Igor Gallo: Vyhovuje mi bezprostrednost normalneho zivota

   Po polroku sa opat stretavame s nasim krajanom, roduvernym Breznanom, basnikom, prozaikom a publicistom Igorom Gallom, aby sme sa pozhovarali o jeho tvorbe, zivote a o veciach s tym suvisiacimi.

 Na zaciatok vam dame tradicnu otazku: Na com v sucasnosti pracujete a co by vam malo v najblizsom case vyjst?
   - Pripravene do tlace su dve knihy. Knihu epigramov Spionaznym letom nad slovenskym svetom uz prakticky celu odvysielal rozhlas vo svojich humoristickych relaciach. Okrem epigramov obsahuje aj vstupnu humoristicku poviedku. Ide o mapovanie nasej sucasnosti, cize epigramy aj poviedka hovoria k tomu, ako sa u nas zije, k spolocenskym i k socialnym pomerom, k politike, vlastne ku vsetkemu, co ma spolocne so zivotom nasho obcana. Na ilustraciu v nej bude aj niekolko kreslenych vtipov. Druha kniha, z ktorej tiez uz boli niekolkokrat odvysielane v rozhlase jednotlive casti, sa sklada z troch noviel, ktore vyjdu pod spolocnym nazvom Biele noci Atom klubu. Ta prva je situovana do breznianskeho regionu medzi Sihlou, kde mam chalupu uz dvadsatsedem rokov, a medzi Breznom. Je tu sucasny pohlad na to, ako sa tazko, tvrdo, ale predsa len zije v tomto dost skusanom regione. O tom, ze ludia ani v najhorsom nestracaju zmysel pre humor, aj ked je to niekedy trpky humor, no a hlavne o ich moralnej a duchovnej sile. Sucasne by som chcel pripomenut, ze opat sa odohrava v baladickom duchu, tak ako vsetky novely, ktore sa viazu u mna k prirode. Preto som sa snazil o co najmalebnejsiu rec a vyuzit pritom aj prvky ludovej reci z tohto regionu. Druha novela sa odohrava v Bratislave a je akymsi volnym pokracovanim knih Dolu z piedestalu a Publicisti bez masky, mojich humoristickych spomienok na priatelov spisovatelov, vytvarnikov, hudobnikov, hercov, starsich i rovesnikov, i na mladsiu generaciu. Tato ma nazov Biele noci Atom klubu, podla coho je aj spolocny nazov knizky. Tretia s nazvom Svetielko v ciernej opone sa odohrava vo Vysokych Tatrach v ocnej liecebni v Hornom Smokovci, ktoru som navstevoval niekolko rokov. Tu je osobitny humor, ten, ktoremu sa hovori humor cez slzy. Chcel som dokazat, ze aj tito ludia, napriek tomu, ze su hendikepovani, nikdy nestracali urcitu zivotnu silu a kladny postoj k zivotu. Dakedy som ich obdivoval, ze maju viac zivota v sebe, ako my, ktori sme boli pomerne lahki pacienti. Ten humor vyplyva prave z toho, co vsetko dokaze urobit situacia, ked clovek nevidi. Na tomto su zalozene vesele, aj trpke prihody, ale chcel by som zdoraznit, ze tak ako tato poviedka, ani cela kniha nevyznieva pesimisticky, ale prave sa snazi ukazat, ze clovek aj v tazkych situaciach dokaze urobit vela a najma, ked nestraca nadej a urcitu vieru v zivot. Tato problematika mi je blizka, lebo sam som podstupil niekolko ocnych operacii a mam s tym vazne problemy. Sucasne dokoncujem zbierku basni, zatial nema nazov, mozno to bude Stred Zeme. Je to zbierka basni na zamyslenie, ako clovek vo vyssom veku sleduje svoj zivot. Venovana je rodine, vnuckam, ktore su zmyslom mojho terajsieho zivota, ale aj otazkam filozofickym, otazkam, v co verit, ako prezit dni, roky, ktore sa uz pomaly kratia. Vyjst by mala, samozrejme preto, ze je tam aj silny cit narodny a krajansky, ktory som vzdy mal v sebe, v Matici slovenskej, kde ju odovzdam v septembri.

