Z rodinneho domu na Potocnej ulici v Jaseni zmizlo 120 novych plechovych clankov radiatorov. Zlodej sa vlamal do domu, ktory sluzil ako sklad stavebneho materialu, na volne pristupnom pozemku v presne nezistenom case (na jesen minuleho roka). Majitelke domu, 68-rocnej Jasencanke sposobil kradezou skodu za 20 000 korun a poskodenim zariadenia skodu asi za 2000 korun. 

    Vo stvrtok 19. jula vecer na Ceste osloboditelov v Brezne verbalne napadol 63-rocny muz 42-rocneho Breznana. Vyhrazal sa mu, ze ho zabije sekerou. Policia trestne stiha starsieho muza pre precin nebezpecne vyhrazanie.

   Hraci automat dostal priucku 26. jula od 38-rocneho Breznana v pohostinstve na Razusovej ulici v Brezne. Muz udrel po sklenenej casti automatu a rozbil ju. Spolocnosti zo Ziliny tak sposobil skodu za 20 000 korun.

   Kratko pred siestou vecer v nedelu 29. jula zaparkoval Tatru 815 pred futbalovym stadionom na Ulici F. Krala vodic z Brezna. Do pondelnajsieho rana bez stopy zmizla a jej majitelovi tak vznikla skoda za 900 000 korun.

   Vrecko nohavic odlahcil ktosi 26-rocnemu navstevnikovi pohostinstva na SLN v Brezne hodinu po polnoci 29. jula. Obohatil sa o mobilny telefon, retiazku zo zlteho kovu a patstokorunacku. Policia stiha neznameho pachatela za kradez v hodnote 21 000 korun.

   Osemdesiatpatrocnu majitelku rodinneho domu na Tehelnej ulici v Breze okradol o patdesiattisic korun kmin. Peniaze boli v obalke ulozene v obyvacej izbe. Prveho augusta o osmej rano sa tam zastavil a tvrdil, ze jej rozmeni peniaze. Vysetrovatel zacal trestne stihanie neznameho pachatela pre precin kradeze.

   Na Mostarenskej ulici v Brezne sa objavil „nezvany host“ hned v dvoch firmach. Jednej z oploteneho skladu vecer 1. augusta ukradol presne nezistene mnozstvo plechov s rozmerom 1500 x 3000 mm. Majitela firmy z Brezna kradezou „odlahcil“ o vyse 71 000 korun. Druha firma v rovnakom areali prisla o dva elektromotory a otocny podvozok na zeriav. Majitelovi z Cierneho Balogu vznikla skoda za viac ako 100 000 korun.

   Neskoro vecer 1. augusta alebo skoro rano 2. augusta „vybielil“ pohostinstvo v Osrbli neznamy zlodej. Do pohostinstva na Strednej ulici sa vlamal pre dvadsat kartonov cigariet roznych znaciek, priblizne dvadsat flias alkoholu, kavu, cokolady a ako bonus vzal dvetisic korun. Majitela z Trencina pri vlamani pripravil o 35 000 korun.

   Z mastale v breznianskej Kiepke ktosi odviedol z piatka 3. na sobotu 4. augusta dva kusy hovadzieho dobytka. Dvestokilogramovu jalovicu cierno-bielej farby a dvojnasobne tazsieho byka cerveno-bielej farby si majitel ceni na 30 000 korun.

(Podla informacii zastupkyne hovorkyne KR PZ B. Bystrica npor. PhDr. Petry Babulicovej)

Dni obce Predajna

Vsetky vekove kategorie si mohli „prist na svoje“ na bohatych Dnoch obce Predajna, ktore od piatka az do nedele ponukali pestru zmes podujati.

Foto: Stefan Vozar, Ferdinand Hrablay

Rimskokatolicka farnost si pripomenie piaristov

„Mali sme tu osobnosti nadsene pre vychovu, vzdelanie, kulturu...“

   V ostatnom case sa v Brezne hovori o piaristoch. Pripravuju sa aj Dni piaristov. Nieco bolo uz publikovane aj v nasom tyzdenniku. Preco si zasluzia pozornost? Aky je ich vyznam a prinos pre Brezno? Opytali sme sa dekana Rimskokatolickeho farskeho uradu v Brezne Jozefa Hrtusa:

   - Piaristi prisli do Brezna v roku 1673. Uhorsky panovnik Leopold I. dna 10. aprila 1675 dekretom potvrdil rozhodnutie ostrihomskeho arcibiskupa a uhorskeho primasa Juraja Selepceniho, aby „reholni otcovia Mikulas od Pocatia Blahoslavenej Panny a Simon od sv. Frantiska z Rehole chudobnych Matky Bozej Zboznych scholarov (piaristov) vo farnostiach slobodneho a kralovskeho banskeho mesta Brezno a v osadach Predajna, Lehotka a Lopej vo Zvolenskej stolici boli ustanoveni... tieto spravovali tak v duchovnych ako aj svetskych zalezitostiach.“ Kral v zavere dodava, ze uvedene plati nielen pre v liste zmienenych otcov, ale aj „pre ich nasledovnikov“, a to „perpetuo“ (nastalo). Ak uvazime, ze v Brezne a okoli posobili do roku 1857, teda takmer dvesto rokov a bola to velmi aktivna rehola zvlast v oblasti skolstva - jej vplyv bol velky.

Mohli by ste konkretizovat cinnost piaristov? 
   - Musime mat na zreteli, ze piaristi zacali v Brezne a okoli pracovat vo velmi tazkych, burlivych casoch. Neustala hrozba vpadu Turkov, bieda, znicene kostoly, ale aj obydlia, drancovanie, neistota, dokonca ustavicne ohrozenie zivotov... To bol sprievodny zjav tej doby. Predstavte si, ze v takejto situacii piaristi uz v roku 1675 vytvaraju ucitelsky zbor buduceho gymnazia. Ilustrujem spominane tazkosti: Dna 18. septembra 1677 vzburenci postrelili a smrtelne poranili dubovskeho pana farara, piaristi posobiaci v Predajnej usli prezleceni za valachov, prave v ten den z Polska do Brezna prichadzajuci piaristi, len-len vyviazli z ich pazurov a oni o par dni zacinaju skolsky rok. A nielen to, vo svojom denniku zapisali: V ten isty den pater Frantisek pekne upravil izbicu nad mestskou vezou na kniznicu a studovnu. Teda v ten isty den, ked prezili ohromne tazkosti. Nie je to uzasne? Im hrozi smrt a oni myslia na vzdelavanie, zakladaju kniznicu! Len si trochu predstavme tu dobu a musime skonstatovat: Mali sme tu osobnosti nadsene pre vychovu, vzdelanie, kulturu... Doslova aj za cenu ohrozenia zivota vybudovali gymnazium (ktore nemali omnoho vacsie mesta), vybudovali kniznicu, ktora bola najcennejsou v sirokom okoli. Dodnes je na farskom urade akoby zazrakom zachovana a je zatial akoby neobjavenym a nevylestenym drahokamom. Pri jej objavovani usilovne pracuje PhDr. Marian Kovacik, ktory okrem ineho prelozil aj ich dennik, ktory je vzacnym historickym pramenom.

Co robi teraz pre piaristov farnost Brezno, ved piaristi ju spravovali stoosemdesiat rokov?
   - Nuz, splaca dlh, aspon by mala. A ma za co! Rimskokatolicka farnost Brezno sa pridava k iniciative nasho studenta historie Mareka Loceka, ktory si pri studiu historie vsimol velky prinos tejto rehole a pripravil niekolko projektov. Niektore z nich sa pripravuju vdaka porozumeniu pana primatora a Matice slovenskej. Ide o Dni piaristov, ktore by mali byt v oktobri (odborny seminar, vystava, odhalenie pamatnej tabule). Nieco sa pripravuje tiez v ramci Talianskych dni v Brezne, lebo piaristov zalozil J. Kalazansky v Rime a niektori z piaristov posobiacich v Brezne aj odisli posobit do Talianska. Za posobenia piaristov bolo velmi zivo na osi Rim - Brezno! Farnost si piaristov pripomenie osobitne v dnoch 13. az 19. augusta na Hody - Slavnost Nanebovzatej Panny Marie, patronky farnosti a kostola, ktory sa staval v case, ked farnost spravovali piaristi a oni ho zasvatili Panne Marii, ktorej su ctitelmi a doteraz ju maju v erbe. Tento rok sa budu Hody niest v znameni predstavovania sa reholi, ktore posobia v nasej farnosti, pripadne dekanate. V pondelok 13. augusta sa predstavia sestry Albertinky. Ocakavame tiez prichod slovenskych kandidatok a ich svedectvo. Utorok 14. augusta bude patrit Malym sestram Jezisovym, ktore pracuju medzi Romami. V stredu 15. augusta na slavnost Nanebovzatia privitame byvaleho pana kaplana Pavla Pecku. Vo stvrtok 16. augusta pre nas pripravia program sestry Karmelitanky z Mazornikova. Piatok 17. augusta bude patrit palotinom - reholnikom posobiacim v Predajnej. Sobota 18. augusta bude plne v rezii salezianov a ich salezianskych spolupracovnikov. Pripravia nielen bohosluzbu, ale i celodenny program pre deti a mladez. Vyvrcholenie bude v nedelu 19. augusta. Ocakavame patra Jana Kovaca, provinciala Rehole piaristov, ktora tu v sucasnosti nepracuje ale, ako som uviedol, ma velke zasluhy na duchovnom rozvoji farnosti i mesta, ba celeho okolia.

(ml)