|
Dovolenka
sa da stravit mnohorakym sposobom. Necinnym oddychom, vzdelavanim sa,
prestavovanim obydlia, cestovanim... Niektori si neodpustia vylihovanie na
plazi ci na kupalisku, inym skor vyhovuje zmenit slnkom rozpaleny smog mesta
za sviezi horsky vzduch. Pri druhom letnom „love“ na nazory turistov, ktori
sa objavili v breznianskych uliciach, sme zistovali, co si stihli pozriet z
okolia mesta, co sa im pacilo a naopak, s cim neboli spokojni. |
S anketovym mikrofonom
|
Jan Svitek, sochar,
Nitra:
- Chodievame sem s
manzelkou kazdy rok, je tu pekne, prejdeme sa po horach, po kopcoch. Je tu
dobry vzduch, ubytovani sme u svokrovcov, je to taka zmena, ja osobne sem
chodievam rad. Nenapada mi nic, s cim by som nebol spokojny. Pri poslednej
vychadzke do lesa sme nasli medvedie stopy, ale nemali sme tu cest stretnut
ho priamo – nastastie.
Bianka Bodova,
studentka, Samorin:
- Sme v letnom tabore
v Helpe, tri hodiny denne sa ucime anglictinu. Okrem ucenia mame vselijake
sutaze. Dnes nas zobrali do Brezna, aby sme sa tu poobzerali a nakupili si v
obchodoch, o pol stvrtej nas z namestia vyzdvihnu a vratime sa do ubytovne.
Nevsimla som si nic, co by sa mi tu nepacilo.
RNDr. Judita
Sepitkova, CSc., dochodkyna, Bratislava:
- Namestie ste dali do
poriadku, mate velmi dobru orientacnu tabulu, na nej sme si pozreli trasu az
po Cervenu Skalu. Naposledy som bola v Brezne pred dvadsiatimi rokmi.
Ubytovani sme v Hronci v rekreacnom zariadeni – sedem dospelych a dieta,
strava je tam vynikajuca, ludia prijemni, usluzni, nemam namietky. Vcera sme
boli v Podbrezovej a bola som trochu sklamana. Chceli sme si kupit zmrzlinu,
no stanok pri Hrone je zlikvidovany. Ked som bola vysokoskolackou, vela
absolventov sa uplatnilo na Horehroni v strojarskych podnikoch. A ktore dnes
funguju? Je to velka chyba zatvarat podniky. Prajem vam, aby bolo dost prace
pre ludi.
Mgr. Monika
Gehryova, ucitelka, Nove Zamky:
- Cez Brezno iba
prechadzame, chystame sa do Nizkych Tatier. Okolie mesta pozname dost dobre,
hlavne Tale, Bystru. Pozreli sme si namestie v Brezne a Banskej Bystrici,
niektore kulturne pamiatky. Banske mesta su pre mna zaujimave, pretoze
vyucujem geografiu, so studentmi chodievame na vylety do hor v okoli a do
jaskyn.
Daniel Compagnon,
profesor, Meudon:
- Sme na dovolenke.
Byvame v chate v Podkorenovej. Boli sme v Terchovej, pojdeme do Kokavy,
Ocovej, Telgartu. Informacie o tychto miestach som si vyhladal na internete.
Brezno povazujem za svoj druhy domov. Mozno casom bude aj prvy, uvazujem o
slovenskom obcianstve.
Erika Gogorova,
manazerka, Prievidza:
- Pacilo by sa mi ist
na Ciernohronsku zeleznicku. Vasa turisticko-informacna kancelaria je v
porovnani s prievidzkou na vyssej urovni, vsetky materialy mate v anglictine.
Pred tromi rokmi sme so znamymi z Ameriky robili okruh po Slovensku, ale u
vas sme sa zastavili iba nakratko. Mozno buduce leto si pozrieme okolie
Brezna podrobnejsie. Boli sme pri kostoliku povyse namestia, ale nepodarilo
sa nam zistit ani to, ci je katolicky, nebola tam informacna tabula. Boli
sme v Podbrezovej a rozhodovali sme sa, ci pojdeme do Banskej Bystrice, ale
nakoniec sme sa vybrali do Brezna. Je tu prijemna, pokojna atmosfera.
(pl, ng)
Nevie zabudat
Hla, zivitelka
i matka nasa, bez nej nieto zivota. Velmi trpis priroda - znasas krivdy
rukou cloveka. Ty, clovek vedz, co zle robis, sam sebe tym najviac skodis!
Bo priroda da pokoleniu tvojmu znat, ona nevie zabudat! Zamysli sa nad
konanim svojim clovek, co nechces v cistej prirode byt. Neber vsak svojim
detom buducnost, moznost zdravo zit!
Kolko je
tych, ktori by Slovensko svojou hrdostou zjedli, donekonecna velebili,
v hrud sa bili, aby kazdy videl. Pod ruskou noci ci sera znesvaruju, hyzdia
doliny, zakutia, svoju zem ponizuju odpadom rozneho druhu. Dve tvare - jeden
clovek.
Zaboli
cloveka toho, co prirodu miluje, chrani, ked vidi tie kopy odpadu. Od betonu
po rozobrane auta, elektroniku, umele flase, obaly od piva. Skratka toho,
s cim si nikdy priroda sama neporadi.
Milan Kovacik
Mudra veta zivej vody
Slova zivej vody, ano zivej
vody pre dalsie generacie, pre vyvoj v buducnosti vyslovil predseda vlady
Robert Fico na siestom Dni stromu vo Vydrovskej doline: Slovensko ma velky,
obrovsky kapital, s ktorym ozaj mozno hladiet do buducnosti, t. j. ma
dostatok vody a lesov.
Na juhu Slovenska su zasobarne
spodnej, cistej vody pre celu Europu. V sucasnom svete zhavraneli strykovia
Samovia, pri honbe za bohatstvom sa nestitia hadzat bomby na civilne
obyvatelstvo, drancovat narody, ich bohatstvo, ked v zaslepenosti
a pazravosti tato honba robi z nich vrahov ekologickych a nechcu podpisat
zmluvu o znizeni exhalatov s dodatkom: Uskodilo by to biznisu. Dokazuje to
ich podlost.
Slovensko ma jedny z najzachovalejsich
lesov v Europe! Horehronci si to mozno dostatocne neuvedomuju, ale tato
bozska priroda, les, hora, to je obraz, tlkot, zivot, tvar Horehronia. To,
co ho stvarnuje. Horehronie, Slovensko dalo Europe, svetu muza, priekopnika,
otca lesov, hor, velikana Jozefa Dekreta Matejovie. Ako krasne sa to pise.
Slova, ktore povedal Robert
Fico v centre, v srdci hor Slovenska, v chlopni tohto srdca - vo Vydrovskej
doline - su slova, ktore potesia. Zneju ako echo, verim, ze kazdemu obcanovi,
Slovakovi. Tieto hory musia ostat statne, cize pre kazdeho o desat, dvadsat,
sto rokov. Nikdy ich neprivatizovat! Je to mudra veta zivej vody.
Pavol Datko, Kanada
Klasok na medzinarodnom folklornom
festivale
 Slzy dojatia, radost, krasne
pocity v dusickach vsetkych tanecnikov sprevadzali 14. rocnik folklorneho
festivalu v Kunoviciach.
Vystupovali sme v Starom
Meste, Uherskom Hradisti, Luhacoviciach a Kunoviciach. Denne sme absolvovali
dve az tri vystupenia na roznych podujatiach v ramci festivalu. Organizatori
pripravili uzasne pestry program pre deti, mnozstvo sprievodnych akcii (let
balonom, ohnostroj, sutaze pre deti atd.). Tento festival daleko prekrocil
vsetky nase ocakavania. V kazdom mestecku nas slavnostne uvitali starostovia
na radnici. Garantom festivalu bolo Ministerstvo kultury Ceskej republiky,
Zlinsky kraj, Folklorne zdruzenie Ceskej republiky, Slovacke muzeum
v Uherskom Hradisti, Klub kultury Uherske Hradiste, Skola vesnice v Modre v ramci
podprogramu Obnovy venkova Zlinskeho kraja, Nadacia deti – kultura – sport
Uherske Hradiste, mesto Uherske Hradiste, mesto Stare Mesto. Hlavnym
organizatorom bolo obcianske zdruzenie Kunovjan a mesto Kunovice. Osobnu
zastitu nad festivalom prevzali senatori Senatu Parlamentu CR Michaela
Sojdrova, Josef Vaculik a hajtman Zlinskeho kraja Libor Lukas.
Priali by sme vam vsetkym
zazit nieco take uzasne, ako sme prezili my. Cely festival sa niesol v duchu
priatelstva, vymeny hudobnych a tanecnych skusenosti strnastich detskych a mladeznickych
suborov z Ciech, Slovenska, Srbska a Madarska. Boli sme hrdi, ze sme mohli
reprezentovat Horehron a vlastne cele Slovensko na takejto uzasnej akcii.
(ib)
|
