7. AUGUST 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

   Tohtorocne letne horucavy pohybujuce sa okolo „styridsiatky“navodili myslienku: Co tak zaviest aj u nas popoludnajsiu siestu ako v niektorych juznych krajinach? Okolo obeda, kedy su v podaktorych miestnostiach neznesitelne horucavy, by sme si sli zdriemnut domov, alebo by sme prerusili pracu a oddychovali. Po sieste by sme sa oddychnuti znovu pustili do roboty. Co vy na to? Bolo by to v nasich podmienkach mozne? Vyzvedali sme v nasej ankete.


S anketovym mikrofonom


o popoludnajsej sieste

Miroslav Pacera, zivnostnik, Brezno:
- Teploty su mozno extremne v urcitom letnom obdobi, ale myslim si, ze je to skor narazove. Nepredpokladam, ze u nas je nevyhnutna siesta, skor v primorskych statoch. Tam je siesta zauzivana, u nas by to bolo nieco nove. Zijeme v horskom prostredi, kde horucavy az tak nepocitujeme, neznesitelnejsie su skor v Bratislave, Nitre, Trnave, Kosiciach. Ja osobne byvam pri lese, pri potoku, kde aj pracujem, takze ja takyto problem nemam. Spravim si siestu, kedy ja chcem. Oddych na terase je vynikajuci.

Stefania Daubnerova, opatrovatelka, Brezno:
- Popoludnajsiu siestu si viem predstavit, lenze potom budeme ukrateni. Co urobime cez obed? Oddychneme si? Aspon devatdesiat percent slovenskych ludi nevie oddychovat, preto v nasich podmienkach mi obednajsia siesta vobec nic nehovori. Jedine, ak by sa to dalo prisposobit a v horucich dnoch prist skor do prace a odchadzat cim skor domov.

Zelmira Muchova, veduca skolskej jedalne, Brezno:
- U nas v skolskom stravovani by sa to nedalo, lebo cez obed musime prave najviac pracovat. Inak, napad je to vyborny, ibaze vsade sa neda realizovat.

Jozef Bubeliny, vodic z povolania, Cierny Balog:
- Ja siestu nemozem mat, lebo robim od rana do vecera. V niektorych budovach vsak siestu treba zaviest, cez obed su tam neznesitelne horucavy. Kamionom jazdim aj do zahranicia, kde som zazil popoludnajsiu siestu, napriklad o dvanastej zatrubi sirena a do druhej maju volno.

Svetozar Semancik, kontrolor, Valaska:
- Robim na zmeny, preto u nas siesta neprichadza do uvahy. Mame klimatizaciu a automaty s vodou, aby sme dodrziavali pitny rezim.

Nada Pravotiakova, veduca stavkovej kancelarie, Brezno:
- V mojej praci by sa siesta nedala realizovat, aj ked taky poobednajsi oddych doma mam rada. Nastastie pracujeme v starom dome, kde v horucavach mame prijemne prostredie, tak akurat. Podla mna v horskych podmienkach popoludnajsia siesta nema vyznam, skor v juznych krajinach.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Nasa supercasa

  V druhom cisle prilohy Brezno dnes, ktora sa v ramci platenej inzercie jej vydavatela, Mestskeho uradu v Brezne, stala raz do mesiaca sucastou tyzdennika MY-Banskobystricke noviny (Smer-magazin), bola v kratkom clanku Co si neurobis, nemas informacia o zavideniahodnych aktivitach pri pokracujucich pracach na Zimnom stadione L. Horskeho a prebiehajucich stavebnych upravach na futbalovom stadione.
   Clanok konci lutostou nad tym, ze „vrchni od futbalu v Bratislave najprv horehronskych fanusikov navnadili a potom im slubeny Superpohar vyfukol Senec. Takze tak. A len v Presporku vedia ako.“
   Milos Tomas, generalny sekretar Slovenskeho futbaloveho zvazu v Bratislave, prostrednictvom hovorcu SFZ Ivana Ceredejeva k uvedenej zalezitosti konstatoval, ze v rovine neformalnych uvah o mieste konania zapasu Superpohara 2007 sa popri Prievidzi a niektorych dalsich slovenskych mestach spominalo aj Brezno. Ziadne oficialne ponuky a ani rokovania na tuto temu sa vsak nekonali. Nerozhodovalo sa medzi nejakymi uchadzacmi o usporiadanie zapasu Superpohara, a teda ani neboli dane ziadne podmienky, ktore by mali splnit. Neexistuje ziadne oficialne stanovisko o konani stretnutia v Brezne. Organizacia Superpohara je plne v rezii SFZ, ktory rozhodol o jeho tohtorocnom dejisku v Narodnom treningovom centre v Senci.
   Rovnaku moznost sprostredkovat tieto fakty horehronskym fanusikom mal zjavne aj autor spominaneho clanku v prilohe Brezno dnes. Namiesto toho v nom formou naznakov a zamlk vytvara dojem, ze neoficialne informacie od zainteresovanych (nie z Bratislavy, ale z breznianskeho prostredia) sa nakoniec ukazali ako nehodnoverne vinou veducich funkcionarov SFZ. A este si aj pritakava zaverom, ku ktorym vo svojich uvahach dospel. Provincnost takehoto stylu naozaj pripomina casy, ked sa este Bratislava volala Presporok a Jan Chalupka pisal o malomestskych pomeroch svojich vtedajsich breznianskych rodakov v hre Kocurkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali...

Ing. Jozef Kolarovic

 

Sarmantna, vesela, plna lasky k starsim veduca Klubu dochodcov v Brezne Bozka Pobisova

 

   Tazko sa mi nachadzaju slova, ktore by som chcela napisat. Tvoja sprava, Bozka - Tazko mi je, ale odchadzam od vas - priletela ako blesk z jasneho neba 14. jula. Nedala si nam ani vydychnut, zmierit, popasovat sa s nou. A nam je velmi tazko zmierovat sa s touto skutocnostou. Sestnast rokov spolocne stravenych pod jednou strechou je ako spoluzitie v jednej usporiadanej rodine, kde sa vsetci velmi dobre poznaju, vychadzaju si v ustrety, raduju a maju sa radi. Ale skutocnost je taka, ze sa s nou musime zmierit, ci chceme alebo nie. Je to tvoje rozhodnutie a len ty najlepsie vies o opodstatnenych dovodoch.

   V mene celeho kolektivu samospravy klubu dochodcov s nasim milym kamaratom Jozkom Ambrozom ti z celeho srdca uprimne dakujeme za vsetko, co si v prospech tohto klubu vykonala. Pocas 16-rocneho posobenia vo funkcii veducej klubu dochodcov toho bolo velmi vela pri vytvarani prijemnej atmosfery, organizovani vzdy na vysokej urovni roznych kulturno-spolocenskych posedeni a mnohych dalsich akcii, ktore aktivizuju generaciu tretieho veku. V nasom kulturnom stanku sa vzdy dobre citime, preto ti za vsetku lasku, usmev, pozornost a ochotu srdecne a uprimne dakujeme.

   Praca so seniormi je velmi narocna, kazdy mame inu mentalitu, ale ty ju zvladas velkoryso vzhladom na svoju vysoku profesionalitu a charizmu, dobre organizacne schopnosti, prejav lasky k starsim. Vies si hravo poradit v kazdej situacii.

   Klub radi navstevujeme, vytvorila si velmi dobru spolupracu s mestskym uradom a veducou socialneho oddelenia, kde maju velmi dobry vztah a pristup k starsim, co vsetci ocenujeme. Mame vas uprimne radi.

  Tak, ako slnko rozdava ludom teplo a zivot, tak aj ty rozdavas medzi nami pokoj, lasku a mudrost. Mila Bozka, tazko sa mi vyslovuju slova rozlucky, ale zivot je uz taky. Tvoja vysoka profesionalita ti bude pomahat v dalsej cinnosti na novom pracovisku a v novej spolocnosti, v ktorej si sa uz s uspechom prezentovala. Vela uspechov, mila Bozka. Dakujeme z celeho srdca, ze si tu s nami zila, s nami sa radovala a na tvari vzdy usmev mala. Nikdy na teba nezabudneme a budeme v dobrom a s laskou spominat. Ked budes mat trochu casu, prid medzi nas, aby sme si mohli vymenit aktualne zivotne skusenosti a tiez sa aj poradit.

