Po domacky vyrobene
malotraktory v Lome nad Rimavicou
Triumf Hrinovcanov
Lom
nad Rimavicou sa moze popysit nielen tym, ze je najvyssie polozenou
obcou na Slovensku (1015 m), ale aj ojedinelym podujatim, ktore sa
uskutocnilo v poslednu julovu sobotu. Konal sa tam uz 5. rocnik
Majstrovstiev Slovenska v pretekoch malotraktorov. Ulohou pretekarov
bolo absolvovat 1290 metrov dlhu trat po miestnych komunikaciach,
polnych a lesnych cestach a v jazde zrucnosti so zapojenou vleckou
prejst slalom a zacuvat do pomyselnej garaze.
Sutaz
bola rozdelena do dvoch kategorii: benzinove a naftove motory bez
rozdielu objemu valcov. Vsetky malotraktory boli vyrobene po domacky a pozostavali
z roznych casti: trabanta, ziguli, lady, skodovky multikary a pod.
Hladat medzi strnastimi traktormi dva rovnake, bolo marne. Kazdy z nich
je totiz originalnym vyrobkom domaceho majstra, gazdu, konstruktera a motoristu
v jednej osobe. Ich majitelia im dali tak trosku kuriozne nazvy, ako
napr. Chlapkac, Blsiak, Dracik, Srsen, Chudas, Hurikan, Domaci mracok,
Cervena strela.
Na
tomto rocniku pretekov malotraktorov sa zucastnilo strnast pretekarov,
z ktorych jeden sutaz nedokoncil pre poruchu stroja. Okrem sutaznej
casti organizatori pripravili aj nepovinnu disciplinu: silove preteky v tahani
klatu s objemom asi 1,5 kubickych metrov za traktorom, kde si najlepsie
pocinal 19-rocny student z Hrinovej Michal Zosiak so svojim „tatosom“
upravenym zo Skody 1203. Cenu za najkrajsi traktor ziskal automechanik
z Automotoklubu Velky Kliz Milos Marko, ktory ma stroj zmontovany z Robura,
Tatry V3S a z Multikary 22.
Vysledky sutaze: skupina B - benzinove motory: 1. Jozef Michalik, 2.
Miroslav Krahulec (obaja Hrinova), 3. Peter Vetrak (Lom nad Rimavicou),
5. Peter Cipik (Jasenie), 7. Marian Vondercik (Lom nad Rimavicou);
skupina D - naftove motory: 1. Pavol Uradnik (Lom nad Rimavicou), 2.
Benedikt Kollar (Lipovnik), 3. Anton Valovcan (Sihla); celkove poradie
majstrovstiev: 1. Jozef Michalik, 2. Miroslav Krahulec (obaja Hrinova),
3. Pavol Uradnik, 4. Peter Vetrak (obaja Lom nad Rimavicou), 5. Benedikt
Kollar (Lipovnik), 6. Slavoj Hruska (Ozdany), 7. Anton Valovcan (Sihla),
8. Marek Gonda (Detva), 9. Peter Cipik (Jasenie), 10. Jaroslav Malis (Detvianska
Huta), 11. Jan Bella (Breznicka), 12. Milos Marko (Velky Kliz), 13.
Marian Vondercik (Lom nad Rimavicou).
Obohatenim podujatia boli vystupenia ludovych hudieb Datelinka z Detvy,
Bartosovci - Sukovci z Cierneho Balogu, heligonkarov Matusa Mittera z Korytarok,
Jana Murina z Detvy a rodiny Gaborovcov z Budinej. Atrakciou bol zoskok
troch parasutistov z Aeroklubu v Ocovej, jazda na konoch tamojsieho
Hucul klubu, nechybala ukazkova jazda KIA Motors Podbrezova, vystava a predaj
polnohospodarskych a lesnych strojov s prislusenstvom, ludovoumeleckych
predmetov a mnohe lakadla pre deti.
Starosta obce a organizacny riaditel pretekov Vladimir Vetrak nam po ich
skonceni povedal: „Tento rocnik sa vydaril aj preto, ze sa v porovnani
s vlanajskom znacne zvysil pocet sutaziacich i divakov, ktorych
odhadujem priblizne na tri tisicky. Tesi ma, ze i malotraktory opat
dokazali, ze su nielen na pracu, ale aj na zabavu. O divakov, dobru
naladu a pekne pocasie nebola nudza, co nas len motivuje k organizovaniu
tohto jedinecneho podujatia.“
(DaRa) Foto: Peter Bercik
 |
Stopatdesiatrocna
kaplnka
Pri hlavnej ceste
oproti autobusovej zastavke v smere Helpa - Brezno stoji kaplnka sv.
