Tohtorocne
letne horucavy pohybujuce sa okolo „styridsiatky“navodili myslienku: Co tak
zaviest aj u nas popoludnajsiu siestu ako v niektorych juznych krajinach?
Okolo obeda, kedy su v podaktorych miestnostiach neznesitelne horucavy, by
sme si sli zdriemnut domov, alebo by sme prerusili pracu a oddychovali. Po
sieste by sme sa oddychnuti znovu pustili do roboty. Co vy na to? Bolo by to
v nasich podmienkach mozne? Vyzvedali sme v nasej ankete. |
S anketovym mikrofonom
|
Miroslav Pacera, zivnostnik, Brezno:
- Teploty su mozno
extremne v urcitom letnom obdobi, ale myslim si, ze je to skor narazove.
Nepredpokladam, ze u nas je nevyhnutna siesta, skor v primorskych statoch.
Tam je siesta zauzivana, u nas by to bolo nieco nove. Zijeme v horskom
prostredi, kde horucavy az tak nepocitujeme, neznesitelnejsie su skor v
Bratislave, Nitre, Trnave, Kosiciach. Ja osobne byvam pri lese, pri potoku,
kde aj pracujem, takze ja takyto problem nemam. Spravim si siestu, kedy ja
chcem. Oddych na terase je vynikajuci.
Stefania Daubnerova, opatrovatelka, Brezno:
- Popoludnajsiu siestu
si viem predstavit, lenze potom budeme ukrateni. Co urobime cez obed?
Oddychneme si? Aspon devatdesiat percent slovenskych ludi nevie oddychovat,
preto v nasich podmienkach mi obednajsia siesta vobec nic nehovori. Jedine,
ak by sa to dalo prisposobit a v horucich dnoch prist skor do prace
a odchadzat cim skor domov.
Zelmira Muchova, veduca skolskej jedalne, Brezno:
- U nas v skolskom
stravovani by sa to nedalo, lebo cez obed musime prave najviac pracovat.
Inak, napad je to vyborny, ibaze vsade sa neda realizovat.
Jozef Bubeliny, vodic z povolania, Cierny Balog:
- Ja siestu nemozem
mat, lebo robim od rana do vecera. V niektorych budovach vsak siestu treba
zaviest, cez obed su tam neznesitelne horucavy. Kamionom jazdim aj do
zahranicia, kde som zazil popoludnajsiu siestu, napriklad o dvanastej
zatrubi sirena a do druhej maju volno.
Svetozar Semancik,
kontrolor, Valaska:
- Robim na zmeny, preto
u nas siesta neprichadza do uvahy. Mame klimatizaciu a automaty s vodou, aby
sme dodrziavali pitny rezim.
Nada Pravotiakova,
veduca stavkovej kancelarie, Brezno:
- V mojej praci by sa
siesta nedala realizovat, aj ked taky poobednajsi oddych doma mam rada.
Nastastie pracujeme v starom dome, kde v horucavach mame prijemne
prostredie, tak akurat. Podla mna v horskych podmienkach popoludnajsia
siesta nema vyznam, skor v juznych krajinach.
(ng, pl)
Nasa supercasa
V druhom cisle
prilohy Brezno dnes, ktora sa v ramci platenej inzercie jej vydavatela,
Mestskeho uradu v Brezne, stala raz do mesiaca sucastou tyzdennika
MY-Banskobystricke noviny (Smer-magazin), bola v kratkom clanku Co si
neurobis, nemas informacia o zavideniahodnych aktivitach pri pokracujucich
pracach na Zimnom stadione L. Horskeho a prebiehajucich stavebnych upravach
na futbalovom stadione.
Clanok
konci lutostou nad tym, ze „vrchni od futbalu v Bratislave najprv
horehronskych fanusikov navnadili a potom im slubeny Superpohar vyfukol
Senec. Takze tak. A len v Presporku vedia ako.“
Milos
Tomas, generalny sekretar Slovenskeho futbaloveho zvazu v Bratislave,
prostrednictvom hovorcu SFZ Ivana Ceredejeva k uvedenej zalezitosti
konstatoval, ze v rovine neformalnych uvah o mieste konania zapasu
Superpohara 2007 sa popri Prievidzi a niektorych dalsich slovenskych mestach
spominalo aj Brezno. Ziadne oficialne ponuky a ani rokovania na tuto temu sa
vsak nekonali. Nerozhodovalo sa medzi nejakymi uchadzacmi o usporiadanie
zapasu Superpohara, a teda ani neboli dane ziadne podmienky, ktore by mali
splnit. Neexistuje ziadne oficialne stanovisko o konani stretnutia v Brezne.