V Brezne ste prezili detske, skolske roky. Po maturite na gymnaziu ste studovali slovensky a rusky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave, kde ste sa usadili. Brezno vsak pre vas ostalo trvalym zazemim inspiracnym i zazemim pre pokoj duse, ktory u nas najdete po prichode z hlucnej Bratislavy...
   - Musim sa priznat, ze mam Bratislavu rad, ale nikdy mi nenahradi Brezno a cely tento region, myslim tym aj Horehronie, Cierny Balog az po Lom nad Rimavicou. Je to nieco celkom ine, viazu ma k tomu nielen spomienky, ale aj sposob zivota, na ktory som si zvykol, a ten je velmi odlisny od terajsieho az prilis hlucneho bratislavskeho zivota. Prave preto pred dvadsiatimi siedmimi rokmi som si kupil chalupu v obci Sihla pod Lomom nad Rimavicou, kde sa zacina chranena krajinna oblast Polana. Tu travim teraz s manzelkou, dcerou a s vnuckami letne mesiace od jula do konca septembra.

Teraz uz chapeme, co vas laka do rodneho kraja. Cim vam je okrem Brezna blizka prave mala dedinka Sihla?
   - V prvom rade je to prekrasna krajina. Uz som spomenul, zacina sa tu chranena krajinna oblast Polana, ked je pekne, pozeram sa na Vepor. Je tu vobec krasne okolie, priroda takmer nedotknuta, malo turistov, malo Bratislavcanov, ale zaujimave, ze sem prichadzaju aj Anglicania, Holandania, Cesi, ktorych vabi nielen priroda, ale aj moznost zajazdit si na huculskych konoch. Dalsia vec: ziju tu ludia, ktori su mi velmi blizki, za tie roky som nadobudol takmer rodinny vztah s najblizsimi susedmi Ridzonovcami, Kunstarovcami a s dalsimi. Pre mna je to iny svet ako ten velkomestsky, ine su ich trapenia aj radosti, ale mne prave ta bezprostrednost normalneho zivota velmi konvenuje a prinasa mi urcitu dusevnu pohodu a uspokojenie. A poviem aj tretiu vec: siroko-daleko najlepsi chlieb, ktory v tejto obci pecu len na dreve, co sa vyrazne prejavuje v jeho chuti. Tento chlieb a podplameniky, ktore uz malokde dostanete, by som si zobral do Bratislavy. Ked hovorim o Sihle, musim este povedat, ze ide sice o malu obec, ale deju sa tu zaujimave a vyznamne podujatia aj celoslovenskeho charakteru. Najblizsie chystaju preteky volskych zaprahov, tzv. Jarmo. Tu by som chcel spomenut, ze Jarmo kazdorocne otvaraju mojou basnickou, takym privetom, vzdy k novemu rocniku tohto podujatia. Dalsia slavnost by mala byt 1. septembra. Sihla ma totiz hotovy velmi pekny, niekolkofarebny erb, na ktorom su dve case znazornujuce, ze tu volakedy bola jedna z najstarsich sklarni na Slovensku, a strom symbolizujuci okolite lesy. Toto erbovne bude oslavou celej dediny a mne po tolkych rokoch vernosti a propagacie tejto dedinky udelia Cestne obcianstvo obce Sihla. Po Cene primatora Brezna je to dalsie ocenenie mojho rodneho kraja, ktore ma tesi. Onedlho bude aj Chalupkovo Brezno, preto chcem vyzdvihnut, ze primator a mestske zastupitelstvo nikdy nezabudaju na kulturu a chvalabohu, ze aj sucasne vedenie mesta v tejto dobrej tradicii pokracuje. Vyborna je aj spolupraca s breznianskym gymnaziom a slovenskymi spisovatelmi, najma krajanmi.

(ng)

Zaujima vas, ako dovolenkuju slovenske spisovatelky?

Pri mori, za pocitacom, doma aj za humnami...

   Sprijemnuju nam chvile - aj tie dovolenkove, zaujimavym, zabavnym a putavym citanim. Spisovatelky... Nejako zvlast vam ich predstavovat nemusime, zoznamili ste sa s nimi prostrednictvom ich knih, ale aj rozhovorov v nasom tyzdenniku. Zaujima vas, ako dovolenkuju?

   Rodena Bratislavcanka Denisa Fulmekova (sutazili ste o jej knihu Dve ciarky nadeje), o ktorej je zname, ze rada pise, klebeti, vesti, relaxuje chodzou a nadovsetko si ceni vnutorny pokoj, najradsej oddychuje na Slovensku.
   „Vdaka laptopu a internetu mozem povedat, ze tohtorocne leto dovolenkujem, no zaroven aj pracujem. Nie som velky cestovatel, zajazdy do zahranicia ma skor stresuju, a tak oddychujem a pisem na Slovensku. Zaciatkom jula som zbalila rodinu i pocitac do Budmeric a v druhej polovici zasa do Rajeckych Teplic. Do konca leta by som rada dopisala novy roman s nazvom Jedy. Bude to volne pokracovanie Dvoch ciarok nadeje.“

Denisa Fulmekova nie je velky cestovatel, najradsej dovolenkuje doma, na Slovensku.

