Sme nablizku

„Nikdy som si nepovedala, ze som tucna!“
   Mlada zena oproti mne je viac ako plnostihla. Velmi rada by sa zaradila k stihlym zenam, ale nejde to. Od detstva mala viac kil a nikdy sa jej nepodarilo schudnut na menej ako 70 kg. Prijala to ako fakt a nerobi z toho tragediu. Povedat si, ze je tucna, pre nu znamena to iste, ako povedat si, ze je skareda. A to sa neciti. Vie sa pekne upravit, rada sa pekne oblieka. Posobi skutocne prijemnym dojmom. Vie sa obranit aj voci priatelovej poznamke: „Takuto ma spoznal, takuto ma chcel - preco odrazu chce, aby som sa zmenila?“ (Spomenula som si na spoluziacku, dievca s peknou postavou, ktora vychudla skoro na kost preto, ze jej priatel ju chcel chudu. Hoci tym udrzala vztah, stastie jej to neprinieslo - spokojna zostala az po rozvode.)

   Nie, vobec nechcem obhajovat kila navyse. Chcem iba poukazat na zdravy postoj cloveka k niecomu, co nie je v jeho moci zmenit. A tiez na dolezitost pozitivneho postoja k sebe samemu. „Nenavidim tieto moje tucne stehna!“ Nenavidiet mozem rakovinu, ktora sa zahniezdila v mojom tele, ale nie svoje vlastne nohy, aj ked s kilami navyse. Kazdy negativny pocit zvysuje vo mne napatie a nasledkom moze byt dalsie prejedanie, pretoze jedlo znizuje napatie. Dalsia vec je, ze ak zijem cele dni, tyzdne s niekym, koho nenavidim - aj ked som to ja sama, nenaplna ma to stastim. A este - svoje pocity vyzarujem do svojho okolia. Ludia okolo mna citia moju nespokojnost a reaguju na nu. „Nemaju ma radi!“ Nie, iba sa vam vyhybaju. Clovek zostava s tym, s kym sa citi dobre. Tam, kde je podrazdenost, napatie zostava, iba ked musi. Ja sama od seba odist nemozem. Ak sa chcem citit dobre, mam jedinu moznost - zmenit postoj k sebe.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka
 

Historicky kalendar

   1787: Cierny Hronec (Nigro Rhonitz, Nigro Hronecz). Cirkevne osamostatnenie od mesta Brezna. Vznik vlastnej stalej rimskokatolickej farnosti, vlastnej matriky a zlucenie osad. Drevorubacske osady na pravom brehu Cierneho Hrona tzv. Cierne Handle, ako Jergov, Balog, Fajtov, Komov, Dobroc, nachodiace sa na prenajatom breznianskom uzemi, vytvorili s osadami na lavom brehu - Komorskej strane (Kram, Medvedov, Vydrovo, Zavodie) obec Cierny Hronec. Centrom sa stala kaplanska stanica, v drevenom kostoliku na Krame, sidlo kaplana Michala Grenera. Nazov osad sa postupne ukazal ako nie dost vhodny, lebo sa zamienal s obcou Hronec, o 10 km nizsie. Naviac v niektorych starych listinach a matrike sa Cierny Hronec skracoval na Hronec – co este aj dnes vedie k zamenam so znamejsim zeleziarskym Hroncom.

   1804: Vysvatenie noveho murovaneho kostola. Pocet osadnikov narastal. BK sa v roku 1797 rozhodla na lavej - komorskej strane - v centre osidlenia stavat novy, primerane velky kostol. Spolu s nim bola odovzdana aj nova fara a rimskokatolicka skola. Farnost sa zacala nazyvat balocka, pretoze bola postavena v susedstve – oproti osade Balog, ktora sa rozprestierala na pravom brehu. Osada Balog spolu s novym kostolom, farou a skolou sa pre svoju polohu stala centrom drevorubacskych osad. Podla nej sa od roku 1804 zauzival aj novy nazov vsetkych osad – Balog s privlastkom Ciernohronsky, pretoze zahrnal vsetky drevorubacske Handle. Sidlom drevorubacskeho majstra vsak aj nadalej ostal Kram, odtialto riadil tazbu, lesne prace, ale aj obec.

   1810 – 1818: Stefan Petrus, za farara do noveho kostola bol investovany 16. augusta. Zalozil knihu - Historia domus - do ktorej pisal dejiny svojej farnosti. Zviazal ju do tvrdych dosiek a oznacil na jej titulnom liste velkym pismom – plnym nazvom - HISTORICO-STATISTICA PAROCHIAE NIGRO-HRONCZENSIS SCIAGRAPHIA, ANNO 1818. V preklade Historicko-statisticky popis fary na Ciernom Hrone, rok 1818. Ide o prve historicke spracovanie vyvoja osidlenia a podmienok zivota...    

   1814: Stefan Petrus popisal takzvanu Handelsku ustavu - vyrobno-spolocensku organizaciu drevorubacov, v ktorej bol definovany ich vztah k vrchnosti, ich povinnosti, nalezitosti odmenovania a takzvane Osadnicke pravo. V Ustave bolo zakotvene, ze ciernohronski drevorubaci su zmluvni zamestnanci Banskobystrickej BK, ktora im jedina mohla rozkazovat. Toto vykonavala prostrednictvom majstra drevorubacov, lesnych uradov a Banskeho sudu. Islo tu o vytvorenie akejsi drevarskej manufaktury, ktorej hlavnym cielom bolo zabezpecenie potrebneho dreva pre BK pri najmensich nakladoch na pracovnu silu a jej reprodukciu. Ustava pretrvala do zaciatku 19. stor. Viac inf. zdroj c. 25 – nova monografia Cierny Balog – strana 50, 51. Na zaklade tychto podmienok udava, ze v roku 1814 dokazalo v udoli Cierneho Hrona 264 drevorubacov rozdelenych do 33 dingov (8-clenna pracovna skupina) vytazit a spolu s rodinami splavit do B. Bystrice 15 765 siah dreva, t. j. asi 101 526 m³. Na splavovani dreva sa kazdy rok pocas jarnych vod podielali cele rodiny z osad, vratane zien a deti. K doprave dreva bolo po dolinach vybudovanych 105 km vodnych smykov a 11 hradzi - tajchov na zachytavanie vod pre splavovanie.

   1820: maj az 22. jun 1820 velky drevorubacsky strajk na Ciernom Hrone proti biede a drahote, za zvysenie miezd. V pripade, ze by Banskobystricka BK nebola ustupila, drevorubaci pohrozili, ze odidu na zatevne prace na juh a komorske huty by boli ostali bez paliva. Strajk urovnal dobrocsky rodak a komorny lesmajster Jozef Dekret - Matejovie. Do tazby dreva zaviedol rucnu pilu – bruchacku, namiesto sekery. Pila ulahcila pracu, zvysila jej produktivnost a bezpecnost.

   1822: Bola zrusena funkcia drevorubacskeho majstra (holcmagister - holcmeister), ktory riadil nielen tazbu, splavovanie dreva, lesne prace, ale aj cele drevorubacske Handle od ich vzniku. S komornym grofom dojednaval penazne a naturalne (obilie...) odmeny za dodane drevo, ktore potom rozdeloval robotnikom. Jeho sidlo bolo vzdy na Krame. Farar Stefan Petrus uvadza, ze drevarski majstri v 16. storoci boli bez vynimky Nemci. Je pravdepodobne, ze aj veduci jednotlivych pracovnych skupin (dingov) v 16. storoci boli Nemci, u ktorych sa Slovaci zapracuvali do lesnych robot. Ako pamiatka na zakladatelov osad sa zachovali nemecke poslovencene priezviska a vyrazy pouzivane hlavne pri manipulacii s drevom (spalda, griecpal, capin, rizne, tajch, sichta...). Historicke dokumenty zaznamenali mena drevarskych majstrov, napr. v roku 1674 - Matthias Posch, 1820 - Anton Zavodsky... Farar Stefan Petrus uvadza, ze v 18. storoci boli Posch, Banko, Bendik a Taxner za dobre vedenie prace na drevorubacskych Handloch z hodnosti drevorubacskych majstrov povyseni do zemianskeho stavu a mohli sa usadit v Brezne. Nositelia priezvisk Posch, Bendik, Taxner - Daxner boli v rokoch 1694 -1826 aj richtarmi Brezna. V Brezne je znamy Bendikovsky dom – Nam. gen. M. R. Stefanika c. 13 – dnesne Horehronske muzeum.

Pouzite informacne zdroje: vid www.ciernybalog.sk alebo priamo u autora

Ing. Milan Kovacik

Sutaz o knihy

      Dve pre jedneho

   Artemis Fowl - Stratena kolonia a Vojvodkynin nahrdelnik su knihy, o ktore ste uz sutazili. Dnes jeden z vas ma moznost vyhrat obdive tieto knihy naraz. Ponukame vam kratke uryvky z oboch knih.
   Artemis Fowl - Stratena kolonia (Eoin Colfer): „Kentaur preskenoval miestnost rőntgenovymi lucmi a sejf nasiel za radom polic. Keby mal cas, rad by preskenoval vsetok obsah. Lenze nesmie meskat na rande. Do brucha sejfu sustredil laserovy luc, siroky ako rybarske lanko, a znicil jeho obsah na popol. Dufal, ze nici viac ako len rodinne sperky...“

   Vojvodkynin nahrdelnik (Kat Martinova): „Presiel tyzden, potom druhy a bola polovica septembra. Dokonca aj na mori bolo citit jesen. Dni sa kratili, noci boli chladnejsie a v chladnom vzduchu nad hladinou visela hustejsia hmla. Kedze Danielle a Rafe boli mladomanzelia, ocakavalo sa, ze spolu budu travit viac casu. A Rafe jej venoval pozornosti viac nez dost. Cez den hrali karty, zhovarali sa s dalsimi cestujucimi a prechadzali po palube. Vzdy po veceri ju zaviedol na „ich“ miesto, ktore objavil a kde mali sukromie. Najprv sa jej ta predstava nepacila, ale potom si uvedomila, ze ked su tam, je akysi iny.“
   Do zrebovania o tieto dve knihy zaradime vsetkych, ktori najneskor do 23. augusta do nasej redakcie dorucia listky s kuponom (nezabudnite na vase telefonne cislo!). Meno vyhercu uverejnime 28. augusta.
   Knihu Projekt Babylon vyhrava I. Haliarsky z Podbrezovej, ktory napisal spravnu odpoved: Pribeh romanu sa odohrava nad vrchmi francuzskeho Languedocu.

 KUPON – DVE PRE JEDNEHO  

V letnych horucavach dobre padne osviezenie pramenistou vodou...

Foto: Peter Bercik

Vylety do okolia Brezna -

dnes na Obrubovanec

   Dnes sa vyberieme z Cierneho Balogu na Obrubovanec. Autobusom sa dostaneme do obce Cierny Balog. Lezi v udoli Cierneho Hrona na severnom upati hrebena Balockych vrchov, devat kilometrov na juhovychod od Brezna.
   Obec zalozila v 15. storoci banska komora ako drevorubacsku osadu. Neskor patrila k panstvu Koharyovcov. Obyvatelstvo sa zivilo pracou v lesoch. V obci este najdeme zvysky drevenych zrubovych domov a v chotari drevorubacske koliby.
   Asfaltovou cestou smerom na Hrinovu pokracujeme az k mostu cez potok Vydrovo a vedla znamej zeleznicky sa dostaneme malebnym udolim az k druhemu vetveniu dolin pod horaren Predobrubovanska. Asi po 150 metroch prideme k razcestiu, kde zabocime doprava do lesa. Pomaly stupame po hrebeni Obrubovanskeho gruna. Obdivujeme miesany porast a pohodlne sa dostaneme na vrchol Obrubovanca s vyhladmi na juh Rudnej magistraly. Rudna magistrala prechadza hrebenmi vrchov viacerych okresov, napr. Nitra, Ziar nad Hronom, Zvolen, Banska Bystrica, Brezno, pokracuje na Muransku planinu a konci na vrchu Stolica (1476 m).
   Samotny Obrubovanec (1020 m) je malo zalesneny vrch v hrebeni Klenovskeho Vepra. Nachadza sa asi styri kilometre na zapad od sedla pod Tlstym Javorom, co bude aj konecnym cielom nasej tury. Velmi pohodlnym chodnikom obdivujuc floru a faunu tohto uzemia ako aj krasne vyhlady sa dostaneme k zalesnenemu vrchu bez vyhladu - Tlstemu Javoru. Pod nim je sedlo (1037 m) asi sedem kilometrov na juh od Cierneho Balogu, ktorym vedie cesta z Brezna do Hrinovej. V sedle je Partizansky lesik a cintorin s pomnikom padlych.
   Ked je prave hubarska sezona, mozeme si skratit cakanie na autobus hladanim hub. Okolie tohto sedla je zname ako vyhladavana hubarska lokalita. Ak mame este viac casu, mozeme prejst na Sedmak (1004 m), ciastocne zalesneny vrch v hlavnom hrebeni Klenovskeho Vepra, tri kilometre na sever od Lomu. Obdivovanim vyhladov na juh do Sihlianskej planiny a zbehnutim k autobusovej zastavke ukoncime vcelku nenarocnu, prijemnu vychadzku, ktora v nas zanecha mnoho dojmov.

(E-ova)