|
Pisu pre vas patnast rokov |
Pavol M. Kubis:
V stredu vzdy vyzeram postarku...
Akonahle ma niekto oslovi, zmocni sa ma
dvojpocit: fiha, spomenuli si na mna hadam aj preto, ze moj hlas povazuju za
poradny (volakedy som mal aj rozhodujuci), vazny (to tiez mam malokedy),
mozno chybajuci... To sa vzdy potesim. Druhy pocit ma viacmenej vsak zdesi:
fiha, ved je to uz tolko rockov?! V tomto pripade patnast? A vtedy si sadnem
k pivu do kuta hocktorej horehronskej krcmicky a snazim sa odvijat...
Horehronie – a najma to, ze jeho metropola je Brezno (ako som rad vzletne
pisaval do novin, lebo ako student divadelnej vedy som Brezno povazoval iba
za Kocurkovo) – som prijal do svojho povedomia az v redakcii krajskeho
dennika Smer, kde som neoficialne nastupil 1. jula 1968 a oficialne – s diplomom
absolventa VSMU – 10. aprila 1970. A este jeden rok musim spomenut, ktory
poznamenal i moju spolupracu s jubilujucim tyzdennikom Horehronie. Rok 1967.
Na javisku spisskonovoveskej Reduty spievalo vtedy Surovo drevo od
Banskobystricana Ivana Bukovcana a po predstaveni ma akteri – breznianski
ochotnici – zviezli autobusom... V tom autobuse pred styridsiatimi rokmi sa
vtedy viezli Daxnerovci, Obernauerovci, Vagadayovci... a prave Lacko Vagaday
bol ten, ktory mi podal kluc a ja som mohol otvorit dvere k sirokej a bohatej
spolupraci. A cesta sa roky rokuce uz skracuje, sme si blizsi, ved z Valaskej
do Brezna je asi pat kilometrov...
Mam rad
Horehronie – krajinu, ludi i noviny. K spolupraci s divadelnikmi,
folkloristami, dychovkarmi potom zakonite pribudli aj kontakty s novinami.
A dnes – akoby symbolicky – redakcia Horehronia dokonca sidli na jednej
chodbe s kancelariou Divadelneho suboru Jana Chalupku! Nikdy sa mi to neda
obist.
Pamatam
sa i na to, ako ja, stary harcovnik, som sa nesmierne potesil, ked mi Evka
Vongrejova uverejnila v Horehroni prvy prispevok. Mal pre mna cenu zlata
i ked bol, ako vieme, za dakujem pekne. A verte, v tomto pripade mi to vobec
neprekaza. Snazim sa, popri inych povinnostiach, pre ine noviny, nezabudnut
– a aspon sporadicky – pripravit nieco aj pre Horehronie.
Som,
napriklad, velmi vdacny, ze redakcia neobchadza kresleny humor. Tymto
pocinom nech je vzorom pre ine periodika (v jednom nemenovanom mi raz ista
sefredaktorka povedala: Palko, ked dame do novin kresleny humor, ludia si
pomyslia, ze tam nemame co dat!), ved vtipne kresbicky rezonuju v tlaci
ovela adresnejsie ako siahodlhe slova, slova, slova...! Toto tvrdim ako
profesional so styridsatrocnou novinarskou praxou...
A tak, aby som dovysvetlil titulok tohto mojho prispevku: V stredu vzdy
vyzeram postarku..., lebo v stredu mi vo Valaskej poda Horehronie. Noviny,
ktore maju vzdy co povedat a ktore sa stali sucastou mojich neopakovatelnych
dni na Horehroni..!
Pozdravujem a blahozelam!
A dakujem!
Mgr. Pavol M.
Kubis
|
HOREHRONIE NA
AGROKOMPLEXE |
V dnoch
15. - 20. augusta sa v Nitre uskutocnil AGROKOMPLEX 2007 - 34. medzinarodny
polnohospodarsky a potravinarsky veltrh. Jeho sucastou bola aj vystava
vidieckeho cestovneho ruchu Regiony Slovenska zamerana predovsetkym na
propagaciu vidieckeho turizmu.
