Pri mori, za pocitacom, doma aj za humnami...

    Sprijemnuju nam chvile – aj tie dovolenkove, zaujimavym, zabavnym a putavym citanim. Spisovatelky....  Nejako zvlast vam ich predstavovat nemusime, zoznamili ste sa s nimi prostrednictvom ich knih, ale aj rozhovorov v nasom tyzdenniku. Zaujima vas, ako dovolenkuju?

   Anjeli nespia, je nazov zatial posledneho romanu Barbory Kardosovej. Kniha vysla koncom roku 2005. V jednom z rozhovorov Barbora povedala, ze miluje macky, zmrzlinu, vonu novej knihy a noveho auta, otvaranie postovej schranky a tmu v kine... A mozno miluje aj dovolenku. Tu tohtorocnu vsak zatial preziva len s postavou z pripravovanej novej knizky. Cize leto ako z romanu...
„Nuz, ano, moje leto je zatial cisto pracovne a vyzera to tak, ze aj dlho bude. Prijala som ponuku z televizie a caka ma dost vela prace, ale uz teraz viem, ze ak si trochu neoddychnem prave v lete, budem na jesen velmi unavena a najma nespokojna. Takze snad nieco vymyslim ku koncu leta. Som slnecne znamenie a milujem oddych v spojeni s teplymi slnecnymi lucmi, v horucavach, ake prave su, clovek akosi prirodzene spomali. A tak to ma byt. Knizku chystam vzdy po veceroch, respektive v noci, ked ulozim mensiu dceru do postele. Jedna postava z pribehu odchadza v tomto case, celkom logicky, na letnu dovolenku a tak aspon s nou ako tak ciastocne nasavam tu skutocnu dovolenkovu atmosferu.“

Barbora Kardosova ma leto zatial cisto pracovne

   Martina Solcanska, ktorej nedavno vysiel roman pre „pubertiacky“ Aprilove dievca, sniva o dovolenkach v historickych centrach a krivolakych ulickach europskych metropol.
„Poslat mna na dovolenku k moru a desat dni pozerat do vody chapem ako trest. Mam rada spoznavajuce dovolenky, vystudovala som historiu, a tak najradsej chodim po kostoloch, muzeach a ucim sa. Za doteraz najlepsiu povazujem minulorocnu dovolenku, bola som osem dni v Anglicku za kamaratmi, ktori tam pracovali. Za tych osem dni sme pochodili Londyn aj okolie, Oxford, Windsor... V kuse som nadavala, ze mam malo penazi, pretoze som vsetko videla len zvonku, vstupne bolo priserne vysoke, a tak som si len hovorila, ze sa tam este vratim. Ked sa dobre vydam... Moje vysnivane dovolenky! Je to predovsetkym poznavanie europskych metropol, ich uzasnych historickych centier, krivolakych uliciek. Uz od februara sa s kamaratkou chystame na Prahu, a stale nic.. Najprv som ja dopisovala knihu, potom si ona zobrala dovolenku, lebo robila doktorat a teraz uz nema ziadnu dovolenku... a ani peniaze. A ja v podstate tiez nie. Takze Praha bude asi buducu jar. A este som nebola v Rime, v Budapesti! No, v podstate ja som este nebola nikde. Len v Parizi na stuzkovej a minuly rok v tom Londyne. Naozaj sa musim dobre vydat! Dva tyzdne tohtorocnej dovolenky som stravila viacmenej doma, v Hlohovci. Pisala som novu knihu, respektive, snazila som sa pisat, lebo som musela vyhanat od pocitaca mladsich surodencov, ktori za celozivotnu zabavu povazuju chatovanie, a flakala som sa po okoli. Bola som styri dni v Rohacoch s mojou krstnou, ktoru povazujem skor za kamosku, absolvovala som najvacsie tury v mojom zivote. Prijemne som sa unavila a predovsetkym som sa snazila zabudnut na civilizaciu a celebrity.“

Anna Gudzova Foto – archiv autorky

 O tych najkrajsich dovolenkach Martina Solcanska zatial este len sniva, ale ked sa dobre vyda...

Vylety do okolia Brezna -

dnes do cestneho tunela v Slovenskom rudohori

   Dopravnym prostriedkom sa velmi rychlo dostaneme do miestnej casti Podbrezovej – Lopeja. Osadu zalozil v roku 1358 richtar Petrik z Predajnej na pode lupcianskeho panstva. V 16. az 19. storoci sa tu tazila a spracovavala zelezna ruda a bol tu zelezny hamor. Za ciel dnesnej cesty sme si zvolili cestny tunel z 20. storocia v doline Predajnianskeho Celna.

   Prejduc Lopejom budeme prechadzat hlbokou dolinou, ktorou preteka potok Predajnianske Celno. Je to potok prameniaci pod vrchom Kolba. Kolba meria 1 161 m a nachadza sa 2  kilometre na sever od chaty na Hrbe. Na jej vychodnom uboci je rozsiahla polana Zliabky.
   Samotny potok Predajnianske Celno tecie na severovychod a v strednej casti sa obracia na sever. Za serpentinou pod cestnym tunelom su kaskadovite vodopady. Na vychod od Predajnianskeho Celna tecie potok Lopejske Celno, ktory prameni pod vrchom Velke Celno /1 171 m/. Je to vrch nachadzajuci sa asi 6 kilometrov od Predajnej. Nad Lopejom sa potoky spajaju a vlievaju do Hrona.
   Obdivujuc zblnkanie vody v potoku, jeho cistu priezracnu vodu, dostali sme sa k zaveru kaskadoveho vodopadu a cestou prideme k 44 metrov dlhemu tunelu – technickej pamiatke z roku 1928. Splnili sme ciel nasej cesty. V hlbokom zamysleni nad dovtipom tych, ktori toto dielo projektovali a obdivujuc sikovne ruky tych, co na tejto pamiatke pracovali, sa dame na spiatocnu cestu.
   Zdatnejsi mozu pokracovat do severneho sedla Kolby. Popri prameni sa dostanu k Zliabkom. Mozu obist plochy vrchol Kolby a dostanu sa na Zadne Zliabky. Prekonanim posledneho prevysenia pridu k chate na Hrbe, ktora je priamo od bralom Hrbu na polianke.
   Po oddychu a nacerpani sil si vyberu niektoru zostupovu cestu. Do uvahy prichadza Lubietova – cez Stary majer alebo Predajna cez severne sedlo Kolby, pripadne Lopej, tak ako sa k chate dostali. Pekny zostup je cez Tri vody do Hronca alebo cez Kosiare na Chvatimech.
   Ci ste si vybrali kratsiu alebo dlhsiu turu, prezili ste v  prirode chvile oddychu a dusevne sa zrelaxovali, vylet alebo tura splnili svoj ciel.

(E-ova)

 Sutaz o knihu Dieta dzungle

O dievcati, ktore prislo z doby kamennej

   Toto je skutocny pribeh o  dievcati, ktore prezilo detstvo v pralese. Autorka knihy Dieta dzungle Sabine Kueglerova sa narodila roku 1972 v Nepale. Ako patrocna odisla do Zapadneho Irianu v Indonezii, kde jej rodicia, nemecki jazykovedci a misionari, nasli novu oblast posobenia. Spolu s dvoma surodencami prezila detstvo a mladost daleko od civilizacie. V sedemnastich sa vratila do Europy. Studovala ekonomiku, pracovala v hotelierstve a v oblasti prieskumu trhu, zalozila vlastnu medialnu firmu. Dnes zije so svojimi styrmi detmi nedaleko Hamburgu...
   Sabine stravila detstvo v dzungli, uprostred novoobjaveneho kmena. Nehrala sa s babikami, ale plavala v rieke s krokodilmi. V utlom veku sa stala svedkom starych ritualov zabijania. Jej ihriskom bola priroda, domovom dzungla a strechou nad hlavou obloha.  Aj po rokoch stravenych v Europe je jej dusa uvaznena medzi dvoma kulturami. Osud Sabine je jednym z najneobycajnejsich nasej doby. Zivot medzi domorodcami v pralese sa blondavemu dievcatku zapacil na prvy pohlad.  Naucila sa lovit, liezt po stromoch, plavat v riekach, ktore sa hemzili krokodilmi. Namiesto hranolcekov jedla prazeny hmyz a zula netopierie kridla. Spoznala, aka kruta dokaze byt priroda, ale tiez, co znamena vojna a nenavist medzi ludmi. Vyrastala v kmeni Fayu, povestnom kanibalizmom a neskutocnou brutalitou. V sedemnastich rokoch ju poslali rodicia do Svajciarska dokoncit skolske vzdelanie. Pre dievca, ktore sa povazovalo za clenku kmena Fayu, to bola katastrofalna zmena. Vsetko bolo pre nu nove – nevedela, ako nakupovat, zdravit ludi, prejst cez ulicu. Dnes, po rokoch stravenych v Europe, sa uz civilizacii zdanlivo prisposobila. Napriek tomu sa jej za domovom v dzungli stale cnie... „V Stratenom udoli, uprostred zabudnuteho naroda, som bola stastna. Vsade inde na svete som si naopak pripadala stratena,“ hovori.
Strhujuci pribeh Sabine v kniznej podobe, v slovenskom preklade Rachel Almanovej a s 32-stranovou obrazovou prilohou je uz v tychto dnoch na pultoch nasich knihkupectiev. V spolupraci s vydavatelstvom Ikar v tradicnej kniznej sutazi mozete knihu Dieta dzungle vyhrat. Do zrebovania zaradime vsetky listky s kuponom, vasim menom, telefonnym cislom a spravnou odpovedou na otazku. Listky doructe do nasej redakcie do 30. augusta. Meno vyhercu uverejnime 4. septembra.

(ag)

Otazka: Uvedte nazov kmena, v ktorom vyrastala Sabine.

 KUPON – DIETA DZUNGLE

 Uryvok z knihy Dieta dzungle

   Nacelnici maju povinnost obstarat svojim muzom dostatok zien. Kvoli vysokej umrtnosti a najma kvoli polygamii, v ktorej kmene zili, zien bol nedostatok. A tak sa vydal nacelnik na bojovu vypravu a ukradol zenu z inej skupiny alebo dokonca aj ineho kmena. Casto sa stavalo, ze muza zabili a zenu aj s detmi nasilim odvliekli, aby sa vydala za clena kmena. A tak musela byt zakonite pomstena. Takto sa Fayuovia pomaly dostali do bludneho kruhu nasilia, coraz brutalnejsieho a extremnejsieho. Stretavali sa len preto, aby sa zabijali a zili v neustalom strachu, lebo koho dosiahla krvna pomsta, smrti neunikol. Neustale ich ubudalo, az ich zostalo len niekolko stovak. Vyvinula sa kultura, ktorej stredobodom pozornosti bolo hole prezitie...

    Spravnou odpovedou na otazku, napisanim ktoreho romanu si Frank Schatzing splnil sen, je samotny nazov knihy Smrt a diabol, o ktoru ste hrali. Zo zrebovania vysiel vitazne Jozef Pupis z Helpy. Blahozelame!