Organizacia Superpohara je plne v rezii SFZ, ktory rozhodol o jeho
tohtorocnom dejisku v Narodnom treningovom centre v Senci.
Rovnaku
moznost sprostredkovat tieto fakty horehronskym fanusikom mal zjavne aj
autor spominaneho clanku v prilohe Brezno dnes. Namiesto toho v nom formou
naznakov a zamlk vytvara dojem, ze neoficialne informacie od
zainteresovanych (nie z Bratislavy, ale z breznianskeho prostredia) sa
nakoniec ukazali ako nehodnoverne vinou veducich funkcionarov SFZ. A este si
aj pritakava zaverom, ku ktorym vo svojich uvahach dospel. Provincnost
takehoto stylu naozaj pripomina casy, ked sa este Bratislava volala
Presporok a Jan Chalupka pisal o malomestskych pomeroch svojich vtedajsich
breznianskych rodakov v hre Kocurkovo, alebo Len aby sme v hanbe
nezostali...
Ing. Jozef Kolarovic
Sarmantna, vesela, plna lasky k starsim veduca Klubu dochodcov v Brezne Bozka
Pobisova
Tazko sa mi nachadzaju slova,
ktore by som chcela napisat. Tvoja sprava, Bozka - Tazko mi je, ale
odchadzam od vas - priletela ako blesk z jasneho neba 14. jula. Nedala si
nam ani vydychnut, zmierit, popasovat sa s nou. A nam je velmi tazko
zmierovat sa s touto skutocnostou. Sestnast rokov spolocne stravenych pod
jednou strechou je ako spoluzitie v jednej usporiadanej rodine, kde sa
vsetci velmi dobre poznaju, vychadzaju si v ustrety, raduju a maju sa radi.
Ale skutocnost je taka, ze sa s nou musime zmierit, ci chceme alebo nie. Je
to tvoje rozhodnutie a len ty najlepsie vies o opodstatnenych dovodoch.
V mene celeho kolektivu
samospravy klubu dochodcov s nasim milym kamaratom Jozkom Ambrozom ti
z celeho srdca uprimne dakujeme za vsetko, co si v prospech tohto klubu
vykonala. Pocas 16-rocneho posobenia vo funkcii veducej klubu dochodcov toho
bolo velmi vela pri vytvarani prijemnej atmosfery, organizovani vzdy na
vysokej urovni roznych kulturno-spolocenskych posedeni a mnohych dalsich
akcii, ktore aktivizuju generaciu tretieho veku. V nasom kulturnom stanku sa
vzdy dobre citime, preto ti za vsetku lasku, usmev, pozornost a ochotu
srdecne a uprimne dakujeme.
Praca so seniormi je velmi
narocna, kazdy mame inu mentalitu, ale ty ju zvladas velkoryso vzhladom na
svoju vysoku profesionalitu a charizmu, dobre organizacne schopnosti, prejav
lasky k starsim. Vies si hravo poradit v kazdej situacii.
Klub radi navstevujeme,
vytvorila si velmi dobru spolupracu s mestskym uradom a veducou socialneho
oddelenia, kde maju velmi dobry vztah a pristup k starsim, co vsetci
ocenujeme. Mame vas uprimne radi.
Tak, ako slnko rozdava ludom teplo
a zivot, tak aj ty rozdavas medzi nami pokoj, lasku a mudrost. Mila Bozka,
tazko sa mi vyslovuju slova rozlucky, ale zivot je uz taky. Tvoja vysoka
profesionalita ti bude pomahat v dalsej cinnosti na novom pracovisku
a v novej spolocnosti, v ktorej si sa uz s uspechom prezentovala. Vela
uspechov, mila Bozka. Dakujeme z celeho srdca, ze si tu s nami zila, s nami
sa radovala a na tvari vzdy usmev mala. Nikdy na teba nezabudneme a budeme
v dobrom a s laskou spominat. Ked budes mat trochu casu, prid medzi nas, aby
sme si mohli vymenit aktualne zivotne skusenosti a tiez sa aj poradit.
Anna Stanislavova, predsednicka samospravy KD
Sviatok zdravotne
postihnutych v Zavadke nad Hronom
Hron po
starocia sprevadza ludi na Horehroni. Koscov pri koseni travy s piesnou
Kosila by sa mi tota polanocka... Devy a zeny pri hrabani sena Hriabaj
dievca, hriabaj to zeleno seno... Pribera potocky k sebe a mohutnie.
Pozdravi dominantnu Kralovu holu, prihovori sa dedinam.
V sobotu
28. jula sa pristavil v Zavadke nad Hronom, kde nas srdecne privitala
starostka Ing. Viera Noskova. Odtialto na poludnie zazneli tony piesni z
Horehronia a Slovenskeho Rudohoria – zo sutazneho 9. rocnika
zaujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutych poriadaneho Okresnou
radou Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne, na ktorom sa
zucastnilo 160 clenov a hosti. Na uvod vsetkych pozdravil spevacky subor
Nadeje zo Zavadky. Sedemdesiat ucastnikov sutazilo v siestich kategoriach -
zvykoslovie a vlastne predstavenie: 1. Navraty (Helpa), 2. ludovy rozpravac
Emil Blasko (Tisovec), 3. clenovia ZO SZZP Zavadka nad Hronom, spevacke
subory: 1. Nadeje (Zavadka nad Hronom), 2. Lehotianka (Dolna Lehota), 3.
Tisovsky Invalid (Tisovec), prednes poezie a prozy: 1. Anna Kanova (Dolna
Lehota), 2. Milka Malcekova (Podbrezova), 3. Blanka Hruskova (Zavadka nad
Hronom), pochvalne uznanie za ucast ziskal Jozef Floch (Podbrezova),
solo spev: 1. Maria Suhajdova (Dolna Lehota) a Emil Bracinik (Brezno), 2.
Ludmila Kirschova (Zavadka nad Hronom) a Ondrej Hinduliak (Tisovec), 3.
Jolana Hlasnikova (Dolna Lehota) a Frantisek Babela (Helpa), pochvalne
uznanie za ucast dostal Robert Hudec (Tisovec), hudobnici solisti: 1. Peter
Tazky (Dolna Lehota), 2. Jan Datko (Podbrezova), 3. Tomas Oravkin (Helpa) a
Rudolf Krupa (Tisovec), spevacke skupiny: 1. Z. Kantarikova, Z. Soltysova,
S. Strmenova, A. Kanova (Dolna Lehota), 2. M. Kukolova, E. Siskova (Zavadka
nad Hronom), 3. J. Datko s vnuckou (Podbrezova) a P. Frgelcova, K. Duricova,
A. Noskova (Zavadka nad Hronom).
Komu za
tuto nadheru podakovat? Jednoducho vsetkym, ktori prijali pozvanie –
predsedovi Slovenskej humanitnej rady Ing. Ivanovi Sykorovi, starostom
Dolnej Lehoty, Zavadky nad Hronom, Helpy, ctenej porote, ktora mala tazku
pracu z dobrych ocenit tych najlepsich. Moderatorke Hanke Gregusovej, ktorej
mile a ludske slovo nas sprevadzalo celym podujatim. Moja ucta a poklona
patri vsetkym sutaziacim za prejav a snahu ci uz v speve, prednese alebo hre
na hudobny nastroj. Lebo aj cez bolest dokazu rozdavat s laskou, co skutocne
citia v srdci, vsetkym okolo. Neraz su prikladom aj pre mnohych zdravych.
Na to, aby
vsetko islo ako hodinky, dohliadalo oko predsednicky ZO SZZP v Zavadke nad
Hronom Hanky Noskovej. Celemu vyboru a clenom, ktori pomahali pri priprave
saly a slavnostnej tabule, patri nasa vdaka.
Anna Husenicova, predsednicka Okresnej
rady Brezno
|