Mestu sa podarilo presadit dve vyznamne investicne akcie

    Pozornosti okoloiducich urcite neuniklo, ze v byvalom zdravotnickom internate na Nalepkovej ulici sa cosi deje. V chatrajucom objekte, ktory mesto v minulosti kupilo od uradu prace a vlani spracovalo projekt na jeho prestavbu na tridsatdevat bytovych jednotiek, sa zacali stavebne prace. „Zamerom mesta je postavit mensie najomne byty s plochou do 55 metrov stvorcovych s prislusenstvom. Budu tam jednoizbove byty a na kazdom poschodi a v nadstavbe vznikne jeden dvojizbovy byt,“ povedal nam primator mesta Ing. Jaroslav Demian.

   Realizaciu tejto investicnej akcie stat podporil dvoma formami, uverom 15,54 miliona korun zo Statneho fondu rozvoja byvania a nenavratnou dotaciou 6,7 miliona korun z ministerstva vystavby a regionalneho rozvoja, mesto do tohto projektu vlozilo samozrejme aj svoje vlastne zdroje. Podla primatorovych slov, do konca novembra buduceho roka by mali byt dokoncene rekonstrukcne prace a najneskorsi termin kolaudacie bol stanoveny na februar 2009. „Verim, ze vsetko pojde tak dobre a rychlo, ze budeme moct kolaudovat skor a koncom buduceho roka tieto byty odovzdame najomnikom do uzivania,“ zdoraznil Ing. J. Demian.
   Najomne v bytoch urcenych pre mlade rodiny, pripadne pre starsich ludi, ktori spadaju do nizsej prijmovej skupiny, bude zodpovedat ploche a vynalozenym nakladom a ako podotkol primator, mesto urobi vsetko pre to, aby bolo prijatelne prave pre skupinu tychto obcanov.
   Intenzivne prace coskoro zacnu aj na sanacii skladky komunalneho odpadu, ktora ma byt dokoncena do 31. augusta 2008. „Technicky je to realizovatelne, ale cas nas suri, preto budeme musiet pocitat s kazdym dnom. Verim, ze sa nam podari ziskat takeho dodavatela, ktory splni vsetky nase podmienky a v danom casovom termine stavbu ukonci,“ informoval nas primator mesta a blizsie vysvetlil situaciu: „Komunalny odpad z mesta a okolia sa v 80. a zaciatkom 90. rokov ukladal na tzv. neregulovanu skladku v lokalite medzi Podkorenovou a Rohoznou, tam, kde je dnes dislokovana aj nova skladka. Bolo to v podstate len volne ulozenie komunalneho odpadu, co prirodzene tvori hrozbu pre zivotne prostredie. Organy starajuce sa o ochranu zivotneho prostredia preto uz v minulosti mestu ulozili povinnost zaoberat sa sanaciou takto vzniknutej skladky komunalneho odpadu. Uz v obdobi, ked bol primatorom mesta Ing. Vladimir Fasko, bol spracovany projekt na sanaciu skladky a bola vyvinuta maximalna snaha ziskat prostriedky na realizaciu projektu i z ineho zdroja ako z rozpoctu mesta.“  
   Rozpoctove naklady sa v prvej verzii pohybovali okolo 80 milionov korun, po uprave projektu a hladani novych metod pre sanaciu sa naklad ustalil na necelych 63 milionov korun: „Keby to malo mesto financovat len zo svojho rozpoctu, tak mozno za dva roky neopravime ani meter chodnika ci cesty, nemozeme investovat do skol ci do inych zariadeni. Projekt sme preto zaktualizovali a v roku 2005 podali na ministerstve zivotneho prostredia do operacneho programu Zakladna infrastruktura, opatrenie: Zlepsenie a rozvoj infrastruktury odpadoveho hospodarstva s cielom ziskat mimorozpoctove prostriedky.“ 
   Ziadost splnala vsetky podmienky, ale pre nedostatok financnych prostriedkov, ktore boli elokovane v danom programe, bol projekt zaradeny do zasobnika projektov. Prave v tychto dnoch ministerstvo zivotneho prostredia mestu oznamilo, ze projekt bol vybraty zo zasobnika a je urceny na realizaciu. Celkovy naklad na realizaciu predstavuje vyse 62,5 miliona korun, z toho dotacia z prostriedkov EU a SR je spolu viac ako 59,4 miliona korun a vyse tri miliony su vlastne zdroje mesta.
   „Vsetci mame zaujem zanechat nasim potomkom take zivotne prostredie, aby sa im tu zilo minimalne tak dobre ako nam. Aby sa dalsie generacie Breznanov mohli zdravo rozvijat a budovat nase mesto. Moje podakovanie preto patri ministerstvu zivotneho prostredia, osobitne ministrovi Jaroslavovi Izakovi, ktory osobne rozhodol o realizacii nasho projektu,“ dodal na zaver Ing. J. Demian.

(ev)

Zrekonstruovany objekt byvaleho zdravotnickeho internatu poskytne tridsatdevat bytovych jednotiek.

Strelba neraz rozhoduje o vysledku

   Po nevydarenej zimnej sezone, ked sa pre zle snehove podmienky nepodarilo zorganizovat tretie kolo Svetoveho pohara biatlonu v Osrbli v decembri 2006, privita areal biatlonu cez vikend 11. a 12. augusta pretekarov na tretom Europskom pohari v letnom biatlone IBU CUP 2007, ktory organizuje medzinarodna biatlonova unia pod zastitou primatora mesta Brezno. Zaujem o letny biatlon je na vzostupe, medzinarodna federacia uvazuje aj o pretekoch na kolieskovych lyziach, ktore su atraktivne pre divakov i pre televizne spolocnosti z Nemecka, Norska ci Ruska, ktore ho mozu sprostredkovat v televiznych prenosoch. Znamy norsky pretekar Ole Einar Bjoerndalen sa pre buducu letnu sezonu pokusa ziskat licenciu na organizovanie sutazi letneho biatlonu na kolieskovych lyziach. Na preteky v Osrbli sa pripravuju aj reprezentanti Slovenska Marek Matiasko, Martina Halinarova, Pavol Hurajt ci Miroslav Matiasko, ktori v minulosti ziskali prave v letnom biatlone tituly majstrov sveta. Pre vacsinu ucastnikov bude Europsky pohar v letnom biatlone previerkou na Majstrovstva Europy na Ukrajine v meste Tysovetz 18. a 19. augusta. Na podrobnosti podujatia, ktore bude v Osrbli, sme sa opytali prezidenta Slovenskeho zvazu biatlonu a predsedu organizacneho vyboru tretieho kola IBU CUP-u Brezno - Osrblie PaedDr. Juraja Sanitru.

Podujatie medzinarodneho vyznamu neorganizujete po prvykrat. Aky program bude mat Europsky pohar v letnom biatlone v Brezne – Osrbli?
   - Tretie kolo IBU CUP-u bude mat krosovy charakter, v sobotu 11. augusta zacina sprintom v styroch kategoriach: zeny, muzi, juniorky a juniori. Popoludni pokracuje doplnujucimi pretekmi – nominacnou sutazou pre slovenskych reprezentantov na kolieskovych lyziach. V nedelu budu stihacie preteky v rovnakych kategoriach ako v sobotu.

Zucastnia sa na nom pretekari, ktorych pozname zo zimnych biatlonovych podujati?
   - Pretekari, ktori do Osrblia pridu, su vacsinou specialisti len na letny biatlon. Su to vsetko pretekari, ktori uz v minulosti boli uspesni na majstrovstvach sveta alebo na majstrovstvach Europy. Prihlasili sa nam vypravy z Ciech, Nemecka, Madarska, Polska, Ruska a samozrejme zo Slovenska.

Cim bude atraktivne pre divakov?
   - Biatlon je sam osebe zaujimavy tym, ze ma strelecku disciplinu, ktora neraz rozhoduje o konecnom vysledku. Od slovenskych pretekarov ocakavame, ze sa presadia a dosiahnu umiestnenia na poprednych poziciach. Myslim, ze ludia by sa mohli prist pozriet nielen na kvalitne preteky, ale pripravujeme aj zaujimave obcerstvenie v priestoroch stadiona. Preto chceme pozvat vsetkych milovnikov sportu z Horehronia na toto vyznamne podujatie.

V Osrbli bude tretie kolo. Kde sa uskutocnili prve dve kola IBU CUP-u v letnom biatlone?
   - Prve kolo bolo zaciatkom jula v Cechach, v Novom Měste na Moravě, druhe o dva tyzdne neskor v nemeckom Bayerisch Eisenstein. Tohtorocna sezona letneho biatlonu este nekonci. Vyvrcholenim budu Majstrovstva sveta v Otepea (Estonsko) 5. - 9. septembra, kde posielame najsilnejsiu zostavu. Tieto preteky budu kombinaciou sutazi krosoveho behu a jazdy na kolieskovych lyziach. Uskutocni sa tam az pat sutazi. Pritom sutaz na kolieskovych lyziach bude vysielat v priamom prenose televizny kanal EUROSPORT. Vyznam organizovania letnych sutazi rastie aj preto, ze predlzuju sezonu biatlonu na osem mesiacov, zatial co zimna sezona trva priblizne styri mesiace. Navyse umoznuju startovat aj sportovcom, ktori nepochadzaju zo severskych krajin. Dufam, ze podujatie letneho IBU pohara sa nam vydari a ze zvysi kredit Horehronia, mesta Brezna a arealu biatlonu v Osrbli v medzinarodnom meradle.

(r)