Zaneprazdneny

   „Tak, co vam chyba, mlady muz?“

   „Citim sa v poslednom case akysi malatny, pan doktor.“

   „No, mozno to bude jarna unava, alebo… Ved to hned zistime. Vyzlecte sa, prosim.“

   „Tlak mavate dobry?“

   „Asi normalny, aspon si to myslim…“

   „Je skutocne ukazkovy a srdce mate ako zvon. Vyplazte jazyk a povedzte aaa.“

   „Aaa.“

   „V poriadku. Vezmem vam krv a uvidime. Neunavuje vas rychla chodza?“

   „Ani velmi nie.“

   „Myslim, ze viem, co vam chyba, pohyb na cerstvom vzduchu.“

   „Myslite?“

   „Ano, a preto by som vam radil kazdy den zo dve hodinky stravit na vzduchu. Moze to byt prechadzka v prirode, mierna, iba tolko, aby ste sa neunavili. A ak si trufate, mozete i pobehnut. Taketo pravidelne, kazdodenne uniky su balzamom na zdravie, je to ten najlepsi liek na vsetky neduhy. Viem to z vlastnej skusenosti. A kazdemu, komu som to odporucil, to pomohlo.“

   „Myslite?“

   „Nemyslim, som o tom presvedceny. Ak sa cely den zdrziavate vo vydychanych miestnostiach, velmi skoro sa to odrazi na vasej kondicke. Ved kyslik je nositelom energie, bez neho zivot nie je mozny.“

   „No, dobre, pan doktor, presvedcili ste ma. Akym sposobom to mam realizovat?“

   „Podla vasich moznosti, ako vam to vyhovuje, moze to byt dopoludnia, ale aj popoludni.“

   „Dopoludnia to, bohuzial, nepojde, vtedy roznasam postu, som zamestnany ako dorucovatel a popoludni zas na ihrisku trenujem, hram totiz futbal za Duklu…“

Emilia Molcaniova

---

Partizanske vatry

Ked vojnovy poziar Europou sa siril, aj narod slovensky dosledky pocitil. V slovenskej armade chlapci sta topole, odmietli ist s Nemcom na bojove pole. V styridsiatom stvrtom otocili zbrane, uprostred Slovenska vypuklo povstanie. Partizanske vatry v horach zahoreli, nemecke transporty do vzduchu leteli. Vo zvolenskom depe vlacik pancieruju, na pomoc povstaniu vsetci sa hotuju.

Na pomoc odisli do Banskej Bystrice, razom sa zmenili v prvy terc strelnice. Kol Banskej Bystrice hotove je peklo, vela tam slovenskej krvi uz pretieklo. Nad Spanou dolinou mraky sa stahuju, hrdinovia doby cen nu ustupuju. Ti, co prekonali toto strasne peklo, moznosti cloveka dali v nekonecno. Na vecne dni nech je vasim cinom slava, v srdci svojom narod uctu zachovava. (Uryvok) Jan Cincura

---

 

„Postupne sa rozrastame a zviditelnujeme,“

   hovori Maria Hrasna. Je starostkou v Jarabej druhe funkcne obdobie. Pretoze pochadza z Benusa, k horam ma blizky vztah a miesto, kde zije uz strnast rokov, by nevymenila za ziadne ine.

 Najmensia obec v okrese Brezno
   vlani oslavila 735. vyrocie prvej pisomnej zmienky. Osada Certovica, za ktorou konci Banskobystricky samospravny kraj, tiez patri k Jarabej. Patri k vyhladavanym lyziarskym strediskam v Nizkych Tatrach. Tri vleky a mnozstvo sukromnych chat ci penzionov lakaju navstevnikov k aktivnemu oddychu. Rozsirit ponuku v letnej sezone pomozu cyklotrasy, ktore vybuduju Jarabcania v blizkom okoli, a planovane viacucelove ihrisko v hornej casti obce. V buducnosti chcu viac pozornosti venovat rozvoju osady Certovica, kde chcu osadit informacne tabule.
   Navstevnici si cenia na Jarabej najma pokoj a prirodne prostredie. „Od juna do oktobra je v Jarabej plno, v letnej aj zimnej sezone sme velkou obcou,“ tvrdi starostka. Obecny urad vyclenil na vystavbu rodinnych domov osem pozemkov, takze pocet domacnosti onedlho prekroci dvadsiatku. Kuria ekologicky – elektrinou, ale aj drevom, ktoreho je naokolo dost. V obci je verejny vodovod, ktory patri Stredoslovenskej vodarenskej spolocnosti Banska Bystrica. Na povodnom mieste chceli obnovit malu vodnu elektraren, ktora by zamestnavala dvoch obyvatelov. „S projektantom sme zistili, ze ak ju postavime o par metrov nizsie, pribudnu nam dva vodne toky. K projektu sa musi vyjadrit Povodie Hrona, NAPANT, urad zivotneho prostredia, zvaz rybarov. Do konca roka by sme to chceli vybavit, aby sme v juni 2008 mohli zacat s vystavbou. Takto ziskanu elektricku energiu mozeme pouzit napriklad na verejne osvetlenie. Z usetrenych penazi kupime snimac svetla, aby sa poulicne lampy zapinali automaticky,“ vysvetluje.

Kvalita zivota sa zlepsuje
   V decembri 2003 sprevadzkovali tridsatpat uspornych lamp v Jarabej a v chatovej osade Jasienok. Peniaze ziskali z verejnej zbierky, prispeli vsetci – aj chatari. Obyvatelov potesilo otvorenie predajne potravin, ktora chybala. Cez sezonu si v nej mozu nakupit kazdy den, mimo sezony dvakrat do tyzdna. Predajnu „prichylila“ historicka budova jednotriednej skoly z roku 1929. Posledni deviataci v nej dokoncili skolsku dochadzku v roku 1975. Dnes je tu obecny urad a nemnohi skolaci dochadzaju do Brezna. Autobusove spojenie sa v poslednych rokoch zlepsilo, potrebuju ho posilnit iba vo vecernych hodinach. Stoja tu aj niektore dialkove linky.
   „Chceli sme, aby raz za mesiac ordinoval v Jarabej obvodny lekar, ale obcania sa vyjadrili, ze su zvyknuti zajst do Podbrezovej. Na odborne vysetrenia chodia do NsP Brezno, su natolko ciperni, ze to zvladnu,“ hovori Maria Hrasna.
   Z farnosti v Myte pod Dumbierom k veriacim prichadzaju sluzit omse predstavitelia oboch vierovyznani – katolickeho aj evanjelickeho. Obcania sa stretavaju pri rozlucke so starym rokom, pri prilezitosti zivotnych jubilei, Dna matiek a mesiaca ucty k starsim. Vnuci chatarov robievaju v lete divadelne predstavenia, viaceri su posluchacmi VSMU v Bratislave. „Sami hru nastuduju, prisposobia kostymy a program odohraju na dvore obecneho uradu. Kazdorocne v novembri robievaju vystavu Sikovne ruky, kde sa prezentuju svojimi vyrobkami miestni ludovi umelci.
   Aktivacne prace vykonavaju dvaja ludia, jeden v obci, druhy v osade Certovica. Starostka tvrdi, ze sa im to osvedcilo, niektore prace by im inak nemal kto robit. Okrem kosenia travy pravidelne likviduju invazne rastliny - bolsevnik kaukazsky a pohankovec japonsky. Pomahaju im aj ochranari, aby sa tieto nevykynozitelne rastliny nerozsirili do vyssieho ochranneho pasma.

Autenticke symboly obce odvodili od zvona
   Miestny rozhlas chcu este tuto jesen zamenit za bezdrotovy. „Ked pisem do projektov, preco potrebujeme bezdrotovy rozhlas, malokto pochopi, ze nas k tomu nutia prirodne podmienky. Trojmetrove vrstvy snehu nie su u nas nicim vynimocnym,“ vysvetluje starostka. Rozhlas zrealizuju z vlastnych zdrojov. Na jar zistili usporu financii ako dosledok celorocneho triedenia komunalneho odpadu.
   Ked sa pustili do rekonstrukcie miestnej zvonice, na vzacnom zvone z roku 1848 nasli autenticke rytiny. Posluzili ako predloha pre obecne symboly Jarabej. Okrem zvonice upravili cintorin, novym naterom skraslia obecny urad, v plane maju opravu autobusovych zastavok a miestnych komunikacii. Udrzbe ciest venuju velku pozornost, prejazdnost v ktoromkolvek rocnom obdobi je neraz zivotne dolezita. V zime podla potreby pluhuju viackrat za den, aby sa pristupove cesty k nehnutelnostiam dali pouzit aj v nocnych hodinach. Chatarov neraz milo prekvapia.

Cestnych obcanov pribuda
   Ako 93-rocny zomrel vlani najstarsi obyvatel Jarabej Emil Rohac, pri prilezitosti jeho devatdesiatin mu zahral na husliach reziser Karol Straznicky, ktory sa uz tridsatpat rokov v lete stava obyvatelom tejto dedinky. Rekreovat sa sem chodia umelci - napriklad Jamrichovci, akademicky sochar Tibor Bartfay, synovia spisovatelky Kristy Bendovej, lekari i sportovci. Trener  zenskeho tenisoveho timu Ing. Mojmir Mihal v Jarabej nielen oddychuje, ale organizuje aj sustredenia reprezentantov a letnu akademiu mladych tenistov. Reziser Karol Straznicky vysvetluje, preco ma chalupu v Jarabej takto: „Sme tu od sedemdesiateho druheho roku, najstarsi z bratislavskych chatarov je profesor Hovorka, ten objavil Jarabu. Potom sem prisla cast „televizakov“, ked to zratame, dovedna je nas okolo styridsat. Prvy impulz vysiel od Vlada Mihala – uz je nebohy a Jara Maresa, to je moj kolega z televizie. Ukazal mi dedinu, ked tu bol prvu sezonu. Vtedy som sa rozhodol, ze chcem mat taku chatu ako on. Najprv sme kupili mastal od tetky Polonicky v dvore Hovorkovcov. Potom moj svokor zistil, ze jedina dedina na Slovensku vhodna na oddych je Jaraba a kupil tuto chalupu. Bol tu vzdy od maja do septembra, pestoval zemiaky, jahody...  S manzelkou chatu zveladujeme. Uz vyzerala aj lepsie, ale ked budeme dlho v penzii, zase bude pekna. Len neviem, kedy budeme dlho v penzii. Keby sme mohli, boli by sme tu aspon tri mesiace v roku.“
   Po prvykrat cestne obcianstvo udelili znamemu rodakovi, byvalemu primatorovi Banskej Bystrice Ing. Janovi Kralikovi. Ujala sa aj myslienka stretnutia Kralikovcov, tohto roku bolo uz tretie. Druhym cestnym obcanom Jarabej sa stal architekt Dr. h. c. prof. PhDr. Ludovit Petransky, DrSc. V novembri pribudne treti – Ing. Juraj Hajdu. Chcu sa mu odvdacit za nezistnu pomoc pri odstranovani nasledkov kalamity z 19. novembra 2004. Kratko po veternej smrsti priviezol do Jarabej mechanizmy, ktore pomohli spojazdnit horsky priechod Certovica a zivot v tejto dedinke sa aj vdaka tomu dostal o par dni „do zabehnutych kolaji“.
   Jarabcania veria, ze hoci maju „do vrecka hlboko“, postupne sa im podari zveladit staru banicku obec tak, aby boli spokojni oni i navstevnici, ktorych bude rokmi pribudat. Vypracovali projekty rozvoja obce, v budove obecneho uradu chcu zriadit penzion a opravit komunikacie.

(pl)

- V Jarabej najdete viac chat ako rodinnych domov	- Nove oplotenie cintorina uputa na prvy pohlad	- Karol Straznicky hra najstarsiemu obcanovi pri oslave 90. narodenin, v pozadi cast vystavy amaterskych vytvarnikov