Sucastou
prezentacie slovenskych muzei bola aj posobivo instalovana expozicia
breznianskeho Horehronskeho muzea. Nas region na vystave prezentovali
v samostatnom stanku aj ucastnici vzdelavacieho projektu, ktory realizovalo
IPS Horehronie. Niekolko produktov vidieckeho turizmu tu ponukala aj
Turisticka informacna kancelaria v Brezne. Na Horehronie pozyvala
navstevnikov prostrednictvom „tipov na vikendy“, ktore obsahovali
zaujimave produkty vidieckeho a kulturneho turizmu pripravene na jesen tohto
roka.
(as)
Prerokuju vizie rozvoja
do roku 2013
Po
pravidelnej mesacnej prestavke sa vo stvrtok 23. augusta zide na svojom
rokovani Zastupitelstvo Banskobystrickeho samospravneho kraja (BBSK), ktore
sa uskutocni v zasadacke krajskeho uradu.
K
najdolezitejsim temam, ktorymi sa budu poslanci zaoberat, patri Program
hospodarskeho, socialneho a kulturneho rozvoja BBSK. Tento material je
mimoriadne dolezity z toho hladiska, ze urcuje viziu rozvoja BBSK
a strategicke ciele rozvoja definovane v siedmich prioritnych osiach rozvoja
najma na roky 2007 - 2013. Tento material si mozete pozriet na stranke BBSK
–
www.vucbb.sk,
akekolvek podnety k jeho obsahu a zamerom od subjektov posobiacich na uzemi
kraja su kedykolvek vitane.
Na tuto problematiku
velmi uzko nadvazuju zmeny a doplnky c. 1/2007 Uzemneho planu velkeho
uzemneho celku Banskobystricky kraj. Zmeny a doplnky tohto materialu
vychadzaju prave z podnetov obci okresu Brezno – Telgart, Horna Lehota,
Bravacovo – a mesta Brezno. Pozadovali najma zmeny regulativov rozvoja
uzemia z hladiska rozvoja cestovneho ruchu a budovania stredisk cestovneho
ruchu. Zastupitelstvo na svojom rokovani zrejme rozluskne aj tolko
medializovanu otazku majetku v sprave poliklinik.
(ts)
Clovek si dvakrat
rozmysli, kde chce zit
Hanku Janoskovu, mladu zenu pochadzajucu z Pohorelej, osud ovplyvneny laskou k
sportu zavial do Svajciarska. Zije v dedinke Rotekreuz. Vlani sa s
volejbalovym klubom Ebikon (Luzern) prebojovala medzi styri najlepsie
druholigove druzstva, nasledujucu sezonu bude hrat za VBC Limmattal a
zaroven trenovat druzstvo muzov v tomto klube. Presadit sa v zahranici vo
veku dvadsatstyri rokov nie je jednoduche, poziadali sme ju preto o
rozhovor.
Ste z rodiny, ktora
sa aktivne venuje sportu. Zrejme ste si vyskusali viacero druhov sportu, kym
ste sa rozhodli pre volejbal. Alebo to bolo inak?
- Fuuu... ani neviem, kde mam zacat. Z toho, co si pamatam,
odstartoval to tenis, ktory mimochodom dodnes milujem hadam o kusocek viacej
ako volejbal. Neskor som sa venovala karate, potom to bol basketbal, kedze
som mala vzor v starsom bratovi, ktory bol trojnasobny majster Slovenska v
basketbale (juniorska kategoria), a nakoniec som zostala pri volejbale.
Volejbalu sa venujem od druheho stupna zakladnej skoly. Pred studiom na
strednej skole ma otec kontaktoval s veducou volejbaloveho klubu Zeleziarni
Podbrezova, kde som po prvykrat trenovala s original volejbalovym trenerom.
Vtedy to este bola neoficialna liga (horska liga, ako to nazval moj brat).
Po ukonceni studia na dievcenskej odbornej skole sa moje posobenie presunulo
do Bratislavy, kde som samozrejme tiez hrala volejbal (za druzstvo Slovenske
elektrarne), bola to druha liga. Az kym sa mi nenaskytla moznost zahrat si a
zatrenovat pod taktovkou prvoligoveho trenera v Slavii Pedagog BA. Bola to
dobra skusenost a hlavne zaklad pre moju dalsiu „volejbalovu karieru“.
Momentalne hram vo Svajciarsku VBC Kantonsschule Limmattal tretiu najvyssiu
ligu, ktora je porovnatelna asi tak s nasou druhou najvyssou. No a zaroven
trenujem v tom istom klube muzske druzstvo, ktore je momentalne v tretej
lige a dufam, ze to tak minimalne ostane.
Co povazujete za svoj najvacsi uspech v sportovom i osobnom zivote?
- Vyslovene sportovy uspech sa mi podaril minulu sezonu, ked
moje druzstvo VBC Ebikon sa prebojovalo do play off (finalova stvorka, vitaz
postupuje o ligu vyssie). Mam este jeden velmi pekny zazitok, i ked sa tyka
beach volejbalu (volejbal na piesku). Bola som na turnaji, kde po jednom
zapase byvala legionarka, kedysi hrajuca extraligu Slovenska, podisla ku mne
a povedala mi, ze som talentovana. Tak na tento okamih nikdy nezabudnem.
Hadam nie je nic lepsie pre sportovca, ked niekto skuseny „od fachu“ uzna
jeho kvality. Dost to pre mna znamenalo.
Preco ste sa rozhodli odist za pracou do Svajciarska?
- Ono sa to neda nazvat „odist za pracou“, lebo bez povolenia si
mozete po troch mesiacoch opat zbalit kufre a ist domov. Ti, co to tak
nerobia, su „nacierno“ pracujuci alebo zijuci, kedze tu sa na to dost
pozera, teda susedia pozeraju, koleduju si o zakaz vstupu na uzemie
tusim na dva roky s miestenkou v zozname neziaducich osob. U mna to je tak,
ze som prisla do Svajciarska kvoli laske. Ved vraj hory prenasa, tak preco
nie aj mna? Som tu uz skoro dva roky. Legalne. Mam totiz studentske viza.
Pracovat „nacierno“ mi zakazal snubenec, a tak musi vsetky moje vydavky
hradit on, za co som mu samozrejme vdacna.
Planujete zostat
tam po sobasi natrvalo, alebo sa casom chcete vratit na Slovensko?
-
Na Slovensko sa vzdy budem rada
vracat, aj by som prisla natrvalo, ale za rovnaku pracu by on u nas dostal
ovela menej, tak si clovek dvakrat rozmysli, kde chce zit. Ale nikdy nevrav
nikdy! V kutiku duse este dufam, ze sa tak stane.
V com vidite zakladne rozdiely v zivote tam a u nas?
- Zivot vo Svajciarsku je
ako spolocenska hra, ma pravidla a tie sa dodrziavaju. Za ich porusenie su
dost vysoke postihy. Na jednej strane je to fajn. Na terase prizemneho bytu
mozete pokojne nechat cez noc drahy gril alebo mat pootvorene dvere do bytu.
Stalo sa, ze som zabudla zamknut auto alebo ze stalo so stiahnutym oknom na
parkovisku par hodin. Netvrdim, ze kriminalita tu je nulova, ale urcite
nizsia ako na Slovensku. Na druhej strane sa najdu ludia, ktori tie pravidla
beru prilis vazne. Napriklad jedna susedka mojej slovenskej kamaratky dost
strpcuje zivot ludom v dome tym, ze pise majitelom anonymne staznosti, ked
spravia nieco mimo pravidiel prenajmu. To znamena, ze su stale pod
drobnohladom. Ale pri neustalej vystavbe bytov si clovek moze vyberat. Ak
zlozi dopredu trojnasobny najom, ma pekny novy byt s prackou, susickou a
kompletne vybavenou kuchynou, to znamena chladnicka, umyvacka riadu a dres.
Co povazujem za velku vyhodu, je preprava vlakom. Nim ste na ziadanom mieste
skor, ako keby ste cestovali autom. V obdobi castych hmiel je rychlost aut
na dialnici obmedzena na 80 km/h, a to pre znecistovanie ovzdusia.
Myslite si, ze
situacia na Horehroni sa zmeni tak, aby mladi ludia, ktori chcu nieco
dokazat vlastnymi silami, nemuseli odchadzat za lepsimi podmienkami do
zahranicia?
- Situacia na Horehroni sa zmeni iba po velmi dlhom case, teda v to
dufam. Mladi ludia budu uz len pre zdokonalovanie cudzieho jazyka chodit do
zahranicia. Samozrejme aj pre skusenosti a vyssie platy, ale nakoniec pridu
tie peniaze minut na Slovensko. Mnohi setria na vlastne byvanie, auto ci ine
veci, ktore keby chceli zaplatit zo slovenskeho platu, zadlzili by sa po usi.
V kazdom pripade budu mladi skusat stastie za hranicami, kym sa to nezlepsi.
(r)
