21. AUGUST  2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

        Vzacne obrazky

  Ktori z ochotnikov boli obsadeni v roku 1964 do jednotlivych uloh divadelnej hry Posledna zastavka? Ak ste ich spoznali, zavolajte na telefonne cislo 6112283.

 


Hra s knihami

   Presne neviem uviest, odkial som si vypisal tieto myslienky: V zivote cloveka obcas nastane vo vlastnej domacnosti chvilka „nicnerobenia“. Vsetko vsade je na spravnom mieste. Ani prachovy naznak nevidiet. Ba aj ta obuv stoji v pozore. Vedla seba ako vojaci pri rannom rozkaze. Esteze je tu samovar na kavu...
   Tu treba, myslim si, poradit. Rada je to jednoducha, ale ucinna. Knihou proti nude!
   Ak sa „nicnerobenie“ chysta moju osobu navstivit (a tych chvil je malo), vtedy sa zacnem hrat s knihami. Hra prostoreka. Knihy v polickach preklanam z lavej strany na pravu alebo opacne. Tie knihy su rozne. Uz pri tom prevazovani ma oslovuju. Jednak autorom, jednak nazvom, pestrostou obalov. Su z Hviezdoslavovej kniznice, z SPKK, zo Stredoslovenskeho vydavatelstva... Niektore priniesol Jezisko pod vianocny stromcek. Spoluturisti a kolegovia rechtori si tiez spomenuli...
   Pri tejto hre ma niektora kniha i prekvapi, ked ju otvorim. Hned nad prvou kapitolou ma oslovi zapis (moj zlozvyk) - Citat zacal 6. januara 1966. Bol vecer. Devatnasta hodina. Vonku mrzlo... O styridsatjeden rokov, v ten isty den a mesiaci bavim sa opat s knihami a je plus pat stupnov Celzia. Alebo v dalsej knihe na uvodnej strane su len roky: 1999, 2003 a 2006. V com to je? Sympaticky autor alebo pamat v rychlosti pripomenie pritazlivy obsah, alebo knizna hrdinka ma kucerave vlasy...
   Pri tejto hre nesmiem opomenut noblesnejsieho vydania. Sem patria take nazvy ako Drevene stavby na Slovensku, Zlata brana, Tatranskou prirodou, Hory a kvety, 1000 fotografii... Jednou z nich je aj Slovenske rudohorie. Autor Ladislav Denes. Kniha prekrasna. Fotozabery z kazdeho kuta Rudohoria. Vzdy, ked tuto knihu drzim v rukach, pristavim sa pri obrazku Na laze Javorina (Lom nad Rimavicou). Na nom gazda s volkami vo svahu oddychuju. Zaber ma vracia do mladosti. Mali sme mlade junce. Ucili sme ich poslusnosti v jarme. V jeden zimny den dostali sme s bratom od otca ulohu zacat s vyvazanim mastalneho hnoja na hon pola Robotka. Pole bolo vo svahu. Volky spociatku, kym sa im cesta neprotivila, tahali, posluchali. V polovici svahu si povedali dost. Nie a nie nase prikazy plnit. Nuz, a ked tych nahovaraciek bolo nad ich usi, jednoducho sa zvrtli, stacili sme este uskocit, pod ho dolu svahom. Aj s tym, co tahali za sebou. Volky nerozumne, protivne. Vyprask od najstarsieho v domacnosti do dnesnych dni prebolel, ale...
   Mal som moznost, v tejto mojej hre s knihami, nahliadnut aj do obsahovo velmi vzacnej, velaprinasajucej a hovoriacej knihy Kronika svetovych dejin. Akoze inac, o Slovensko som sa zaujimal v prvom rade. Nasiel som ho, ale v suvislosti s Uhorskom, CSR a od roku 1993 sa v nej uz pise ako o samostatnej Slovenskej republike.
   Ani knizna hra nemoze byt zdlhava. Od tichej rojcivosti treba vhupnut do dennej reality – ponavstevovat okolite obchodne retazce, co ponukaju v akcii. Zvedavost a cenova pestrost vraj pomaha ociam.

(sg)

 Prekrutena historia

   „Vazeni navstevnici, dakujem vam za ucast na prehliadke nasho zamku a tesim sa zas niekedy do videnia. Ak mate este nejake otazky, prosim, pytajte sa.“

   „Ja mam pripomienku. Slecna, vstupny areal a prijimacia miestnost nie su postavene v renesancnom style, je to baroko.“

   „To je drobnost, ktora napokon nie je podstatna.“

   „Dalej, kniznica neobsahuje 2500 zvazkov knih, ale 3000, zabudli ste na 500 zvazkov v hebrejcine, ktore daroval svojej manzelke hradny pan.“

   „Patsto knih hore-dolu, ludom to aj tak nic nepovie.“

   „Hradny pan nebol ziadny suknickar, bol verny svojej manzelke aj po jej smrti.“

   „Ludia vsak radsej pocuju senzacie, kvoli atraktivnosti som to zmenila.“

   „Mec, co visel na stene, nedaroval hradnemu panovi Jan Nepomucky, tito dvaja sa minuli v dejinach o tri storocia, ukoristil ho v boji.“

   „Ja som platena za zvysovanie navstevnosti a na nezazivne dejiny mi ludia nenaletia.“

   „Vyklenok so zavesom nebol na schovavanie milencov, ako ste sa vyjadrili, hradna pani bola velmi hanbliva a ked sa prezliekala, vzdy kabinku pouzila. Je od vas nehorazne tvrdit nieco ine.“

   „Musim sa prisposobit poziadavkam turistov a ti zboznuju pikosky.“

   „Takze, teraz uz chapem, preco ste tvrdili to, ze hradna pani mala milencov. Jediny muz, ktory ju navstevoval, bol knaz a pobyt mimo zamku netravila, ako ste povedali vy, s miestnym polesnym, ale v klastore alebo v kaplnke.“

   „Musim urobit vyklad zaujimavym, takze obcas i zaklamem na ukor historickej pravdy.“

   „Tvrdili ste, ze manzel svoju pani otravil, pravda je vsak taka, ze zomrela na otravu botulinovym jedom a nestastny kastelan Sepesi, ktory svojej milovanej panej priniesol kontaminovanu klobasu, si po jej smrti siahol na zivot. Duch, ktory strasi na hradbach, to je on a nie Biela pani, ako ste sa vyjadrili.“

   „Hadam uz stacilo, alebo chcete este vyvracat dalsie moje vyroky?“

   „Som vazne rozhorceny nad prevracanim historie, dalej uz nehodlam pocuvat tie vase bludy.“

   „Kto ste? Urcite nejaky zazraty historik, ktory mal cely zivot nos vopchaty v knihach a desat titulov pred a za menom…“

   „Uz sto rokov pocuvam vymysly a ohovaracky, rozhodol som sa, ze je nacase s tym skoncovat. A co sa tyka toho titulu, predtym som mal titul grof a teraz vo svete, odkial prichadzam, mi hovoria jednoducho Palfy…“

Emilia Molcaniova


Cierny Balog jubiluje (4)

Historicky kalendar

   Moc v obci v roku 1822 presla na lesny urad a lesnych uradnikov – sidlami lesnej spravy sa stali Kram a od roku 1895 aj osada Dobroc (Dobroc, Pusto, Komov, Latky). Nadriadenymi boli lesny pojazdny v Brezne, banskobystricky komorny lesmajster a Bansky sud v B. Bystrici. Z lesnych uradnikov treba spomenut Jozefa Markusa - nadlesny na Krame (1850 -1869), organizator velkych polovaciek na medvede. Na „rozpomienku“ mu jeho priatelia venovali dve poviedky. V roku 1870 G. K. Zechenter – Laskomersky uverejnil v almanachu Tabor poviedku Polovacka na medvedov. Miesto polovacky sa nachadzalo od rozsiahlej doliny Palenicne az pod same svahy Klenovskeho Vepra. Zucastnili sa na nej s puskami polovnici z Brezna a okolia a vsetci domaci polesni, dozorcovia, horari, drevomajstri a asi patsto chlapov honcov - „handelcanov“, ako ich Zechenter nazyval. Dramaticka zapletka mala stastny koniec. Velky zver, postrach okolitych salasov bol dostrielany a dorazeny, lezal neskodny pri nohach Jozefa Markusa, ktory mu ustedril piatu - smrtonosnu ranu. Bol to jeho osemnasty kus, ktoreho strelil v udoliach Cierneho Hrona... Spisovatel Pavol Kuzmany (1835 -1900), syn Karola Kuzmanyho (1806 -1866) - narodneho buditela a spisovatela pochadzajuceho z Brezna, zasa vo svojej knihe Rozmarne crty – vydav. Tatran 1949, v poviedke U Medvedov opisuje polovacku na medveda na Ciernom Hrone - v osade U Medvedov. Dej sa odohrava okolo roku 1860.

   1845: Podla profesora Juliusa Albertyho, inf. zdroj 11 – sa nad osadou Jergov nachadzali stolne, v ktorych sa dolovala zelezna ruda. V stolni Karolina pracovalo 12 banikov, Adolf 11, dalej stolne Jozef, Klement, Karol a Zubau (Urban?)... Stefan Petrus uvadza, ze ciernohronska ruda sa dolovala len na troch miestach: vo vrchu nad Balogom, na Pavlovke a v hore Urbanovej – a zasobovali nou hroncianske vysoke pece...

   1850: V rokoch 1848 - 1950 bola sukromnymi podnikatelmi postavena parna pila. Podla jej majitela Janosa vznikla i nova osada - Janosovka. V roku 1910, ked sa vystavbou uzkokolajnej zeleznicky napojila na zeleznicu v Hronci, zamestnavala 252 pracovnikov.

   1855: Horehronie navstivila znama ceska spisovatelka Bozena Němcova (1820 - 1866). Od 3. do 18. septembra 1855 sa liecila v Sliaci, potom do konca mesiaca pobudla na Horehroni. Historicky je zdokumentovane, ze okolo 27. septembra 1855 vykonala minimalne dvojdnovu navstevu Ciernohronskeho Balogu. Sprevadzal ju lesno-bansky lekar a spisovatel posobiaci v Brezne v rokoch 1853 - 1868 G. K. Zechenter – Laskomersky. Na balockej fare sa stretli s vtedajsim fararom Jozefom Kudelkom (1844 - 1874), velkym priatelom Zechentera. Spolu so Zechenterom - vysokym, stihlym a v tom case este slobodnym tridsiatnikom aj nocovali v drevenici nad osadou U Medvedov. Bezprostredne stretnutie s ludmi a s prirodou v tajomnej horskej osade inspirovali spisovatelku k napisaniu poviedky Chyze pod horami – obrazky zo Slovenska – v roku 1858. Dej sa odohrava na statku v rodine Medvedovcov v osade rovnakeho mena U Medvedov“....

   1867: Do obce sa zacina stahovat zidovska komunita. V roku 1888 uz mali pre svoje deti aj vlastneho ucitela. Udrzali sa ako obchodnici a krcmari po 2. svetovu vojnu. Cierny Balog za svoj druhy domov povazoval napr. spisovatel zidovskeho povodu Juraj Spitzer (1919 -1995). Jeho matka bola obchodnickou v Krame.

   1869: Do obce sa zacinaju stahovat Romovia. Usadili sa v osadach Dolina, Vydrovo, Fajtov, Pod  Komovom. Pre tuto etnicku skupinu bolo priliehavejsie pomenovanie Cigan, co suviselo so spinavou kovacskou pracou, ktorej sa venovali. Neskor sa zamerali na ludovu hudbu. Folklor od Cierneho Hrona sirili romske ludove kapely Sukenikovcov, Trdikovcov, Daskovcov, Bartosovcov...

   1871: Lesnictvo sa osamostatnilo od banictva a hutnictva. Uhliarstvo – palenie dreveneho uhlia tvorilo zaklad remeselnej vyroby v kovacniach, v hamroch a hutiach. Zasoby dreva na Ciernom Hrone podporovali ich rozvoj. Uhliari a furmani na Ciernom Hrone zasobovali hlavne vysoke pece v Hronci a v Tisovci (cez priesmyk Kratke na Diel), sucasne premienali lesne strane na holiny (napr. Palenicne – luky Palenice...). Rok 1871 znamenal postupne zanikanie uhliarstva - zvysenie  ochrany a usilia obnovit les aj pre buduce generacie. 

   1887: 1. januar – Cierny Balog (Fekete Balog - nazov v madarskych uradoch). V roku 1887 pri oslavach steho vyrocia vzniku samostatnej farnosti na Ciernom Hrone bol nazov Balog, resp. Ciernohronsky Balog upraveny na Cierny Balog.

   1894: Uzemne vydelelenie (osamostatnenie) od breznianskeho chotara. Osvojenie si prenajateho uzemia po pravom brehu Cierneho Hrona.

Pouzite informacne zdroje: vid www.ciernybalog.sk alebo priamo u autora

Ing. Milan Kovacik


Bystra dycha cestovnym ruchom

   Marian Alberty je starostom Bystrej uz druhe volebne obdobie. Predtym desiatky rokov posobil v oblasti cestovneho ruchu, konkretne v hotelierstve: „Cestovny ruch mi je doverne znamy, poznam jeho plusy, minusy, dobre aj zle stranky. Od zaciatku som sa snazil povzniest obec vzhladom na to, ze som Bystran. Myslim si, ze sa mi to v podstate dari. V obci nastali zmeny, ci uz po stranke investicii, ale aj na poli kulturno-spolocenskom,“ povedal nam po privitani starosta obce, ktora doslova zije cestovnym ruchom.

     Smele investicne plany
   V juni tohto roka zacali rekonstruovat budovu kulturneho domu. Pod jednou strechou tam najde svoje miesto obecny urad, kulturny dom, poziarna zbrojnica, klub pre mladez i kniznica s internetom. Ak vsetko dobre dopadne, v decembri by sa mohli stahovat. „Podmienky sa zlepsia a myslim si, ze aj usetrime na energiach, pretoze sucasna budova obecneho uradu je studena a priestorovo uz absolutne nevyhovuje. Financie zatial cerpame z vlastnych zdrojov, mame sancu ziskat aj prostriedky z fondov Europskej unie, na com „tvrdo“ pracujeme,“ uviedol starosta a dodal, ze by tak mohli uskutocnit dalsie plany, ktore maju so starou budovou obecneho uradu. Tuto budovu v roku 1921 obec kupila od sukromnika. Bola v nej krcma, ktoru chcu obnovit. Hned vedla stoji obecna kolkaren postavena v roku 1933. „Tuto raritu chceme zachovat a zrekonstruovat tak, aby vyhovovala dnesnym podmienkam a sluzila nielen domacim, ale aj potrebam cestovneho ruchu. Za potokom planujeme vybudovat male prekryte podium a zvacsit ohnisko, co by bolo na trase chodnika smerom od jaskyne. Ten by pokracoval dalej mimo cesty ku Ski centru Zapace a napojil by sa na chodnik na Tale. Z pastierne po rekonstrukcii, ale pri zachovani jej povodnej drevenej architektury, chceme urobit novu drevenicku, ktora by sluzila na uplne ine ucely ako povodne (byvanie pre pastiera a obecneho bujaka). Na prizemi drevenicky by bola pamatna izba slavnych rodakov a v podkrovi dva apartmany na ubytovavanie nasich hosti. Z rodakov je to jednoznacne Jaroslav Samuel Zachej, ktoremu sme vlani odhalili pamatnu tabulu za ucasti velvyslanca Bulharskej republiky. Z dalsich spomeniem Frantiska Svantnera, Mariana Kovacika, akademika Adolfa Priesola. Aj touto formou im vzdame hold, aby sa navstevnici nasej obce mohli dozvediet, ze aj ked sme mala dedina, vyrastli v nej slavni ludia.“ Uvazuju o zalozeni zdruzenia s miestnymi podnikatelmi a v ramci rekonstrukcie cesty, co je najvacsia investicia pripravovana na tento a buduci rok, realizovat vystavbu kanalizacie a cistiarne odpadovych vod. „Akonahle sa zacne rozkopavat cesta, budu sa klast nove siete a spolu s tym nove verejne osvetlenie a jednostranny chodnik. Pohyb na tejto ceste u nas je
katastrofalny. V septembri by mala zacat etapa 200-metroveho useku: mala kruhova krizovatka na Tale a nove mosty.“

      V Bystrej je obrovsky pohyb ludi
   Obec zije z cestovneho ruchu. Pocet domacich obyvatelov sa pohybuje okolo dvoch stoviek, ale v sezone je tu denne desatnasobok ludi. „Vacsie obce ani zdaleka nedychaju cestovnym ruchom tak ako Bystra. Mozeme sa pochvalit najnizsou nezamestnanostou v okrese. U nas ludia necakaju, ze im stat nieco vlozi do ruky, ale snazia sa podnikat v cestovnom ruchu ubytovavanim a s tym spojenymi sluzbami.
Privaty, penziony, hotely priamo v obci ponukaju okolo patsto lozok, co je dost velky potencial. Pohyb ludi evidentne vidiet, aj ked leto nie je taka silna sezona ako zima. Kedysi boli dve sezony, ale to bola ina situacia, „erohacke“, pionierske a neviem ake rekreacie. Ak chceme ludi v lete u nas udrzat, musime sa o nich postarat tak, aby mali co robit cely den a za kazdeho pocasia. Zatial im nemozeme ponuknut vsetko, co by sme chceli. No ked nam vyjdu plany, Bystra bude zaujimavym turistickym centrom.“

 

    Ako vsetky obce, aj Bystra zapasi s problemami
   Starosta Marian Alberty medzi ne zaradil hlavne nelogicky stanovene predhistoricke katastralne uzemia: „Nikto nevie doveryhodne dokazat, na akych zakladoch vznikli. Samozrejme, ze vtedy to bolo o paseni dobytka z cias Marie Terezie. Dnes chceme rozvijat cestovny ruch a vdaka katastralnemu zakonu musime uznavat hranice katastralnych uzemi. Ale nejde nam o hranice, ide o dosledky z hranic. Su to hlavne poplatky, ktore - aj ked ludia fyzicky v Bystrej su a pohybuju sa tu - platia inde. Napriklad hotel Partizan, ale aj golfove ihrisko na Taloch, ktore je z osemdesiatich percent na bystrianskych majetkoch, sa nachadzaju v katastralnom uzemi Hornej Lehoty. Cize peniaze „plavaju“ niekde inde a pouzivaju sa na nieco ine. Tieto poplatky by mali sluzit rozvoju sluzieb, na dobudovanie infrastruktury v spolupraci s podnikatelmi, ktori v cestovnom ruchu robia, aby sa aspon sestdesiat percent vratilo tam, kde sa vytvorili. O tom su tzv. kupelne poplatky
ako dan za prechodne ubytovanie. Podobne dvadsatstyri domov mame v katastralnom uzemi Valaskej, kde patri aj Bystrianska jaskyna a cintorin. Poplatky platime do Valaskej, aj ked vsetci sme obcania Bystrej a nase nehnutelnosti maju nase popisne cisla. Povedal by som, ze je to anomalia. Nema to logiku.“

      Pripravuju vyjazdove zasadnutie
   V Bystrej uz tri roky triedia komunalny odpad, ktory vyvazaju v 2-tyzdnovych alebo v 3-tyzdnovych intervaloch, podla toho, ci je sezona alebo mimosezona. Podla starostovych slov, vrasky na cele im robi chatova oblast Tale v bystrianskom katastralnom uzemi, kde je vela sukromnych chat. „Kontajner tam umiestneny sa nam velmi rychlo naplnal, odpad vozili hadam z celej oblasti a do roka nas stal odvoz a ulozenie na skladku zhruba 55 tisic korun, co bolo neunosne. Kontajner sme preto zobrali a chatarom oznamili, aby odpad umiestnovali do vriec, aby sme ho mohli odvazat. Je mi jasne, ze to nie je celkom dokonale riesenie aj vzhladom na pristupnost k niektorym chatkam. Pripravujeme preto vyjazdove zasadnutie obecneho zastupitelstva, na ktorom prejdeme celu
chatovu oblast, aby sme vyriesili sposob odvozu odpadu a chceme urobit poriadok aj s tzv. ciernymi stavbickami.“

        Po dlhotrvajucej „erbiade“
   vlani do pouzivania slavnostne uviedli novy erb Bystrej. Ten predchadzajuci totiz neschvalila Heraldicka komisia Ministerstva vnutra Slovenskej republiky. „Preto bola povodna historicka pecat heraldicky upravena do podoby dnesneho, krasneho, obecneho erbu: v cervenom stite zlata koruna prevysena striebornymi, zlatou stuzkou previazanymi skrizenymi banickymi kladivkami, sprevadzanymi hore a po bokoch osemhrotymi hviezdickami. Na novom obecnom urade medzi priestorom na umiestnenie zastav sa bude vynimat nas novy erb,“ pochvalil sa na zaver nasho stretnutia starosta Marian Alberty.

(ng)

 

Kolkaren a budova obecneho uradu Rekonstrukcia kulturneho domu Drevena zvonica z roku 1924

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT