Cierny Balog jubiluje (2)

Historicky kalendar                                  

   1564: Cisar Ferdinand I. vydal pre nich 23. marca 1564  zvlastne instrukcie. Do roku 1787 Kaiserlich - Konigliche  Schwarzwasser Holz - Handlungen (Cisarsko-kralovske   ciernohronske drevorubacske Handle). Prvy nazov  vznikajuceho osidlenia - osad v udoli Cierneho Hrona. Podla   inf. zdroja c. 7 od  vdp. Jan Kamensky, Peter Tkac - prvi lesni zamestnanci byvali v Krame a na pracoviska sa posuvali proti  prudu Cierneho Hrona az po dnesnu Dobroc. Spavali v kolibach pri vzdialenych pracoviskach. Drevorubaci si  postupne povolavali za sebou rodinnych prislusnikov a zacali  si stavat trvale pribytky.

   1607: 11. jun - prva  oficialna zmienka o existencii  drevorubacskej osady Kram, miesta trvaleho osidlenia na  uzemi dnesnej obce Cierny Balog. Cisar Rudolf II. vydal sluzobne pokyny pre ustavenie lesneho safara v Brezne. Jeho  povinnostou bolo kontrolovat hospodarenie styroch drevorubacskych majstrov breznianskej oblasti, a to v Benusi (Benusch), Ciernom Hrone (Schwartz Ronitz), v Kamenistej (Steinwasser) a Osrbli (Zernpach), aby sa urobil koniec  klamstvam a sporom pri vyplacani miezd a naturalnych  pozitkov, „co zvlast znechucuje nemeckych robotnikov“. Dokument (vid inf. zdroj c. 24). Kram ako vychodiskova zakladna a sidlo majstra drevorubacov sa stal jadrom ciernohronskych drevorubacskych osad. Na tomto mieste vznikol aj sklad - obchod (kram - obchod po nemecky), kde si  drevorubaci a uhliari uskladnovali potraviny a dostavali  potrebne naradie pre svoju pracu v lese. Lesnu spravu - Kram   tvorili zrubove stavby. V nich bola nielen administracia prac,  ale aj sklady potrieb lesnej tazby, pozivatin a zaoblecenia,  ktore si robotnici mohli pri vyplatach kupit.                     

   1616: V piatok po Nanebovzati Panny Marie (15. augusta). Stolicny sud Zvolenskej zupy ukoncil dlhorocny spor medzi   hradnym panstvom Slovenskej Lupce a mestom Breznom o uzemia v udoli Cierneho Hrona. Sud potvrdil, ze vlastnictvo  uzemia mesta Brezna siaha az po pravy breh Cierneho  Hrona. Spornym ostalo uzemie na lavom brehu Hrona od   Klenovskeho Vepra az po Kamenisty Hronec (potok). Pretoze  ani jedna strana nebola schopna predlozit vierolomny doklad o vlastnictve tohto uzemia, vyuzila tento moment Kralovska BK v BB, privlastnila si toto uzemie a postupne pokracovala v  kolonizacii udolia Cierneho Hrona, proti prudu rieky. Tento  historicky spor spracoval spisovatel a evanjelicky knaz v  Brezne (1930 - 1936) Martin Razus  v romane Julia. Vydala  Matica slovenska v Turcianskom sv. Martine, 1940.

   1615 a 1635: Podla inf. zdroja c. 12 - A. Hreblay - Brezno  a okolie. Ziadost Kralovskej BK mestu Brezno o povolenie usadit sa drevorubacom a uhliarom v breznianskom chotari - po pravej strane Cierneho Hrona. Podla inf. zdroja  c. 14 -  Anton Spiesz - Slobodne kralovske mesta... sa k tejto udalosti na strane 199 pise: „...Brezno dostavalo za to, ze dalo suhlas k vzniku 13 drevorubacskych osad na svojom teritoriu 32 zl. od Kralovskej komory a urcite poplatky za pasenie dobytka od tunajsich obyvatelov...“

   1657: Vizitacia breznianskej cirkvi archidiakonom a ostrihomskym kanonikom Stefanom Bartokom v roku 1657.   Vizitacia sa uskutocnila na rozkaz krala Leopolda I. Svedci  o tom i latinska zapisnica v archive breznianskej katolickej  fary, z ktorej je mozne vycitat: ...“Mesto Brezno je pocitane  medzi slobodne kralovske mesta (12. februar 1650). Obyvatelia su vsetko luterani a je ich okolo 4000. Filie ma - 1. Myto, patri k mestu a ma 40 evanjelickych obyvatelov, 2. Handle patriace k banskobystrickej komore, obyvatelov asi 60  dusi...“ Je velmi pravdepodobne, ze tu zili len lesni   zamestnanci, este bez rodin....

   1674: Rekatolizacia. Po prichode Piaristov (katolicka  rehola) do Brezna v roku 1673, obyvatelstvo evanjelickeho  vyznania konvertovalo (obratenie) na katolicku vieru. V   Piaristickej kniznici v rimskokatolickej fare v Brezne sa  nachadza dokument z roku 1674 Conversi ex Nigro Hronec (Obrateni z Cierneho Hronca). Tento dokument obsahuje zoznam 96 osob. Zrejme ide o doteraz najstarsi zoznam osob  zijucich na Ciernom Hrone. V zozname su uvadzane osoby  priezviska Auxt, Girtl, Tobias Swantner, Taxner, tiez  Medvedovci, kovac Lucas Muranski, Precuch, Kupec,  atd... Zoznam vsak neuvadza priezviska, napr. Turn Stulreiter,  a podobne. Ak si uvedomime, ze v stredoveku vseobecne platilo latinske Cuius regio, eius religio, potom bud  konvertovali neskor, alebo este na Ciernom Hrone nebyvali...

   1709: Rakocziho (kurucke) vojska bojujuce proti nemeckej  nacionalite vypalili nemecke osady na Handloch - Kram, Jergov, Balog, Zavodie, Fajtov, Komov a osady v Kamenistej,  ktore sa viac nepostavili. Podla dokumentu A/SUBA v B. Stiavnici. Fond: BK, inv. c. 80: Popis osad v obvode BB z roku 1710,  str. 247 - 253 - Drevorubacska  osada Cierna voda. ... V roku 1709 bol cisarsky Kram, ktory postavili na sposob  Kramu v Benusi (rozsiahly dom s pristavbami, pivnicami, sopami, obytnymi priestormi... atd., spolu so vsetkymi  stavbami, budovami - okrem bitunku a vyseku masa, ktore  zostali stat, obrateny rebelmi na popol a este doteraz tu  nevidno nic ine, len zhorenisko. Dokument nazorne vypoveda  o rozsiahlosti funkcii, ktore musela plnit zakladna - Kram.                                    

   1710: Rok po vypaleni osad Kurucmi BK zistovala stav  osad.  Do supisov zaznamenavali len muzov - osoby schopne  rubat sekerou. V osadach Kram, U Medvedov, Jergov,  Zavodie, Vydrovo, Fajtov, Komov, Dobroc bolo v tom case 49  domov, v nich zilo s rodinami 193 muzov - z toho 87  drevorubacov, 29 veducich, drevarsky majster na Krame, 3  praceneschopni a 73 chlapcov do 15 rokov. Odhadom spolu  so zenami tu zilo 386 osadnikov, teda 8 osob/dom. Podla Julius Alberty - inf. zdroj c. 11. 

   1774: V osade  Dobroc sa narodil Jozef Dekret - Matejovie  *12. 07. 1774 - +18. 01. 1847, vyznamny lesnicky priekopnik. Svoj bohaty zivot naplnal kredom Lesy zanechat potomkom. Sluzobne to dotiahol az na cisarsko-kralovskeho lesmajstra  lesneho distriktu, na poziciu, ktoru v Uhorsku zastavali len  slachtici.

Pouzite informacne zdroje: vid www.ciernybalog.sk alebo priamo u autora

Ing. Milan Kovacik

Sutaz o kniznu novinku Smrt a diabol

   Ked sa tulak a povalac Jacop Lisiak vecer 10. septembra 1260 splhal na jablon kolinskeho arcibiskupa, netusil, ze o niekolko minut nebude jeho zivot hoden ani deraveho grosa.
Strom stal, na nestastie, na dohlad od noveho kostola, ktoreho zaklady sa prave dvihali do vysky. A prave toto svate dielo, novy kolinsky dom, malo sa stat javiskom strasneho zlocinu. Jacop videl stavitela chramu Gerharda Morarta, ako sa osamely prechadza po leseni, ked vtom za nim akoby odnikial vyrastla obrovska tienova postava. Vzapati zaznel prenikavy vykrik, Gerhard sa zrutil do hlbky a Jacop od ulaku spadol zo stromu. Jediny videl, co sa stalo. Lenze aj vrah zbadal jeho. Unikol len o vlasok. Strasnou smrtou vsak umrel kazdy, komu o vrazde povedal. Lisiakovi bolo jasne, ze tentoraz bol v nespravnom case na nespravnom mieste...
   Po uspesnom eko-thrilleri Pomsta oceana prisiel na nas knizny trh (v slovenskom preklade Eleny Linzbothovej) dalsi roman Franka Schatzinga Smrt a diabol. Pribeh sa zaklada  na skutocnosti. Genialny stavitel kolinskeho domu naozaj spadol z vyskoveho lesenia za okolnosti, ktore neboli blizsie objasnene. Tento zahadny pad prerastol na povest. Frank Schatzing prebral z davneho pribehu to najzaujimavejsie a  pretavil do vzrusujuceho citania. 
   Roman Smrt a diabol priniesol Frankovi Schatzingovi obrovske uznanie a hned sa zaradil na rebricek bestsellerov. Druhu autorovu knihu, politicky thriller Nehlucne, vychvalila tlac ako „jagavu momentku konciaceho sa tisicrocia“ (slovensky preklad pripravuje vydavatelstvo Ikar na zaver tohto roka). Romanom Pomsta oceana (vysiel u nas vlani a doteraz si ho kupilo takmer 11 tisic citatelov) si Schatzing splnil sen, kedze tento pribeh sa mu prisnil niekolko rokov predtym.
   Roman Smrt a diabol vysiel v polovici jula, je to teda horuca knizna novinka. Kniha ma 424 stran a my vam v sutazi, ktoru pripravujeme v spolupraci s vydavatelstvom Ikar, ponukame moznost tuto knihu vyhrat. Vase listky s kuponom a odpovedou na otazku (i telefonnym cislom) cakame v nasej redakcii do 16. augusta. Meno vyzrebovaneho vyhercu uverejnime 21. augusta.

   Otazka: Napisanim ktoreho romanu si Frank Schatzing splnil sen?

   Spomedzi zaujemcov o roman Christiana Jacqa Mozart Syn svetla sme vyzrebovali M. Papajovu z Osrblia. Blahozelame. Spravna odpoved znela: Mozart Velky mag.

 KUPON – SMRT A DIABOL

Vylety do okolia Brezna

dnes nenarocna vychadzka do okolia Brusna

   Vlakom, autobusom alebo autom sa rychlo dostaneme do Brusna.
   Brusno – kupele bola povodne stara drevorubacska osada v doline potoka Peklo. Patrila lupcianskemu panstvu. Kupele vznikli zaciatkom 19. storocia. Prve kupelne budovy postavili v roku 1829, ale dlho mali len lokalny vyznam. Velmi casto striedali majitelov a postupne chatrali. Od roku 1950 ich prevzali Ceskoslovenske kupele a zacali uskutocnovat ich rekonstrukciu. Kupele lezia v peknom prostredi. Vyviera tu sadrovo–uhlicita voda.
   Samotne Brusno tvorili dve samostatne obce Brusno a Sv. Ondrej, ktore sa v roku 1961 zlucili do jednej obce Hronov. Od roku 1971 ma obec opat nazov Brusno. Ondrej nad Hronom je miestna cast Brusna pri vtoku Sopotnice do Hrona. Kratky cas sa v chotari tazilo zlato. Obyvatelia sa zivili drevorubacstvom. Brusno – kupele bola polnohospodarska obec, kde prekvital podomovy obchod s cipkami.
   Ked sme presli obcou, obdivovali sme kupelnu cast, napili sme sa vybornej liecivej vody, dostali sme sa cestou stale oproti toku Brusnianky k ustiu Ciernej doliny. Pokracujeme vychadzkovym tempom a pomaly prideme az do vlastnej uzkej doliny Peklo. Je dlha 8 kilometrov a nachadza sa na juh od Brusna. Preteka nou rovnomenny potok prameniaci pod Veprom medzi vrchmi Kolba a Hrb. Spociatku sa dolina zvazuje na zapad a potom sa skruca na sever. Vyustuje do nej Brzacova a Cierna dolina. Cierna dolina sa tiahne na severovychod od vrchu Havrania a vyustuje asi 2 kilometre na juh od Brusna. Na potoku boli vybudovane kamenne stupne proti zaplavam.
   Pokracujeme dolinou Peklo, az sa dostaneme na razcestie ciest. Prejdeme cez potok a strednou cestou vystupime na planinu Lvoze. Odtial cez polia a les prideme na Stary majer. Po kratkom oddychu, ktory venujeme vyhladom, sa vratime tou istou cestou spat.
   Ked sa nam ziada este sliapat a cas nas nesuri, odporucujeme pokracovat vo vychadzke k chate na Hrbe. Ked nie sme viazani na auto zaparkovane v Brusne, mozeme z Hrbu zist do Lubietovej, Predajnej, Chvatimechu alebo na Tri Vody.
   Ci to bude vychadzka alebo tura, oboje v nas zanecha mnoho pozitivneho. Radost z pohybu, lepsie poznanie nasho okolia, dobre vyuzity cas a obdiv ku krase nasej prirody.

(E-ova)