14. AUGUST 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Dovolenka sa da stravit mnohorakym sposobom. Necinnym oddychom, vzdelavanim sa, prestavovanim obydlia, cestovanim... Niektori si neodpustia vylihovanie na plazi ci na kupalisku, inym skor vyhovuje zmenit slnkom rozpaleny smog mesta za sviezi horsky vzduch. Pri druhom letnom „love“ na nazory turistov, ktori sa objavili v breznianskych uliciach, sme zistovali, co si stihli pozriet z okolia mesta, co sa im pacilo a naopak, s cim neboli spokojni.


S anketovym mikrofonom


za turistami

Jan Svitek, sochar, Nitra:
- Chodievame sem s manzelkou kazdy rok, je tu pekne, prejdeme sa po horach, po kopcoch. Je tu dobry vzduch, ubytovani sme u svokrovcov, je to taka zmena, ja osobne sem chodievam rad. Nenapada mi nic, s cim by som nebol spokojny. Pri poslednej vychadzke do lesa sme nasli medvedie stopy, ale nemali sme tu cest stretnut ho priamo – nastastie.

Bianka Bodova, studentka, Samorin:
- Sme v letnom tabore v Helpe, tri hodiny denne sa ucime anglictinu. Okrem ucenia mame vselijake sutaze. Dnes nas zobrali do Brezna, aby sme sa tu poobzerali a nakupili si v obchodoch, o pol stvrtej nas z namestia vyzdvihnu a vratime sa do ubytovne. Nevsimla som si nic, co by sa mi tu nepacilo.

RNDr. Judita Sepitkova, CSc., dochodkyna, Bratislava:
- Namestie ste dali do poriadku, mate velmi dobru orientacnu tabulu, na nej sme si pozreli trasu az po Cervenu Skalu. Naposledy som bola v Brezne pred dvadsiatimi rokmi. Ubytovani sme v Hronci v rekreacnom zariadeni – sedem dospelych a dieta, strava je tam vynikajuca, ludia prijemni, usluzni, nemam namietky. Vcera sme boli v Podbrezovej a bola som trochu sklamana. Chceli sme si kupit zmrzlinu, no stanok pri Hrone je zlikvidovany. Ked som bola vysokoskolackou, vela absolventov sa uplatnilo na Horehroni v strojarskych podnikoch. A ktore dnes funguju? Je to velka chyba zatvarat podniky. Prajem vam, aby bolo dost prace pre ludi.

Mgr. Monika Gehryova, ucitelka, Nove Zamky:
- Cez Brezno iba prechadzame, chystame sa do Nizkych Tatier. Okolie mesta pozname dost dobre, hlavne Tale, Bystru. Pozreli sme si namestie v Brezne a Banskej Bystrici, niektore kulturne pamiatky. Banske mesta su pre mna zaujimave, pretoze vyucujem geografiu, so studentmi chodievame na vylety do hor v okoli a do jaskyn.

Daniel Compagnon, profesor, Meudon:
- Sme na dovolenke. Byvame v chate v Podkorenovej. Boli sme v Terchovej, pojdeme do Kokavy, Ocovej, Telgartu. Informacie o tychto miestach som si vyhladal na internete. Brezno povazujem za svoj druhy domov. Mozno casom bude aj prvy, uvazujem o slovenskom obcianstve.

Erika Gogorova, manazerka, Prievidza:
- Pacilo by sa mi ist na Ciernohronsku zeleznicku. Vasa turisticko-informacna kancelaria je v porovnani s prievidzkou na vyssej urovni, vsetky materialy mate v anglictine. Pred tromi rokmi sme so znamymi z Ameriky robili okruh po Slovensku, ale u vas sme sa zastavili iba nakratko. Mozno buduce leto si pozrieme okolie Brezna podrobnejsie. Boli sme pri kostoliku povyse namestia, ale nepodarilo sa nam zistit ani to, ci je katolicky, nebola tam informacna tabula. Boli sme v Podbrezovej a rozhodovali sme sa, ci pojdeme do Banskej Bystrice, ale nakoniec sme sa vybrali do Brezna. Je tu prijemna, pokojna atmosfera.

(pl, ng)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

 Nevie zabudat

   Hla, zivitelka i matka nasa, bez nej nieto zivota. Velmi trpis priroda - znasas krivdy rukou cloveka. Ty, clovek vedz, co zle robis, sam sebe tym najviac skodis! Bo priroda da pokoleniu tvojmu znat, ona nevie zabudat! Zamysli sa nad konanim svojim clovek, co nechces v cistej prirode byt. Neber vsak svojim detom buducnost, moznost zdravo zit!
   Kolko je tych, ktori by Slovensko svojou hrdostou zjedli, donekonecna velebili, v hrud sa bili, aby kazdy videl. Pod ruskou noci ci sera znesvaruju, hyzdia doliny, zakutia, svoju zem ponizuju odpadom rozneho druhu. Dve tvare - jeden clovek.
   Zaboli cloveka toho, co prirodu miluje, chrani, ked vidi tie kopy odpadu. Od betonu po rozobrane auta, elektroniku, umele flase, obaly od piva. Skratka toho, s cim si nikdy priroda sama neporadi.

Milan Kovacik

Mudra veta zivej vody

   Slova zivej vody, ano zivej vody pre dalsie generacie, pre vyvoj v buducnosti vyslovil predseda vlady Robert Fico na siestom Dni stromu vo Vydrovskej doline: Slovensko ma velky, obrovsky kapital, s ktorym ozaj mozno hladiet do buducnosti, t. j. ma dostatok vody a lesov.
   Na juhu Slovenska su zasobarne spodnej, cistej vody pre celu Europu. V sucasnom svete zhavraneli strykovia Samovia, pri honbe za bohatstvom sa nestitia hadzat bomby na civilne obyvatelstvo, drancovat narody, ich bohatstvo, ked v zaslepenosti a pazravosti tato honba robi z nich vrahov ekologickych a nechcu podpisat zmluvu o znizeni exhalatov s dodatkom: Uskodilo by to biznisu. Dokazuje to ich podlost.
   Slovensko ma jedny z najzachovalejsich lesov v Europe! Horehronci si to mozno dostatocne neuvedomuju, ale tato bozska priroda, les, hora, to je obraz, tlkot, zivot, tvar Horehronia. To, co ho stvarnuje. Horehronie, Slovensko dalo Europe, svetu muza, priekopnika, otca lesov, hor, velikana Jozefa Dekreta Matejovie. Ako krasne sa to pise.
   Slova, ktore povedal Robert Fico v centre, v srdci hor Slovenska, v chlopni tohto srdca - vo Vydrovskej doline - su slova, ktore potesia. Zneju ako echo, verim, ze kazdemu obcanovi, Slovakovi. Tieto hory musia ostat statne, cize pre kazdeho o desat, dvadsat, sto rokov. Nikdy ich neprivatizovat! Je to mudra veta zivej vody.

Pavol Datko, Kanada

 

Klasok na medzinarodnom folklornom festivale

 

   Slzy dojatia, radost, krasne pocity v dusickach vsetkych tanecnikov sprevadzali 14. rocnik folklorneho festivalu v Kunoviciach.

   Vystupovali sme v Starom Meste, Uherskom Hradisti, Luhacoviciach a Kunoviciach. Denne sme absolvovali dve az tri vystupenia na roznych podujatiach v ramci festivalu. Organizatori pripravili uzasne pestry program pre deti, mnozstvo sprievodnych akcii (let balonom, ohnostroj, sutaze pre deti atd.). Tento festival daleko prekrocil vsetky nase ocakavania. V kazdom mestecku nas slavnostne uvitali starostovia na radnici. Garantom festivalu bolo Ministerstvo kultury Ceskej republiky, Zlinsky kraj, Folklorne zdruzenie Ceskej republiky, Slovacke muzeum v Uherskom Hradisti, Klub kultury Uherske Hradiste, Skola vesnice v Modre v ramci podprogramu Obnovy venkova Zlinskeho kraja, Nadacia deti – kultura – sport Uherske Hradiste, mesto Uherske Hradiste, mesto Stare Mesto. Hlavnym organizatorom bolo obcianske zdruzenie Kunovjan a mesto Kunovice. Osobnu zastitu nad festivalom prevzali senatori Senatu Parlamentu CR Michaela Sojdrova, Josef Vaculik a hajtman Zlinskeho kraja Libor Lukas.

   Priali by sme vam vsetkym zazit nieco take uzasne, ako sme prezili my. Cely festival sa niesol v duchu priatelstva, vymeny hudobnych a tanecnych skusenosti strnastich detskych a mladeznickych suborov z Ciech, Slovenska, Srbska a Madarska. Boli sme hrdi, ze sme mohli reprezentovat Horehron a vlastne cele Slovensko na takejto uzasnej akcii.

 

(ib)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT