
Muzeum
a Agrokomplex
Slovenske muzea predstavuju svoje
zbierky na nitrianskom veltrhu Agrokomplex uz dlhsie. V tomto roku sa
k nim pridalo aj Horehronske muzeum. Temou muzejnej prezentacie boli
tradicne remesla. Horehronske muzeum predstavilo breznianskych tkacov,
farbiarov, kozusnikov, krajcirov a obuvnikov. Texty, fotografie, ale
najma sikovne naaranzovane zaujimave predmety putali zasluzenu pozornost
okoloiducich v pavilone M 1 od 16. do 20. augusta. Pocas posledneho dna
sa predstavil aj konzervator muzea - rezbar Jozef Slivka.
(es) Foto J. Weiss
Zaciatkom augusta zacali v Ciernom Balogu, ktory sa radi medzi najvacsie
obce na Slovensku, nakrucat celovecerny hrany film s pracovnym nazvom
Pokoj v dusi. Producentom filmu je konatel spolocnosti Forza Production
House, ciernobalocky rodak Jan Kovacik. Produkcna spolocnost Forza bola
zalozena v roku 1994 a odvtedy sa specializuje na eventovu, televiznu a divadelnu
produkciu. Pokoj v dusi je jej prvym filmovym projektom.
Vo
filme ide o sucasny pribeh o kamaratoch, ktorych priatelstvo pretrvalo
od detstva do dnesnych dni. Traja muzi - styridsiatnici - sa nachadzaju
kazdy na svojej zivotnej krizovatke uvedomujuc si, ze celia vaznym
zivotnym vyzvam. Dej odvijajuci sa na pozadi drsnej scenerie hor
obkolesujucich Cierny Balog so znakmi, ktore su pre tuto oblast
stredneho Slovenska typicke - patriarchatom, pytliactvom, rasovou
neznasanlivostou, kradezami dreva, ale aj silnou tradiciou sudrznosti
rodiny, viery, priatelstva a lasky - nesie vsetky znaky klasickej dramy.
Tema a prostredie pribehu su slovenske, no napriek tomu bude mat
vysledny film ambicie oslovit europske publikum, pretoze sa pokusi
reagovat na paradoxy doby tesne po vstupe do Europskej unie v kontraste
s narodnou tradiciou, ktora je sice na jednej strane to jedine, co nas
odlisuje od zapadnej Europy, na strane druhej je to pricina
neprisposobivosti celej jednej generacie ludi zijucich na tomto uzemi.
Autorom scenara s podtitulom Sucasny pribeh o priatelstve a zrade je
cesky scenarista, rodak z Valasskeho Meziřici Jiři Křizan (1941), ktory
sa podpisal pod scenare priblizne k tridsiatim realizovanym filmom
(Signum Laudis, Stiny horkeho leta, Mrtvi ucia zivych, Ina laska, Je
třeba zabit Sekala atd.). Popri scenaristickej praci sa Křizan podiela
i na uprave dialogov zahranicnych filmov pre dabing.
Za
kameru sa postavil nositel dvoch Ceskych levov Martin Strba (1961),
ktoreho filmovi recenzenti uz po filmoch Neha, Vsetko, co mam rad, Na
krasnom modrom Dunaji, Zahrada zaradili medzi najvyraznejsich mladych
kameramanov devatdesiatych rokov.
Rezie
filmu sa zhostil dokumentarista a televizny reziser Vladimir Balko
(1965), ktory sa podielal napr. na cykloch dokumentov Fitfamilia,
Redline, Cas M ci Tucet. Jeho dokumentarny film Hladam opatrovatelku zn.
Agent Orange ziskal v roku 2003 Cenu za najlepsi dokumentarny program na
38. rocniku festivalu dokumentarnych filmov Academia film Olomouc.
Hlavne
postavy filmu stvarnia slovenski herci Attila Mokos, Roman Luknar,
Helena Krajciova, Agi Gubikova, Slavka Heribanova-Halcakova, cesky herec
z prazskeho Divadla v Dlouhe Jan Vondracek (televizny serial Svetla
pasaze, Slnecny stat, Sametovi vrazi) a polska herecka hviezda Robert
Wieckiewicz (Świadek Koronny, Pawelek, Polnoc, Ogniem i mieczem). Vo
vedlajsich postavach filmovi divaci uvidia popularneho ceskeho herca
Jaromira Hanzlika, Vieru Topinkovu, Lubomira Paulovica, Gejzu Benkő ci
Luba Romana, ale aj Juraja Notu, znameho i ako rezisera Radosinskeho
naivneho divadla. Do mensich epizodnych postav reziser obsadil
ochotnikov z Divadelneho suboru Jana Chalupku mesta Brezno, tiez clenov
divadelnych suborov v Medzibrode a Raztoke. Pri tvorbe tohto filmu nie
je nudza ani o komparzistov, pretoze len na kastingu v Ciernom Balogu sa
zucastnilo vyse patsto tamojsich obyvatelov, z toho asi tristo
asistovalo pri nakrucani pohrebu v miestnom cintorine.
Vacsinu casu zo styridsiatich piatich filmovacich dni stravi stab prave
v Ciernom Balogu a jeho okoli (niekolko dni nakrucal aj v Bratislave).
Faza nakrucania by mala skoncit do konca septembra s vynimkou jedineho
zimneho obrazu, ktoreho nakrucanie sa predpoklada vo februari 2008.
Premiera filmu, ktory sa nakruca na 35-milimetrovy filmovy negativ, je
planovana na prvu polovicu buduceho roka.
Tvorcovia noveho slovenskeho filmu Pokoj v dusi dufaju, ze tento
projekt, ktory novinarom predstavili uz koncom juna na 15. rocniku
Medzinarodneho filmoveho festivalu Artfilm v Trencine, bude cennym
prinosom do novodobych dejin slovenskej kinematografie.
Daniel Rakyta