Jana Nepomuckeho, ktoru postavili v roku 1857. Sv. Jan Nepomucky bol aj
patronom rodiny Coburg, ktorej cele Horne alebo aj Gemerske Pohronie v
minulosti patrilo. Posledna rekonstrukcia kaplnky bola v roku 2005.
Text a foto: Jozef
Pupis
|
V zivote
spolocnosti, v politike, v rozvoji vedy, umenia, literatury i sportu
maju vyznamne osobnosti dolezitu ulohu. Su vodcami, priekopnikmi,
urcovatelmi spolocenskeho i kulturneho pohybu. Plati to vo vsetkych
oblastiach ludskej cinnosti najma o tych jednotlivcoch, ktori pochopili
aktualne ulohy svojej doby. Vyznam osobnosti sa obycajne nekonci jej
fyzickou smrtou, ale zasahuje dalej, ovplyvnuje dalsie generacie, ich
myslenie a konanie, cize vychovava. A prave na taketo osobnosti, hlavne
regionalne, sa snazim upriamit pozornost vo svojich prispevkoch v Horehroni.
Jednou
z foriem kniznicnej prace (v mestskej kniznici pracovala od roku 1959 do
maja 2000 - poznamka redakcie) bola v minulosti aj nazorna propagacia -
nastenky, vystavky knih, bibliograficke letaky a ine. Ked koncom
sedemdesiatych rokov zacal v Brezne vychadzat Kulturno-spolocensky
spravodaj, obcas som do neho aj ja prispievala kratkymi clanockami o cinnosti
kniznice, o besedach so spisovatelmi, o kniznych novinkach, ktore
pribudali do kniznice, o literarnych osobnostiach pri prilezitosti ich
vyroci a pod. Ale o osobnosti spojene s Breznom a okolim som sa zacala
zaujimat az v osemdesiatych rokoch, ked Emil Urban publikoval v Spravodaji
seriu prispevkov v cykloch Po kom su pomenovane ulice nasho mesta a Prerastli
chotar nasho mesta. Zacala som si sustredovat a doplnat informacie o nasich
vyznamnych dejateloch a postupne listovat v dostupnych encyklopediach a zbornikoch,
ktorych vtedy bolo este poskromne. Kedze to bolo aj v mojej naplni prace,
vedela som podla uvedenych pramenov v encyklopediach poziadat o niektore
reserse z Narodnej kniznice v Martine, aj o fotokopie zo starych
publikacii a doplnat tak register osobnosti aj fakty o nich. Kym som
pracovala, moje prispevky som doplnala aj o odporucajucu literaturu,
ktoru sme mali v nasom fonde, teraz uz clanky viac doplnam
zaujimavostami, roznymi perlickami zo zivota osobnosti a citatmi.
Vyrocia sa opakuju kazdych pat rokov, preto sa snazim neopakovat sa a napisat
o osobnosti vzdy nieco nove, pozriet sa na jej zivot a dielo z ineho
pohladu. Ved nasi breznianski dejatelia, literati, vedci, knazi, umelci
i sportovci su take vsestranne osobnosti, ze vzdy sa da najst nieco, co
este citatelia o nich mozno nevedeli.
Pisala
som aj prispevky k roznym inym vyrociam, k mesiacu knihy, literarne
aviza, vyberala som uryvky na uverejnenie, napr. v cykloch Horehronie
v literature alebo Vianoce v literature a pod.
Pri
osobnostiach z okolitych obci ma vzdy mrzelo, ze mam malo informacii a dufala
som, ze o nich zacnu pisat aj dopisovatelia z okolitych dedin. Teraz
nielenze obcas o nich napisu, ale vacsina obci uz vydala aj svoju
monografiu a niektore vydavaju aj vlastne noviny.
Nase
Horehronie citam cele, este aj reklamy. Jedine, co v kazdom periodiku
ignorujem, su horoskopy a podobne temy. Chyba mi od predajcov knih aspon
obcasna propagacia povodnej slovenskej literatury, ved vychadza mnozstvo
krasnych publikacii nasich klasikov aj sucasnikov.
Aj ked
ma praca na pisani prispevkov obohacuje, uz ma i unavuje, lebo, aj ked
nejde o moju vlastnu tvorbu, zaberie to vela casu - treba prestudovat,
zhromazdit pramene, precitat znova monografie, hrabat sa vo vystrizkoch,
vyberat, kratit, aby to nebolo dlhe, ale aby to citatela zaujalo, aby si
pri vyroci uvedomil, ze tu zili a tvorili alebo sa narodili ludia, na
ktorych mozeme byt pravom hrdi a na ktorych sa oplati aj kazdych pat
rokov spominat alebo im zablahozelat.
Horehroniu zelam, aby malo co najviac citatelov, ktori budu aj jeho
kritikmi, ale aj aktivnymi spolutvorcami.