   Sympatickej Petre Nagyovej-Dzerengovej vysla zaciatkom tohto roka tretia kniha Pozri sa na seba. Petra uprimne a rada priznava svoju cestovatelsku vasen, ktorej prepadla nielen ona, ale cela jej rodina. Doterajsi cestovatelsky sumar tohto leta to len dokazuje. Ved posudte sami.
   „Stravili sme tyzden v Tatrach, chodili sme na tury, zbierali huby, odskocili sme si aj do Pienin, kde sme na pltiach splavili Dunajec. Potom sme sa vybrali autom na Sardiniu, po ceste sme navstivili sikmu vezu v Pise, Korziku. Presli sme ju celu, krasna divoka krajina. Navstivili sme rodny dom Napoleona, bol prave 14. jul, statny sviatok Francuzska, tak sme sa zucastnili aj na prehliadke. Na Korzike je park korytnaciek, ked sme dorazili, korytnacky uz spali, ale sprievodca, ktory bol isty cas v Bratislave, kvoli nam znovu otvoril park, zobudil korytnacky a my sme ich mohli chytat, dokonca k tym obrovskym, co su z Galapag, sme mohli vojst a krmit ich. Bolo to super! Na Sardinii sme si prenajali lod a plavili sme sa okolo ostrova. Po ceste naspat sme isli cez Rim. Este sa chystame na Donovaly, spravit nejake pekne tury, dalej za sestrou do Nemecka a koncom augusta ideme na bicykloch okolo Balatonu. Tentoraz aj s detmi a znamymi, cize tri rodiny, jedenast deti... My s manzelom sme boli uz v juni, ked boli decka v skole v prirode, na bicykloch po zamkoch v udoli rieky Loire vo Francuzsku. Inak, Bratislavu opustame vzdy na cele leto, ak nie sme mimo, travime cas v rodinnej chate pri Malom Dunaji.“

(Nabuduce o dovolenke Barbory Kardosovej a Martiny Solcanskej)

Anna Gudzova Foto: archiv autorky

Petra Nagyova-Dzerengova (na snimke s manzelom) a cela jej rodina (maju tri deti), miluje cestovanie, cykloturistiku nevynimajuc.

 

Sihlianske Jarmo

   Jedine preteky svojho druhu na Slovensku a ojedinele svojho druhu v Europe, mozno aj na svete, tak mozno charakterizovat zaujimave podujatie, ktore sa uskutocni v sobotu 18. augusta v horskej obci Sihla. Tamojsi obecny urad pripravuje na tento den uz 7. rocnik pretekov volskych zaprahov Jarmo 2007. Tak ako po ine roky, po slavnostnom otvoreni pretekov na sihlianskom „namesticku“ sutazit sa bude na futbalovom ihrisku v troch disciplinach: furmanskej (tahanie klatov do ciela v najkratsom case), silovej (tahanie tazkej gulatiny do najvacsej vzdialenosti), novinkou v tohtorocnom zapoleni s volkami bude vykonanie casti jarnych polnych prac (oranie, branenie, siatie), co sa udeje v ramci gazdovskej discipliny.
   Podujatie bude obohatene o sprievodne akcie: skola plieskania bicom, furmanske disko, jazda na konoch Hucul klubu, jarmok ludovych vyrobkov a rozne sutaze pre divakov. V programe su aj vystupenia folklornych suborov Polana zo Zvolena, Helpan z Helpy, Lomowiec z Lomu nad Rimavicou, ludovych hudieb Mateja Kovaca z Hrochote, Zacharovci z Ponik, Bartosovci - Sukovci z Cierneho Balogu i country skupiny z Vlkanovej. Navstevnici, ktori pridu na Jarmo 2007 obleceni v ludovych krojoch, budu mat uz tradicne vstup zadarmo.
   Sihlianskym Jarmom sa inspiroval aj ciernobalocky rodak, spisovatel Ladislav Tazky, ktory bajku, resp. poviedku Jarmo s podtitulom Rozhovor vola s gazdom venuje a osobne ju pride odovzdat vitazom tohtorocnych pretekov. Bajka je z pripravovanej zbierky poviedok Pockaj, furman, nesibaj z prostredia vrcharskych obci Lom nad Rimavicou, Drabsko, Sihla a Cierneho Balogu, ktorej vydavatelom je obec Sihla.

(DaRa)