorna propagacia - nastenky, vystavky knih, bibliograficke letaky a ine. Ked koncom sedemdesiatych rokov zacal v Brezne vychadzat Kulturno-spolocensky spravodaj, obcas som do neho aj ja prispievala kratkymi clanockami o cinnosti kniznice, o besedach so spisovatelmi, o kniznych novinkach, ktore pribudali do kniznice, o literarnych osobnostiach pri prilezitosti ich vyroci a pod. Ale o osobnosti spojene s Breznom a okolim som sa zacala zaujimat az v osemdesiatych rokoch, ked Emil Urban publikoval v Spravodaji seriu prispevkov v cykloch Po kom su pomenovane ulice nasho mesta a Prerastli chotar nasho mesta. Zacala som si sustredovat a doplnat informacie o nasich vyznamnych dejateloch a postupne listovat v dostupnych encyklopediach a zbornikoch, ktorych vtedy bolo este poskromne. Kedze to bolo aj v mojej naplni prace, vedela som podla uvedenych pramenov v encyklopediach poziadat o niektore reserse z Narodnej kniznice v Martine, aj o fotokopie zo starych publikacii a doplnat tak register osobnosti aj fakty o nich. Kym som pracovala, moje prispevky som doplnala aj o odporucajucu literaturu, ktoru sme mali v nasom fonde, teraz uz clanky viac doplnam zaujimavostami, roznymi perlickami zo zivota osobnosti a citatmi. Vyrocia sa opakuju kazdych pat rokov, preto sa snazim neopakovat sa a napisat o osobnosti vzdy nieco nove, pozriet sa na jej zivot a dielo z ineho pohladu. Ved nasi breznianski dejatelia, literati, vedci, knazi, umelci i sportovci su take vsestranne osobnosti, ze vzdy sa da najst nieco, co este citatelia o nich mozno nevedeli.
   Pisala som aj prispevky k roznym inym vyrociam, k mesiacu knihy, literarne aviza, vyberala som uryvky na uverejnenie, napr. v cykloch Horehronie v literature alebo Vianoce v literature a pod.
   Pri osobnostiach z okolitych obci ma vzdy mrzelo, ze mam malo informacii a dufala som, ze o nich zacnu pisat aj dopisovatelia z okolitych dedin. Teraz nielenze obcas o nich napisu, ale vacsina obci uz vydala aj svoju monografiu a niektore vydavaju aj vlastne noviny.
   Nase Horehronie citam cele, este aj reklamy. Jedine, co v kazdom periodiku ignorujem, su horoskopy a podobne temy. Chyba mi od predajcov knih aspon obcasna propagacia povodnej slovenskej literatury, ved vychadza mnozstvo krasnych publikacii nasich klasikov aj sucasnikov.
   Aj ked ma praca na pisani prispevkov obohacuje, uz ma i unavuje, lebo, aj ked nejde o moju vlastnu tvorbu, zaberie to vela casu - treba prestudovat, zhromazdit pramene, precitat znova monografie, hrabat sa vo vystrizkoch, vyberat, kratit, aby to nebolo dlhe, ale aby to citatela zaujalo, aby si pri vyroci uvedomil, ze tu zili a tvorili alebo sa narodili ludia, na ktorych mozeme byt pravom hrdi a na ktorych sa oplati aj kazdych pat rokov spominat alebo im zablahozelat.
   Horehroniu zelam, aby malo co najviac citatelov, ktori budu aj jeho kritikmi, ale aj aktivnymi spolutvorcami.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT