„Vratili narodu cest a dostojnost“

  Breznianskym namestim sa poslednu augustovu sobotu niesli slova o jednej z najvyznamnejsich udalosti v dejinach slovenskeho naroda. Pri prilezitosti 63. vyrocia Slovenskeho narodneho povstania zazneli z ust zastupcu primatora Brezna Ing. Jana Medveda a priameho ucastnika SNP a predsedu Zakladnej organizacie Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov c. 2 v Brezne Jana Zemka. Zdoraznili, ze Brezno malo pre svoju zemepisnu polohu a pritomnost posadky vyznamne miesto v priprave a priebehu SNP. Povstanie sa zaradilo medzi najvyznamnejsie protifasisticke vystupenia vo vojnou zasiahnutej Europe a Slovakov tak zaradilo do tabora narodov bojujucich proti fasizmu a nacizmu. V centre Horehronia vzdali hold priamym ucastnikom SNP, vojakom, partizanom a obcanom zapojenym do protifasistickeho hnutia.
   Organizatori oslavy spojili so 14. rocnikom Polmaratonu SNP. A tak po vystupeni malej dychovej hudby Mostarenka, Spevackeho zboru mesta Brezno, pietnom akte kladenia vencov, prihovoroch a minute ticha o pol stvrtej sa na start na namesti postavili ucastnici Polmaratonu SNP, ktory bol zaroven majstrovstvami Slovenskej republiky pre rok 2007 a majstrovstvami okresu Brezno (vysledky najdete na strane 15).

Foto: Stefan Vozar

Mladucka Klara Abelova „boduje“ aj v zenskej kategorii

   Patnastrocna skokanka do vysky Klara Abelova takmer vsetok svoj cas venuje sportu, takze zaujmy a problemy jej rovesnicok su jej cudzie. Dospela ovela skor ako ony. Mile, sympaticke dievca ma v sebe zvlastnu charizmu. Ocari nielen svojim sarmom, ale aj uspechmi, ktore uz ako sportovkyna dosiahla. Skutocnost, ze v sezone 2005 a 2006 bola najlepsou pretekarkou Atletickeho klubu MSK Brezno, hovori za vsetko.

   Vyrastala v Polomke ako jedinacik v „lesnickej“ rodine, otec je totiz horarom v Benusi a mama pracuje na generalnom riaditelstve Lesov SR v Banskej Bystrici. Klara sa atletike zacala venovat uz v Zakladnej skole v Polomke, odtial postupila do sportovej triedy Zakladnej skoly na Pionierskej 2 v Brezne, ktoru v tomto skolskom roku skoncila, mimochodom so samymi jednotkami. Od septembra nastupuje do Sukromneho sportoveho gymnazia v Lopeji. „Chcela by som dokazat kopu veci od skocenia rekordu az po vyhru na majstrovstvach Europy. V prvom rade vsak budem dalej studovat a sportu sa venovat, ako sa mi bude dat,“ zdoverila sa nam Klara, ktoru k uspechom doviedol jej trener Dr. Roman Snopko. „Myslim si, ze je vyborny trener. Ja som s nim vrcholne spokojna. Sprava sa k nam priatelsky, niektori tvrdia, ze az prilis. Podla mna je to dolezite, aj ked mu obcas odvravame. Kazdy trener si zvoli isty styl spravania sa k svojim zverencom. On si zvolil priatelsky, co sa mi velmi paci.“
   Klara isty cas koketovala aj s viacbojom, ale „vyske“ nakoniec ostala verna. V sedemboji dokonca dvakrat dosiahla titul majsterky Slovenska a jeden titul si odniesla z patboja, kde zaznamenala aj slovensky rekord. „Radsej vsak robim vysku. Proste si myslim, ze tam mam vacsie sance. Som dost malo vytrvala a nerada behavam dlhe trate, aj ked pri trenovani vysky je to dolezite, ale pri sedemboji dolezitejsie.“
   Napriek faktu, ze v tejto sezone vo svojej vekovej kategorii  je na druhom mieste na svete, ostala skromna. „Moj osobny rekord je 182 cm, predo mnou je Nemka, ktorej „osobak“ je cez 185 cm. Proste sme dve pretekarky narodene v roku 1992, ktore maju v podstate rovnaky osobak. Myslim si, ze to, ze som tabulkovo na druhom mieste, nie je az take dolezite. Mozno to vyzera aj slubne, ale ja sa skor zameriavam na to, aby som skakala, ked budem zena. Nechcem byt teraz najlepsia, radsej potom.“
   „Smoliarske vystupenie“ absolvovala v juli na Majstrovstvach sveta 17-rocnych v Ostrave, kde sa nominovala svojou vykonnostou. Skokom 170 cm skoncila na 17. mieste v kvalifikacii, co nestacilo na postup do finale. „Bol to moj druhy najhorsi vykon sezony, ktory ovplyvnilo viac faktorov. Napriklad aj to, ze som dost naviazana na trenera, ktory sa pre zapchy na ceste nedostal ani na rozoskakovanie. Mozno svoje zohral aj stres. Ja neviem. Citila som sa celkom dobre, len to nevyslo.“
   V halovej sezone a v hlavnej sezone na drahe startovala prakticky na sampionatoch Slovenska vsetkych vekovych kategorii od ziactva po dospelych. Pocas celej svojej vyskarskej kariery bola jedenastkrat majsterkou Slovenska, na druhom mieste skoncila osemkrat a raz bola tretia. Krasna bilancia, a to sme do nej nezaradili uspechy z inych pretekov! Ake su dalsie Klarikine vykonnostne mety? „Robit sport na sto percent a vyuzit vsetky svoje moznosti. Nemam konkretne stanovene, kolko chcem skocit. Sportovanie mi prinasa kopu veci, od tych, ze ma posilnuje psychicky a fyzicky az po radost z dosiahnutia „osobaku“. Okrem toho mi je dobre v kolektive ludi, s ktorymi trenujem, mam tam priatelov.“
   Rodicia svoju dceru vsestranne podporuju. Klara nam prezradila, ze sportu sa nevenovali, preto „niekedy nechapu, ze sa chcem inak stravovat, ze potrebujem niektore sportove nacinie, oblecenie a podobne. Pomahaju mi aj tym, ze ma odbremenuju od domacich prac.“ Zo stravy vylucila sladkosti, ked si raz za cas nieco dopraje, je to „ako mala oslava“. „Ak priberiem tri kilogramy, potom je dost narocne vyhodit ich pri skakani do vzduchu, cim som lahsia, tym je to jednoduchsie.“ Oblubuje vsetky druhy ovocia, najma exoticke. Ranajkuje ovsene vlocky. Obeduje normalne, z knedli vsak nie je prave nadsena, ale zje ich. Vecerat sa snazi pred siestou.
   Klaru Abelovu na jej sportovej ceste za dalsimi uspechmi caka este vela driny a odriekania, ale ona je silna osobnost, co dokazuju aj jej slova: „Niekedy mi je smutno, ze nemam tolko kamaratov, ale ja mam sport a oni ho nemaju.“

(ng)