Psi verzus ludia

   V Horehroni sa neustale apeluje na „psickarov“, aby si po svojich milacikoch odpratavali „kopky“, ktore po nich ostavaju na verejnych miestach. Mestski policajti si plnia svoje pracovne povinnosti a kontroluju majitelov psov, ci ma ich pes identifikacnu znamku, t.j. zaplatenu dan, ci je pes na vodzke, ci maju pri sebe vrecusko na psie exkrementy a ci ich po svojom psovi likviduju. Ale kto skontroluje samotneho cloveka? Pana tvorstva?
Pri mojich prechadzkach Breznom a okolim sa nestacim cudovat, kde na verejnych miestach je schopny clovek nechat svoju kopku. Je to hnus!!! Nie raz som bola svedkom toho, ako si clovek v rychlosti cestou do najblizsieho kricka stahuje nohavice, aby si ulavil. Prosim, aj to sa stava, ale... Ludia si z verejnej zelene urobili verejne toalety!
Mesto pred casom sprevadzkovalo riadenu skladku domoveho odpadu a zaviedlo jeho separaciu. Vidiet to najma na sidliskach, ale aj v rodinnych domoch. A tu by som chcela dat do pozornosti, co dokaze mysliaci TVOR – CLOVEK. Nerespektuje zivotne prostredie, coho dokazom je okolie kontajnerov, ale aj rigoly popri cestach. Vsade vladne neporiadok, spina. Ale za tuto spinu je zodpovedny clovek, mysliaci tvor, ktory to zivotne prostredie viac ako pes znehodnocuje.
Z tohto postrehu vyplyva: „Poukazuje sa na to, co dychame v ovzdusi zo psich exkrementov, ale unika nam, ze pre cloveka moze byt ovela nebezpecnejsi sam clovek!!! Po psovi upraceme my ludia, a kto uprace po ludoch?

(vk)

 Memorial Jana Gasperana

   Cez vikend sa v Bravacove na ihrisku uskutocnil prvy rocnik sutaze dobrovolnych hasicov Memorial Jana Gasperana s medzinarodnou ucastou. Strnast druzstiev ukazalo, ako rychlo a spravne uhasit poziar. Mozno si malo uvedomujeme, ze prave obetavi hasici velakrat v boji s nicivym poziarom alebo inymi prirodnymi zivlami zachranuju ohrozene ludske zivoty a majetky.
   Sprievodnou akciou sutaze bola vystava fotografii a roznych historickych dokumentov v obecnej hasicni.
   Za celu rodinu Jana Gasperana dakujem organizatorom za krasnu myslienku, sutazivu atmosferu a Petrovi Turnovi za vystizny prihovor.
   ...A nie len vdaka, ale aj obdiv, ze v Bravacove vyrasta mlada generacia hasicov, ktora kraca v otcovych slapajach.

Danka Kralikova

Niekolko poznamok k poslaniu piaristov

   Prispevok Rimskokatolicka farnost si pripomenie piaristov (Horehronie c. 31) vzbudzuje dojem, ze hlavnou ulohou piaristov v Brezne bolo doniest a sirit kulturu v kulturne zaostalom prostredi. Nie som historik a neosobujem si pravo vynasat historicke verdikty. Myslim si vsak, ze prispevku chyba pomenovanie praveho poslania piaristov, ako aj opis pomerov vtedajsej Europy, Rakusko–Uhorska a pricin toho neuteseneho stavu.

   Piaristi prisli do Brezna v roku 1673 tak, ako sa to v prispevku konstatuje, vo velmi tazkych a burlivych casoch. Na prelome 16. a 17. storocia sa nebezpecne sirili myslienky protestantizmu, vyrazne rastol pocet jeho vyznavacov po celej Europe. Tridsatrocna vojna (1618 – 1648) zmarila mnoho milionov ludskych zivotov v zapadnej Europe a Cechach. Aj na Slovensku, ked sa v tom obdobi k reformacii hlasilo uz viacej ako 80 % obyvatelov a protireformacne opatrenia zacali byt krute, vznikali pocetne protihabsburske povstania za „nabozensku slobodu“ (Bockay 1604 – 1606, G. Betlen 1619 – 1621, J. Rakoci I. 1644 – 1645, I. Tököly 1678/ - 1683, F. Rakoci II. 1703 – 1711). Pocas takychto povstani sa menila moc, krutosti sa rovnako dopustali rebelanti ako aj ich protivnici. Vzdy si to odnieslo obyvatelstvo bez rozdielu vierovyznania.
   Pravym poslanim piaristov, ktori v takomto nepokojnom obdobi prisli do Brezna pod ochranou cisarskych vojakov ako nastroj cirkvi pozehnany cisarom, bolo zabezpecit rekatolizaciu evanjelickeho Brezna a jeho okolia. Boli ustanoveni „riadit pomery vo veciach duchovnych aj svetskych“. Je len samozrejme, ze ich obyvatelstvo neprijimalo s otvorenou narucou, zvlast, ked sa ukazalo, ako nekompromisne zacali plnit svoje poslanie. Najprv evanjelikom zobrali kostoly a skoly, potom odstranili z vedenia cirkvi, skoly a mesta osoby, ktore nepodpisali reverz. Farar Jan Milochovsky bol predvolany (spolu s mnohymi protestantskymi fararmi a ucitelmi) pred „krvavy presporsky sud“ a odsudeny do vyhnanstva. Rektor skoly Jan Simonides po obzalovani z vlastizrady, hanobenia majestatu a cirkvi bol odsudeny na smrt (rozsudok zmiernili a poslali ho na galeje).
   Brezno nebolo pri prichode piaristov kulturne zaostalym „zapadakom“. Malo uz na vysokej urovni vybudovane skolstvo s viacej ako storocnou tradiciou. Pravdaze pecat mu davali ucitelia vzdelavani na nemeckych univerzitach, kde sa zoznamovali s novymi myslienkami reformacie. Piaristi v Brezne preto iba obnovili a potom mohli celkom uspesne pokracovat v rozvijani skolstva, ktore dovtedy viedli ich protestantski predchodcovia. Zaciatky posobenia piaristov urcite neboli lahke. Pocas prebiehajucich povstani skoly vratili do ruk evanjelikov, az po roku 1711 spravovali skoly bez prerusenia. Nepochybne boli medzi piaristami osobnosti „nadsene pre vychovu, vzdelanie a kulturu“, no rovnako zapalene osobnosti mali aj ich predchodcovia. Tito, na rozdiel od nich, v zacatom diele pokracovat a dalej ho rozvijat nemohli.

Dusan Gajdosik