|
Hoci je koniec augusta, dovolenkove obdobie este ani zdaleka nekonci. Prave
na september cestovne kancelarie ponukaju mnozstvo zliav dovolenkarom,
dochodcov nevynimajuc. Podla psychologov dovolenka je dolezita aj pre ludi
v dochodkovom veku. Aj oni potrebuju zmenu, „vypadnut“ z kazdodenneho
stereotypu, pookriat na tele i na duchu. V nasej ankete sme si preto „na
musku“ vzali dochodcov, ktorym sme kladli otazku: Boli ste na dovolenke? |
S anketovym mikrofonom
|
Martin Pancik,
Prievidza:
- Od jari do jesene
dovolenkujeme v chalupe v Ciernom Balogu. Narodil som sa v Ciernom Balogu
a chalupa mi ostala ze
vraj ako „pritaz“.
Este
stale
ju davame
do poriadku, mame
vela
roboty, takze
inde ani nedovolenkujeme. Dakedy, kym
zdravicko
dovolilo, sme chodievali do Bulharska. Hoci pri mori by som sa rad
povyvaloval,
cestovat
ma uz
nebavi.
Na dochodku
som devat
rokov a teraz uz
nikde inde ako v Ciernom Balogu nedovolenkujem. Kedze
zijeme
v Prievidzi, cez zimu som v „teplych
krajoch“ a od maja
do novembra „vegetim“
v Balogu.
Dusan Lukacovic, Brezno:
-Tohto roku som nebol
na dovolenke. Mozno, ze sa este niekde vyberiem zrelaxovat „za hranice
vsednych dni“. Zmena nezaskodi, je to fajn.
Eva Bruchackova, Brezno:
- Na dovolenku chodime
skoro kazdy rok, ale tohto roku sme sa rozhodli, ze nepojdeme. Venujem sa
oteckovi. Po styri razy sme boli v Chorvatsku.
Som ucitelka
na dochodku, cely rok pracujem s detickami,
preto si potrebujem oddychnut. Som rada, ked prazdniny
mozem vyuzit na dovolenku.
Anna Muchova, Brezno:
- Na dovolenku
nechodievam, pretoze mi to financne
nevychadza,
ale ani zdravie mi to nedovoluje. Ostala som sama a bez manzela by som
nesla. Som rada, ked mam
pokoj. Ked je clovek
spokojny, vtedy je rad
hocikde.
Frantisek
Krizma,
Brezno:
- Manzelka kazdy druhy
rok chodieva na dovolenku do Chorvatska,
pripadne do Grecka a ja ostavam
doma. Mora som si uz uzil dost. Mam
velku zahradu,
takze tam mam
co
robit stale.
Margita Ticha, rodena Giertlova,
Bratislava:
- Sedem mesiacov do
roka dovolenkujeme v mojom rodnom kraji a deti a vnucata
chodia za nami na prazdniny.
Sme Bratislavcania
a v Ciernom Balogu mam
starorodicovsku chalupu, ktoru sme par
rokov opravovali. Ako dochodcovia sme pred rokmi boli na dovolenke za pre nas
prijatelne ceny na Elbe aj na Francuzskej riviere, ale teraz sa najlepsie
citime v Ciernom Balogu.
(ng, sv)
Reakcia na clanok
Bystra dycha cestovnym ruchom
Neda mi, aby som neuviedol na pravu mieru uz
dlhsie trvajuce nepravdive a zavadzajuce vyroky starostu obce Bystra, ktore
tak neunavne a s oblubou v poslednom case prezentuje v casopise Horehronie a
v ostatnych nemenovanych mediach.
Pan
starosta uvadza vo svojom clanku v Horehroni zo dna 21. augusta, ze obcania
obce Bystra, ktori vlastnia nehnutelnosti v katastralnom uzemi Valaska,
platia vsetky poplatky v obci Valaska. Pravdepodobne je svojimi
zamestnancami zle informovany, alebo sam nevie, ake poplatky plati obci
Valaska, pretoze aj on vlastni nehnutelnost v nasom katastralnom uzemi. Obci
Valaska neplatia dotknuti obcania ziadne poplatky. Poplatok je totiz len
jeden - poplatok za odvoz a ulozenie tuheho komunalneho odpadu a ten platia
tito obcania obci Bystra, ktora im zabezpecuje uvedenu sluzbu. Vsetky
ostatne platby obci su danami. V obci Valaska platia spomenuti obcania len
dan z nehnutelnosti. Ostatne dane (za psa, prechodne ubytovanie, predajne
automaty a pod.) inkasuje obec Bystra. Dan z nehnutelnosti pre ilustraciu
platili uvedeni obcania obci Valaska v rokoch 2005 a 2006 v sume 23 638
korun v obidvoch rokoch a v tychto rokoch obec Bystra fakturovala obci
Valaska platby vo vyske 24 013,50 koruny za „verejne osvetlenie, kablovu
televiziu, obecny rozhlas a separovany zber“ za obcanov vlastniacich
nehnutelnosti v obci Bystra v katastralnom uzemi Valaskej. Tieto faktury
obec Valaska obratom uhradila. Pytam sa pana starostu, ake „poplatky“ platia
obcania obce Bystra obci Valaska? A ake „dosledky z katastralnych hranic
musia znasat obcania obce Bystra?“ A kde su podielove dane, pan starosta? Vo
Valaskej? Aj to je „anomalia? Ma to logiku?“
Slova
starostu obce maju velku vahu, preto by kazdy starosta mal svoje slova
zvazovat dvakrat a overovat si informacie, ktore poskytuje mediam.
Ing. Peter Minarik,
prednosta Obecneho uradu vo Valaskej
Cykloklub
Dumbier na Hontianskej parade v Hrusove
 Roztratene
gazdovstva po lazoch na upati Krupinskej vrchoviny a v udoli, v rade okolo
cesty dedinske domy, kostol, skola a dalsie budovy potrebne pre zivot v
obci, to vsetko charakterizuje Hrusov.
Do povedomia domacich a zahranicnych hosti sa dostal najma vdaka
skvelej myslienke organizovat agroturisticky regionalny festival ludovej
kultury Hontianska parada.
V prirodnom prostredi hrusovskych lazov
a obce sa kazdorocne pocas posledneho augustoveho vikendu (17. - 19.
augusta) navstevnici mozu zoznamit s tradicnymi rolnickymi remeslami.
Nechybaju ukazky zo zatvy, pecenie chleba, palenie dreveneho uhlia a
opracovanie dreva. Specifikom festivalu su aj tzv. gazdovske dvory, na
ktorych maju obce z Hontu a miestne spolky moznost prezentovat svoje zvyky,
ale aj gastronomiu. Nevsedna scena amfiteatra privita zaujemcov o ludove
piesne, tance a vesele slovo.
Okrem
tejto krasnej udalosti si poniektori z clenov breznianskeho SCK Dumbier tych
140 km tam aj domovov „odsliapalo po svojich“.
J. Kirdaj
Varili baranie hrce
Clovek pamataj!
Nemozes zatvarat oci pred
tolkou lahostajnostou, aroganciou a devastaciou toho, co tak oddane a tvojou
vinou coraz tazsie sluzi tebe a tvojim potomkom, k prirode a matke Zemi.
Clovek, pamataj, zivot kratky
je, aj bytie na tejto Zemi, pre vsetko zive cas, ktory ti ostava razom zmeni!
Nie si panom, lez sluhom na
Zemi a ako jej sluzis, tak ta ona odmeni.
Ak krutost prevladne tvoja
k dielu jej vzacnemu, si razom blizsie ku koncu tvojmu.
Davno, uz davno je tomu, co
clovek v sulade s prirodou zil – cas odvial uctu k nasej Zemi. Zabudol na
jej dobrotu, ktora dava veky, podmienky tebe i kazdemu zivotu.
Zalezi len na tebe, ci krutost
v lasku zmenis k tej dobrej materi. Osud v tvojich rukach je, akou odmenou
teba a tvojich potomkov odmeni!
Clovek vzdy pamataj, zivot
kratky je na tejto Zemi – snaz sa a chran, nech zivot vinou tvojou v peklo
sa ti nezmeni.
Milan Kovacik
|
