Muzeum a Agrokomplex

   Slovenske muzea predstavuju svoje zbierky na nitrianskom veltrhu Agrokomplex uz dlhsie. V tomto roku sa k nim pridalo aj Horehronske muzeum. Temou muzejnej prezentacie boli tradicne remesla. Horehronske muzeum predstavilo breznianskych tkacov, farbiarov, kozusnikov, krajcirov a obuvnikov. Texty, fotografie, ale najma sikovne naaranzovane zaujimave predmety putali zasluzenu pozornost okoloiducich v pavilone M 1 od 16. do 20. augusta. Pocas posledneho dna sa predstavil aj konzervator muzea - rezbar Jozef Slivka.

(es) Foto J. Weiss

 

  

Vyznamni prirodovedci a Brezno

   Vlani vysiel prvy diel Slovnika vyznamnych prirodovedcov a propagatorov prirody so vztahom k mestu Brezno venovany poprednym uz nezijucim osobnostiam botaniky, zoologie, lesnictva ci propagacie prirodnych kras a zaujimavosti, ktori sa v Brezne narodili, studovali, posobili, alebo v nom nasli miesto svojho posledneho odpocinku. Kedze sa tato rozsahom nevelka publikacia stretla s priaznivym ohlasom odbornej verejnosti, rozhodli sa jej autori Peter a Emil Urbanovci vydat druhy diel venovany osobnostiam dalsich odvetvi prirodnych vied.

   Aj v tejto casti su jednotlive hesla spracovane uspornym lexikologickym stylom. Zoradene su podla pismen priezvisk  v abecednom poradi. V slovniku su charakteristiky Izaka Cabana, Mikulasa Stefana Feriencika, Jana Pavla Goldpergera, Sama Chalupku, Daniela Mateja Kmeta, Daniela Wagnera a Jozefa Wagnera. Autori uviedli aj niekolko nehnutelnych pamiatok (najma budov), v ktorych tieto vyznamne osobnosti posobili.
   Otec a syn Emil a Peter Urbanovci, ktori zhodou okolnosti v tomto roku oslavuju okruhle zivotne jubilea, prvy diel Slovnika osobnosti botaniky, zoologie, lesnictva a propagacie prirodnych kras venovali pamiatke stareho otca a svokra Juliusa Petrasa, aktivneho funkcionara kulturneho zivota a dlhorocneho predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne. Druhu cast s nazvom Dalsie osobnosti sa rozhodli venovat matke a manzelke, dlhorocnej ucitelke biologie a chemie v Brezne Anne Urbanovej pri prilezitosti jej zivotneho jubilea.
   Prezentaciu druheho dielu slovnika v utorok 21. augusta v Horehronskom muzeu zorganizoval Miestny odbor a Oblastne pracovisko Matice slovenskej v Brezne. Emila Urbana v Brezne poznaju ako ucitela, neskor riaditela Zakladnej skoly Karola Raposa a tiez ako aktivneho publicistu. Peter je v sucasnosti vysokoskolsky ucitel na Fakulte prirodnych vied UMB v B. Bystrici. Je autorom povesti zo stredu Slovenska Certova svadba, povesti, rozpravok, pribehov z Krupinskej planiny Kamenna zena, pripravuje publikaciu Dolu Hronom - Pohronske povesti, ktore sa viazu k Hronu, jeho pritokom od pramena az po ustie do Dunaja a publikaciu Priroda Brezna. Je aj spoluautorom pripravovanej knihy Najkrajsie vrchy Karpat, ktora by mala vyjst v buducom roku vo vydavatelstve Matice slovenskej.

(DaRa)

---

V Ciernom Balogu nakrucaju slovensky hrany film Pokoj v dusi

   Zaciatkom augusta zacali v Ciernom Balogu, ktory sa radi medzi najvacsie obce na Slovensku, nakrucat celovecerny hrany film s pracovnym nazvom Pokoj v dusi. Producentom filmu je konatel spolocnosti Forza Production House, ciernobalocky rodak Jan Kovacik. Produkcna spolocnost Forza bola zalozena v roku 1994 a odvtedy sa specializuje na eventovu, televiznu a divadelnu produkciu. Pokoj v dusi je jej prvym filmovym projektom.

   Vo filme ide o sucasny pribeh o kamaratoch, ktorych priatelstvo pretrvalo od detstva do dnesnych dni. Traja muzi - styridsiatnici - sa nachadzaju kazdy na svojej zivotnej krizovatke uvedomujuc si, ze celia vaznym zivotnym vyzvam. Dej odvijajuci sa na pozadi drsnej scenerie hor obkolesujucich Cierny Balog so znakmi, ktore su pre tuto oblast stredneho Slovenska typicke - patriarchatom, pytliactvom, rasovou neznasanlivostou, kradezami dreva, ale aj silnou tradiciou sudrznosti rodiny, viery, priatelstva a lasky - nesie vsetky znaky klasickej dramy. Tema a prostredie pribehu su slovenske, no napriek tomu bude mat vysledny film ambicie oslovit europske publikum, pretoze sa pokusi reagovat na paradoxy doby tesne po vstupe do Europskej unie v kontraste s narodnou tradiciou, ktora je sice na jednej strane to jedine, co nas odlisuje od zapadnej Europy, na strane druhej je to pricina neprisposobivosti celej jednej generacie ludi zijucich na tomto uzemi.
   Autorom scenara s podtitulom Sucasny pribeh o priatelstve a zrade je cesky scenarista, rodak z Valasskeho Meziřici Jiři Křizan (1941), ktory sa podpisal pod scenare priblizne k tridsiatim realizovanym filmom (Signum Laudis, Stiny horkeho leta, Mrtvi ucia zivych, Ina laska, Je třeba zabit Sekala atd.). Popri scenaristickej praci sa Křizan podiela i na uprave dialogov zahranicnych filmov pre dabing.
   Za kameru sa postavil nositel dvoch Ceskych levov Martin Strba (1961), ktoreho filmovi recenzenti uz po filmoch Neha, Vsetko, co mam rad, Na krasnom modrom Dunaji, Zahrada zaradili medzi najvyraznejsich mladych kameramanov devatdesiatych rokov.
   Rezie filmu sa zhostil dokumentarista a televizny reziser Vladimir Balko (1965), ktory sa podielal napr. na cykloch dokumentov Fitfamilia, Redline, Cas M ci Tucet. Jeho dokumentarny film Hladam opatrovatelku zn. Agent Orange ziskal v roku 2003 Cenu za najlepsi dokumentarny program na 38. rocniku festivalu dokumentarnych filmov Academia film Olomouc.
   Hlavne postavy filmu stvarnia slovenski herci Attila Mokos, Roman Luknar, Helena Krajciova, Agi Gubikova, Slavka Heribanova-Halcakova, cesky herec z prazskeho Divadla v Dlouhe Jan Vondracek (televizny serial Svetla pasaze, Slnecny stat, Sametovi vrazi) a polska herecka hviezda Robert Wieckiewicz (Świadek Koronny, Pawelek, Polnoc, Ogniem i mieczem). Vo vedlajsich postavach filmovi divaci uvidia popularneho ceskeho herca Jaromira Hanzlika, Vieru Topinkovu, Lubomira Paulovica, Gejzu Benkő ci Luba Romana, ale aj Juraja Notu, znameho i ako rezisera Radosinskeho naivneho divadla. Do mensich epizodnych postav reziser obsadil ochotnikov z Divadelneho suboru Jana Chalupku mesta Brezno, tiez clenov divadelnych suborov v Medzibrode a Raztoke. Pri tvorbe tohto filmu nie je nudza ani o komparzistov, pretoze len na kastingu v Ciernom Balogu sa zucastnilo vyse patsto tamojsich obyvatelov, z toho asi tristo asistovalo pri nakrucani pohrebu v miestnom cintorine.
   Vacsinu casu zo styridsiatich piatich filmovacich dni stravi stab prave v Ciernom Balogu a jeho okoli (niekolko dni nakrucal aj v Bratislave). Faza nakrucania by mala skoncit do konca septembra s vynimkou jedineho zimneho obrazu, ktoreho nakrucanie sa predpoklada vo februari 2008. Premiera filmu, ktory sa nakruca na 35-milimetrovy filmovy negativ, je planovana na prvu polovicu buduceho roka.
   Tvorcovia noveho slovenskeho filmu Pokoj v dusi dufaju, ze tento projekt, ktory novinarom predstavili uz koncom juna na 15. rocniku Medzinarodneho filmoveho festivalu Artfilm v Trencine, bude cennym prinosom do novodobych dejin slovenskej kinematografie.

Daniel Rakyta