Hra s knihami
Presne neviem uviest, odkial som si
vypisal tieto myslienky: V zivote cloveka obcas nastane vo vlastnej
domacnosti chvilka „nicnerobenia“. Vsetko vsade je na spravnom mieste. Ani
prachovy naznak nevidiet. Ba aj ta obuv stoji v pozore. Vedla seba ako
vojaci pri rannom rozkaze. Esteze je tu samovar na kavu...
Tu treba,
myslim si, poradit. Rada je to jednoducha, ale ucinna. Knihou proti nude!
Ak sa
„nicnerobenie“ chysta moju osobu navstivit (a tych chvil je malo), vtedy sa
zacnem hrat s knihami. Hra prostoreka. Knihy v polickach preklanam z lavej
strany na pravu alebo opacne. Tie knihy su rozne. Uz pri tom prevazovani ma
oslovuju. Jednak autorom, jednak nazvom, pestrostou obalov. Su
z Hviezdoslavovej kniznice, z SPKK, zo Stredoslovenskeho vydavatelstva...
Niektore priniesol Jezisko pod vianocny stromcek. Spoluturisti a kolegovia
rechtori si tiez spomenuli...
Pri tejto
hre ma niektora kniha i prekvapi, ked ju otvorim. Hned nad prvou kapitolou
ma oslovi zapis (moj zlozvyk) - Citat zacal 6. januara 1966. Bol vecer.
Devatnasta hodina. Vonku mrzlo... O styridsatjeden rokov, v ten isty den
a mesiaci bavim sa opat s knihami a je plus pat stupnov Celzia. Alebo
v dalsej knihe na uvodnej strane su len roky: 1999, 2003 a 2006. V com to
je? Sympaticky autor alebo pamat v rychlosti pripomenie pritazlivy obsah,
alebo knizna hrdinka ma kucerave vlasy...
Pri tejto
hre nesmiem opomenut noblesnejsieho vydania. Sem patria take nazvy ako
Drevene stavby na Slovensku, Zlata brana, Tatranskou prirodou, Hory a kvety,
1000 fotografii... Jednou z nich je aj Slovenske rudohorie. Autor Ladislav
Denes. Kniha prekrasna. Fotozabery z kazdeho kuta Rudohoria. Vzdy, ked tuto
knihu drzim v rukach, pristavim sa pri obrazku Na laze Javorina (Lom nad
Rimavicou). Na nom gazda s volkami vo svahu oddychuju. Zaber ma vracia do
mladosti. Mali sme mlade junce. Ucili sme ich poslusnosti v jarme. V jeden
zimny den dostali sme s bratom od otca ulohu zacat s vyvazanim mastalneho
hnoja na hon pola Robotka. Pole bolo vo svahu. Volky spociatku, kym sa im
cesta neprotivila, tahali, posluchali. V polovici svahu si povedali dost.
Nie a nie nase prikazy plnit. Nuz, a ked tych nahovaraciek bolo nad ich usi,
jednoducho sa zvrtli, stacili sme este uskocit, pod ho dolu svahom. Aj
s tym, co tahali za sebou. Volky nerozumne, protivne. Vyprask od
najstarsieho v domacnosti do dnesnych dni prebolel, ale...
Mal som
moznost, v tejto mojej hre s knihami, nahliadnut aj do obsahovo velmi
vzacnej, velaprinasajucej a hovoriacej knihy Kronika svetovych dejin. Akoze
inac, o Slovensko som sa zaujimal v prvom rade. Nasiel som ho, ale
v suvislosti s Uhorskom, CSR a od roku 1993 sa v nej uz pise ako
o samostatnej Slovenskej republike.
Ani
knizna hra nemoze byt zdlhava. Od tichej rojcivosti treba vhupnut do dennej
reality – ponavstevovat okolite obchodne retazce, co ponukaju v akcii.
Zvedavost a cenova pestrost vraj pomaha ociam.
(sg)
Prekrutena historia
„Vazeni
navstevnici, dakujem vam za ucast na prehliadke nasho zamku a tesim sa zas
niekedy do videnia. Ak mate este nejake otazky, prosim, pytajte sa.“
„Ja mam
pripomienku. Slecna, vstupny areal a prijimacia miestnost nie su postavene
v renesancnom style, je to baroko.“
„To je
drobnost, ktora napokon nie je podstatna.“
„Dalej,
kniznica neobsahuje 2500 zvazkov knih, ale 3000, zabudli ste na 500 zvazkov
v hebrejcine, ktore daroval svojej manzelke hradny pan.“
„Patsto
knih hore-dolu, ludom to aj tak nic nepovie.“
„Hradny
pan nebol ziadny suknickar, bol verny svojej manzelke aj po jej smrti.“
„Ludia
vsak radsej pocuju senzacie, kvoli atraktivnosti som to zmenila.“
„Mec, co
visel na stene, nedaroval hradnemu panovi Jan Nepomucky, tito dvaja sa
minuli v dejinach o tri storocia, ukoristil ho v boji.“
„Ja som
platena za zvysovanie navstevnosti a na nezazivne dejiny mi ludia
nenaletia.“
„Vyklenok
so zavesom nebol na schovavanie milencov, ako ste sa vyjadrili, hradna pani
bola velmi hanbliva a ked sa prezliekala, vzdy kabinku pouzila. Je od vas
nehorazne tvrdit nieco ine.“
„Musim sa
prisposobit poziadavkam turistov a ti zboznuju pikosky.“
„Takze,
teraz uz chapem, preco ste tvrdili to, ze hradna pani mala milencov. Jediny
muz, ktory ju navstevoval, bol knaz a pobyt mimo zamku netravila, ako ste
povedali vy, s miestnym polesnym, ale v klastore alebo v kaplnke.“
„Musim
urobit vyklad zaujimavym, takze obcas i zaklamem na ukor historickej
pravdy.“
„Tvrdili
ste, ze manzel svoju pani otravil, pravda je vsak taka, ze zomrela na otravu
botulinovym jedom a nestastny kastelan Sepesi, ktory svojej milovanej panej
priniesol kontaminovanu klobasu, si po jej smrti siahol na zivot. Duch,
ktory strasi na hradbach, to je on a nie Biela pani, ako ste sa vyjadrili.“
„Hadam uz
stacilo, alebo chcete este vyvracat dalsie moje vyroky?“
„Som
vazne rozhorceny nad prevracanim historie, dalej uz nehodlam pocuvat tie
vase bludy.“
„Kto ste?
Urcite nejaky zazraty historik, ktory mal cely zivot nos vopchaty v knihach
a desat titulov pred a za menom…“
„Uz sto
rokov pocuvam vymysly a ohovaracky, rozhodol som sa, ze je nacase s tym
skoncovat. A co sa tyka toho titulu, predtym som mal titul grof a teraz vo
svete, odkial prichadzam, mi hovoria jednoducho Palfy…“
Emilia Molcaniova
Cierny Balog jubiluje (4)
Historicky kalendar
Moc
v obci v roku 1822 presla na lesny urad a lesnych uradnikov – sidlami lesnej
spravy sa stali Kram a od roku 1895 aj osada Dobroc (Dobroc, Pusto, Komov,
Latky). Nadriadenymi boli lesny pojazdny v Brezne, banskobystricky komorny
lesmajster a Bansky sud v B. Bystrici. Z lesnych uradnikov treba spomenut
Jozefa Markusa - nadlesny na Krame (1850 -1869), organizator velkych
polovaciek na medvede. Na „rozpomienku“ mu jeho priatelia venovali dve
poviedky. V roku 1870 G. K. Zechenter – Laskomersky uverejnil v almanachu
Tabor poviedku Polovacka na medvedov. Miesto polovacky sa nachadzalo od
rozsiahlej doliny Palenicne az pod same svahy Klenovskeho Vepra. Zucastnili
sa na nej s puskami polovnici z Brezna a okolia a vsetci domaci polesni,
dozorcovia, horari, drevomajstri a asi patsto chlapov honcov -
„handelcanov“, ako ich Zechenter nazyval. Dramaticka zapletka mala stastny
koniec. Velky zver, postrach okolitych salasov bol dostrielany a dorazeny,
lezal neskodny pri nohach Jozefa Markusa, ktory mu ustedril piatu -
smrtonosnu ranu. Bol to jeho osemnasty kus, ktoreho strelil v udoliach
Cierneho Hrona... Spisovatel Pavol Kuzmany (1835 -1900), syn Karola
Kuzmanyho (1806 -1866) - narodneho buditela a spisovatela pochadzajuceho z
Brezna, zasa vo svojej knihe Rozmarne crty – vydav. Tatran 1949, v poviedke
U Medvedov opisuje polovacku na medveda na Ciernom Hrone - v osade U
Medvedov. Dej sa odohrava okolo roku 1860.
1845:
Podla profesora Juliusa Albertyho, inf. zdroj 11 – sa nad osadou Jergov
nachadzali stolne, v ktorych sa dolovala zelezna ruda. V stolni Karolina
pracovalo 12 banikov, Adolf 11, dalej stolne Jozef, Klement, Karol a Zubau
(Urban?)... Stefan Petrus uvadza, ze ciernohronska ruda sa dolovala len na
troch miestach: vo vrchu nad Balogom, na Pavlovke a v hore Urbanovej – a
zasobovali nou hroncianske vysoke pece...
1850: V
rokoch 1848 - 1950 bola sukromnymi podnikatelmi postavena parna pila. Podla
jej majitela Janosa vznikla i nova osada - Janosovka. V roku 1910, ked sa
vystavbou uzkokolajnej zeleznicky napojila na zeleznicu v Hronci,
zamestnavala 252 pracovnikov.
1855:
Horehronie navstivila znama ceska spisovatelka Bozena Němcova (1820 - 1866).
Od 3. do 18. septembra 1855 sa liecila v Sliaci, potom do konca mesiaca
pobudla na Horehroni. Historicky je zdokumentovane, ze okolo 27. septembra
1855 vykonala minimalne dvojdnovu navstevu Ciernohronskeho Balogu.
Sprevadzal ju lesno-bansky lekar a spisovatel posobiaci v Brezne v rokoch
1853 - 1868 G. K. Zechenter – Laskomersky. Na balockej fare sa stretli s
vtedajsim fararom Jozefom Kudelkom (1844 - 1874), velkym priatelom
Zechentera. Spolu so Zechenterom - vysokym, stihlym a v tom case este
slobodnym tridsiatnikom aj nocovali v drevenici nad osadou U Medvedov.
Bezprostredne stretnutie s ludmi a s prirodou v tajomnej horskej osade
inspirovali spisovatelku k napisaniu poviedky Chyze pod horami – obrazky zo
Slovenska – v roku 1858. Dej sa odohrava na statku v rodine Medvedovcov v
osade rovnakeho mena U Medvedov“....
1867: Do
obce sa zacina stahovat zidovska komunita. V roku 1888 uz mali pre svoje
deti aj vlastneho ucitela. Udrzali sa ako obchodnici a krcmari po 2. svetovu
vojnu. Cierny Balog za svoj druhy domov povazoval napr. spisovatel
zidovskeho povodu Juraj Spitzer (1919 -1995). Jeho matka bola obchodnickou v
Krame.
1869: Do
obce sa zacinaju stahovat Romovia. Usadili sa v osadach Dolina, Vydrovo,
Fajtov, Pod Komovom. Pre tuto etnicku skupinu bolo priliehavejsie
pomenovanie Cigan, co suviselo so spinavou kovacskou pracou, ktorej sa
venovali. Neskor sa zamerali na ludovu hudbu. Folklor od Cierneho Hrona
sirili romske ludove kapely Sukenikovcov, Trdikovcov, Daskovcov, Bartosovcov...
1871:
Lesnictvo sa osamostatnilo od banictva a hutnictva. Uhliarstvo – palenie
dreveneho uhlia tvorilo zaklad remeselnej vyroby v kovacniach, v hamroch a
hutiach. Zasoby dreva na Ciernom Hrone podporovali ich rozvoj. Uhliari a furmani
na Ciernom Hrone zasobovali hlavne vysoke pece v Hronci a v Tisovci (cez
priesmyk Kratke na Diel), sucasne premienali lesne strane na holiny (napr.
Palenicne – luky Palenice...). Rok 1871 znamenal postupne zanikanie
uhliarstva - zvysenie ochrany a usilia obnovit les aj pre buduce
generacie.
1887: 1.
januar – Cierny Balog (Fekete Balog - nazov v madarskych uradoch). V roku
1887 pri oslavach steho vyrocia vzniku samostatnej farnosti na Ciernom Hrone
bol nazov Balog, resp. Ciernohronsky Balog upraveny na Cierny Balog.
1894: Uzemne
vydelelenie (osamostatnenie) od breznianskeho chotara. Osvojenie si
prenajateho uzemia po pravom brehu Cierneho Hrona.
Pouzite informacne
zdroje: vid
www.ciernybalog.sk
alebo priamo u autora
Ing. Milan Kovacik
Bystra dycha cestovnym ruchom
Marian Alberty je starostom
Bystrej uz druhe volebne obdobie. Predtym desiatky rokov posobil v oblasti
cestovneho ruchu, konkretne v hotelierstve: „Cestovny ruch mi je doverne
znamy, poznam jeho plusy, minusy, dobre aj zle stranky. Od zaciatku som sa
snazil povzniest obec vzhladom na to, ze som Bystran. Myslim si, ze sa mi to
v podstate dari. V obci nastali zmeny, ci uz po stranke investicii, ale aj
na poli kulturno-spolocenskom,“ povedal nam po privitani starosta obce,
ktora doslova zije cestovnym ruchom.
Smele
investicne plany
V juni tohto roka zacali
rekonstruovat budovu kulturneho domu. Pod jednou strechou tam najde svoje
miesto obecny urad, kulturny dom, poziarna zbrojnica, klub pre mladez i
kniznica s internetom. Ak vsetko dobre dopadne, v decembri by sa mohli
stahovat. „Podmienky sa zlepsia a myslim si, ze aj usetrime na energiach,
pretoze sucasna budova obecneho uradu je studena a priestorovo uz absolutne
nevyhovuje. Financie zatial cerpame z vlastnych zdrojov, mame sancu ziskat
aj prostriedky z fondov Europskej unie, na com „tvrdo“ pracujeme,“
uviedol starosta a dodal, ze by tak mohli uskutocnit dalsie plany, ktore
maju so starou budovou obecneho uradu. Tuto budovu v roku 1921 obec kupila
od sukromnika. Bola v nej krcma, ktoru chcu obnovit. Hned vedla stoji obecna
kolkaren postavena v roku 1933. „Tuto raritu chceme zachovat
a zrekonstruovat tak, aby vyhovovala dnesnym podmienkam a sluzila nielen
domacim, ale aj potrebam cestovneho ruchu. Za potokom planujeme vybudovat
male prekryte podium a zvacsit ohnisko, co by bolo na trase chodnika smerom
od jaskyne. Ten by pokracoval dalej mimo cesty ku Ski centru Zapace
a napojil by sa na chodnik na Tale. Z pastierne po rekonstrukcii, ale pri
zachovani jej povodnej drevenej architektury, chceme urobit novu drevenicku,
ktora by sluzila na uplne ine ucely ako povodne (byvanie pre pastiera
a obecneho bujaka). Na prizemi drevenicky by bola pamatna izba slavnych
rodakov a v podkrovi dva apartmany na ubytovavanie nasich hosti. Z rodakov
je to jednoznacne Jaroslav Samuel Zachej, ktoremu sme vlani odhalili pamatnu
tabulu za ucasti velvyslanca Bulharskej republiky. Z dalsich spomeniem
Frantiska Svantnera, Mariana Kovacika, akademika Adolfa Priesola. Aj touto
formou im vzdame hold, aby sa navstevnici nasej obce mohli dozvediet, ze aj
ked sme mala dedina, vyrastli v nej slavni ludia.“ Uvazuju
o zalozeni zdruzenia s miestnymi podnikatelmi a v ramci rekonstrukcie cesty,
co je najvacsia investicia pripravovana na tento a buduci rok, realizovat
vystavbu kanalizacie a cistiarne odpadovych vod. „Akonahle sa zacne
rozkopavat cesta, budu sa klast nove siete a spolu s tym nove verejne
osvetlenie a jednostranny chodnik. Pohyb na tejto ceste u nas je
katastrofalny. V septembri by mala zacat etapa 200-metroveho useku: mala
kruhova krizovatka na Tale a nove mosty.“
V Bystrej je obrovsky pohyb ludi
Obec zije z cestovneho ruchu.
Pocet domacich obyvatelov sa pohybuje okolo dvoch stoviek, ale v sezone je
tu denne desatnasobok ludi. „Vacsie obce ani zdaleka nedychaju cestovnym
ruchom tak ako Bystra. Mozeme sa pochvalit najnizsou nezamestnanostou
v okrese. U nas ludia necakaju, ze im stat nieco vlozi do ruky, ale snazia
sa podnikat v cestovnom ruchu ubytovavanim a s tym spojenymi sluzbami.
Privaty, penziony, hotely priamo v obci ponukaju okolo patsto lozok, co
je dost velky potencial. Pohyb ludi evidentne vidiet, aj ked leto nie je
taka silna sezona ako zima. Kedysi boli dve sezony, ale to bola ina
situacia, „erohacke“, pionierske a neviem ake rekreacie. Ak chceme ludi
v lete u nas udrzat, musime sa o nich postarat tak, aby mali co robit cely
den a za kazdeho pocasia. Zatial im nemozeme ponuknut vsetko, co by sme
chceli. No ked nam vyjdu plany, Bystra bude zaujimavym turistickym centrom.“
Ako vsetky obce, aj Bystra zapasi s problemami
Starosta Marian Alberty medzi
ne zaradil hlavne nelogicky stanovene predhistoricke katastralne uzemia: „Nikto nevie doveryhodne dokazat, na akych zakladoch vznikli. Samozrejme, ze
vtedy to bolo o paseni dobytka z cias Marie Terezie. Dnes chceme rozvijat
cestovny ruch a vdaka katastralnemu zakonu musime uznavat hranice
katastralnych uzemi. Ale nejde nam o hranice, ide o dosledky z hranic. Su to
hlavne poplatky, ktore - aj ked ludia fyzicky v Bystrej su a pohybuju
sa tu - platia inde. Napriklad hotel Partizan, ale aj golfove ihrisko na
Taloch, ktore je z osemdesiatich percent na bystrianskych majetkoch, sa
nachadzaju v katastralnom uzemi Hornej Lehoty. Cize peniaze „plavaju“ niekde
inde a pouzivaju sa na nieco ine. Tieto poplatky by mali sluzit rozvoju
sluzieb, na dobudovanie infrastruktury v spolupraci s podnikatelmi, ktori
v cestovnom ruchu robia, aby sa aspon sestdesiat percent vratilo tam, kde sa
vytvorili. O tom su tzv. kupelne poplatky ako dan za prechodne
ubytovanie. Podobne dvadsatstyri domov mame v katastralnom uzemi Valaskej,
kde patri aj Bystrianska jaskyna a cintorin. Poplatky platime do Valaskej,
aj ked vsetci sme obcania Bystrej a nase nehnutelnosti maju nase popisne
cisla. Povedal by som, ze je to anomalia. Nema to logiku.“
Pripravuju vyjazdove
zasadnutie
V Bystrej uz tri roky triedia
komunalny odpad, ktory vyvazaju v 2-tyzdnovych alebo v 3-tyzdnovych
intervaloch, podla toho, ci je sezona alebo mimosezona. Podla starostovych
slov, vrasky na cele im robi chatova oblast Tale v bystrianskom katastralnom
uzemi, kde je vela sukromnych chat. „Kontajner tam umiestneny sa nam
velmi rychlo naplnal, odpad vozili hadam z celej oblasti a do roka nas stal
odvoz a ulozenie na skladku zhruba 55 tisic korun, co bolo neunosne.
Kontajner sme preto zobrali a chatarom oznamili, aby odpad umiestnovali do
vriec, aby sme ho mohli odvazat. Je mi jasne, ze to nie je celkom dokonale
riesenie aj vzhladom na pristupnost k niektorym chatkam. Pripravujeme preto
vyjazdove zasadnutie obecneho zastupitelstva, na ktorom prejdeme celu
chatovu oblast, aby sme vyriesili sposob odvozu odpadu a chceme urobit
poriadok aj s tzv. ciernymi stavbickami.“
Po dlhotrvajucej „erbiade“
vlani do pouzivania slavnostne
uviedli novy erb Bystrej. Ten predchadzajuci totiz neschvalila Heraldicka
komisia Ministerstva vnutra Slovenskej republiky. „Preto bola povodna
historicka pecat heraldicky upravena do podoby dnesneho, krasneho, obecneho
erbu: v cervenom stite zlata koruna prevysena striebornymi, zlatou stuzkou
previazanymi skrizenymi banickymi kladivkami, sprevadzanymi hore a po bokoch
osemhrotymi hviezdickami. Na novom obecnom urade medzi priestorom na
umiestnenie zastav sa bude vynimat nas novy erb,“ pochvalil sa na zaver
nasho stretnutia starosta Marian Alberty.
(ng)