 

Anna Stanislavova, predsednicka samospravy KD

 

Sviatok zdravotne postihnutych v Zavadke nad Hronom

   Hron po starocia sprevadza ludi na Horehroni. Koscov pri koseni travy s piesnou Kosila by sa mi tota polanocka... Devy a zeny pri hrabani sena Hriabaj dievca, hriabaj to zeleno seno... Pribera potocky k sebe a mohutnie. Pozdravi dominantnu Kralovu holu, prihovori sa dedinam.

   V sobotu 28. jula sa pristavil v Zavadke nad Hronom, kde nas srdecne privitala starostka Ing. Viera Noskova. Odtialto na poludnie zazneli tony piesni z Horehronia a Slovenskeho Rudohoria – zo sutazneho 9. rocnika zaujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutych poriadaneho Okresnou radou Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne, na ktorom sa zucastnilo 160 clenov a hosti. Na uvod vsetkych pozdravil spevacky subor Nadeje zo Zavadky. Sedemdesiat ucastnikov sutazilo v siestich kategoriach -  zvykoslovie a vlastne predstavenie: 1. Navraty (Helpa), 2. ludovy rozpravac Emil Blasko (Tisovec), 3. clenovia ZO SZZP Zavadka nad Hronom, spevacke subory: 1. Nadeje (Zavadka nad Hronom), 2. Lehotianka (Dolna Lehota), 3. Tisovsky Invalid (Tisovec), prednes poezie a prozy: 1. Anna Kanova (Dolna Lehota), 2. Milka Malcekova (Podbrezova), 3. Blanka Hruskova (Zavadka nad Hronom), pochvalne uznanie za ucast ziskal Jozef Floch (Podbrezova),  solo spev: 1. Maria Suhajdova (Dolna Lehota) a Emil Bracinik (Brezno), 2. Ludmila Kirschova (Zavadka nad Hronom) a Ondrej Hinduliak (Tisovec), 3. Jolana Hlasnikova (Dolna Lehota) a Frantisek Babela (Helpa), pochvalne uznanie za ucast dostal Robert Hudec (Tisovec), hudobnici solisti: 1. Peter Tazky (Dolna Lehota), 2. Jan Datko (Podbrezova), 3. Tomas Oravkin (Helpa) a Rudolf Krupa (Tisovec), spevacke skupiny: 1. Z. Kantarikova, Z. Soltysova, S. Strmenova, A. Kanova (Dolna Lehota), 2. M. Kukolova, E. Siskova (Zavadka nad Hronom), 3. J. Datko s vnuckou (Podbrezova) a P. Frgelcova, K. Duricova, A. Noskova (Zavadka nad Hronom).
   Komu za tuto nadheru podakovat? Jednoducho vsetkym, ktori prijali pozvanie – predsedovi Slovenskej humanitnej rady Ing. Ivanovi Sykorovi, starostom Dolnej Lehoty, Zavadky nad Hronom, Helpy, ctenej porote, ktora mala tazku pracu z dobrych ocenit tych najlepsich. Moderatorke Hanke Gregusovej, ktorej mile a ludske slovo nas sprevadzalo celym podujatim. Moja ucta a poklona patri vsetkym sutaziacim za prejav a snahu ci uz v speve, prednese alebo hre na hudobny nastroj. Lebo aj cez bolest dokazu rozdavat s laskou, co skutocne citia v srdci, vsetkym okolo. Neraz su prikladom aj pre mnohych zdravych.
   Na to, aby vsetko islo ako hodinky, dohliadalo oko predsednicky ZO SZZP v Zavadke nad Hronom Hanky Noskovej. Celemu vyboru a clenom, ktori pomahali pri priprave saly a slavnostnej tabule, patri nasa vdaka.

Anna Husenicova, predsednicka Okresnej rady Brezno


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT