Historicky kalendar

   1908: Postaveny obecny dom - v osade Balog. Sidlo  uradnikov a notara. 
   1909: Zaciatok vystavby uzkorozchodnej (760 mm) lesnej  zeleznice z Hronca do Cierneho Balogu v dlzke 10,4 km. Siet sa v rokoch 1916 - 1918 za pomoci ruskych zajatcov podstatne rozsirila do vsetkych velkych bocnych dolin.   V rozkvete v roku 1946 dosiahla dlzku 132 km a zviezla 330 000 m³ dreva rocne, cim sa produktivita pri preprave dreva v porovnani so splavovanim strojnasobila. 
   1914: Kralovski drevorubaci podla Handelskej ustavy boli   oslobodeni od vojenskej sluzby. Zaciatok 1. svetovej vojny v roku 1914 priniesol zmenu - prvykrat museli rukovat. Tykalo  sa to kazdeho zdraveho muza od 17 do 45 rokov. Vznikla tradicia rozluckovych hostin. Pre slobodnych znamenali  svadbu (mnohi sa jej nedozili), pre zenatych pohreb (mnohych  pochovali bez neho).
   1918: Cierny Balog, Fekete Balog - zaniklo ukoncenim 1. svetovej vojny 3. novembra. Rebelia frontovych navratilcov. Vytvorenie novej Narodnej rady na principoch spolocneho statu Cechov a Slovakov. 
   1920: Volba prveho richtara Cierneho Balogu. Stal sa nim  vojnovy invalid Anton Kovacik-Fabro - latinsky kovac (*1885 - 1941) neskor Richtarove - zakladatel Socialno-demokratickej strany. Skoncilo sa obdobie spravovania obce prostrednictvom drevorubacskych majstrov a lesnych uradov. Politickou obcou  s richtarstvom, notarstvom a farskym uradom sa trvalo stala  osada Balog - so spolocnym nazvom osad Cierny Balog.
   1924: 9. septembra v osade U Komov sa narodil a vyrastol vyznamny slovensky spisovatel Ladislav Tazky. Napisal viac ako 30 knih - romanov, noviel, divadelnych a rozhlasovych hier. Prostredie, priroda, tvrda praca v horach, drevorubacov, uhliarov, furmanov - radost a strasti jednoduchych ludi... mu boli inspiraciou k desiatim dielam, ktorych dej sa odvija v udoli Ciernej rieky... Najznamejsie su Host majstra certa (1962), Janosikova slza, Marie a Magdaleny (1983), Aj v nebi je luka (1985), V kralovstve zelenej  bohyne (2004)...
   1933: 21. februara sa v osade U Medvedov narodil Julo Bartos-Suko (1933 - 2006), kapelnik ludovej hudby  Bartosovcov. Za svoje umenie si ziskal privlastok „kral romskych muzikantov“; 8. jun: velky strajk lesnych a  piliarskych robotnikov proti hladu a nezamestnanosti, za  zvysenie miezd. Strajk potlacilo 130 zandarov strelbou do  robotnikov. Potrestanych bolo 140 ucastnikov strajku zalarovanim a penaznymi pokutami.   
   1934 - 1936: V osade Dobroc si farnici svojpomocne postavili novy farsky kostol. Kostol je zasvateny - Premenenie Krista Pana - 6. august.
   1936: 6. juna sa v osade Balog narodil autor knih - romanov, divadelnych a rozhlasovych hier, scenarista a spisovatel   Peter Kovacik. Zacinal zazitkami z detstva: Jablka nasho  detstva (1977). K najznamejsim patri kniha, scenar a Jurajom  Jakubiskom v Ciernom Balogu natoceny televizny veseloherny  triptych Nevera po slovensky (1979), divadelna hra Krcma pod zelenym stromom (1976), Svaty z Handlov (2003) - roman o Jozefovi Dekretovi-Matejovie...
   1945: 29. januara - ukoncenie vitazneho boja obrancov  Cierneho Balogu proti nemeckej presile a definitivne oslobodenie obce za pomoci Cervenej armady - divizie gardoveho pluku Bogorova; SNP a vitazny boj obrancov  Cierneho Balogu - jednoduchych ludi, partizanov a vojakov putavo opisal Peter Jilemnicky v romane Kronika (1947).
   1947: Cierny Blh - po starosloviensky (vid inf. zdroj c. 25 - nova monografia Cierny Balog, str. 11, stanovisko prof. Ondrusa). Zmena nazvu sa neujala.  
   1948: Cierny  Balog - dalsie doplnujuce udalosti a medzniky az do dnesnych dni (vid zdroj 25, Peter Kovacik,  Ladislav Tazky a kol. - Cierny Balog monografia, Vydavatelstvo Forza 2003).
   Vyvoj obyvatelstva v udoli Cierneho Hrona - sumarizacia: rok 1657: 60 obyvatelov, pocet domov: neznamy, pocet osob na dom: neznamy; rok: 1674: 96, neznamy, neznamy; rok 1710: 386, 49, 8; rok 1787: 1237, 136, 9; rok 1813: 1846, 250, 7; rok 1896: 3864, 544, 7; rok 1910: 4863, neznamy, neznamy; rok 1921: 4622, neznamy, neznamy; rok 1930:  5561, 868, 6; rok 1950: 5741, neznamy, neznamy; rok 1970: 6435, 1278, 5; rok 2007: 5067,1554, 3.
   Obec Cierny Balog sa postupne rozrastla na trinast osad: Kram (1564 - 1607), po roku 1615 vznikali Jergov, Zavodie, Balog, Medvedov, Dolina, Fajtov, Komov, Dobroc (okolo roku 1700), Pusto (1811), Vydrovo (1836), Janosovka (1850), Latky (1896). Po roku 1918 vznikli aj miestne casti Novy Kram a Sihla.
   Chotar Cierneho Balogu ma rozlohu 147,18 km² . Je plosne  najvacsou obcou Breznianskeho okresu a jednou z najvacsich  na Slovensku. Uzemie obce je neobycajne clenite a rozsiahle.  Z troch stran ho obkolesuje horska hradba Veporskeho rudohoria. Lezi v nadmorskej vyske 550 m, najvyssim vrchom  je Klenovsky Vepor s vyskou 1338 m (vepor - kanec, brav zo  staroslovienciny). Od roku 1970 obec Cierny Balog tvori iba osem  osad: Kram, Medvedov, Balog, Fajtov, Janosovka, Komov, Pusto, Dobroc. Ich pocet sa znizil predovsetkym  preto, ze jednotlive osady medzi sebou stavebne splynuli. Administrativnym zaniknutim niektorych osad vsak ich povodne nazvy nezanikli, len presli do noveho osidlenia ako  pomenovania casti osad - akesi stvrte. Osady su roztiahnute v  dlzke viac ako 10 km pozdlz rieky a v bocnych dolinach, zije   v nich okolo 5150 obyvatelov. V obci su dve samostatne  rimskokatolicke farnosti s dvoma kostolmi v osade Balog a Dobroc.
   Historia vzniku a vyvoja obce je spojena hlavne s tazbou a  prepravou dreva, uhliarstvom a banictvom. V preprave dreva  sa vystriedali tri technicke, generacne stupne: 1. splavovanie dreva, 2. od roku 1909 zeleznicka, 3. od roku 1985 tazke  automobily, co malo najvacsi vplyv na zivot v oblasti. Cierny  Balog je dnes vyznamnym turistickym centrom. K znamym  turistickym atrakciam patri Ciernohronska zeleznicka, Lesnicky skanzen vo Vydrovskej doline, Narodna prirodna rezervacia  Dobrocsky prales a rozvijajuce sa lyziarske stredisko Urbanov  vrch...
   Verime, ze sa raz najdu financie a priestory aj na zriadenie balockej „siene slavy “, pamatnej izby alebo muzea, teda miesta, v ktorom bude zdokumentovana bohata historia obce,  podmienky zivota, ludove tradicie, dejinny pohyb, osobnosti, ktore tu posobili. Miesta, ktore bude nazorne - dokumentacne zachytavat a odovzdavat mladym ludom a buducim generaciam posolstvo a inspirovat k dalsim skutkom pre rozvoj a zviditelnovanie obce Cierny Balog.
Pouzite informacne zdroje: vid www.ciernybalog.sk alebo priamo u autora

Ing. Milan Kovacik

Vylety do okolia Brezna

dnes z Chopka na Tale

    Na absolvovanie tejto tury si vyberieme ustalene, najlepsie jesenne pocasie. Autobusom sa vyvezieme na Srdiecko. Nachadza sa vo vyske 1248 m, povodne to bola mensia plosinka na dolnom zakonceni juzneho gruna Chopka, teraz dolna stanica sedackovej lanovky. Lanovkou alebo pesi sa dostaneme na Kosodrevinu. Je to stredisko idealne situovane na hornej hranici lesa v nadmorskej vyske 1500 m. Po kratkom oddychu pokracujeme rovnomernym stupanim na Chopok. Je to druhy najvyssi vrch Nizkych Tatier v hlavnom hrebeni medzi Deresmi a Demanovskym sedlom.

   Ked sa potesime vyhladom, ktory je velmi rozsiahly, poberieme sa na zapad pod Derese (2003 m). Je to vrchol v zulovom jadre pohoria. Juzne svahy su relativne mierne pokryte balvanovymi polami. Severne spadaju divymi zlabmi a stenami do klasicky formovanych ladovcovych kotlov. Na hornu hranicu lesa nadvazuju porasty kosodreviny. Na hrebeni sa vyvinuli alpinske travnate spolocenstva sitiny trojzarezovej, holnice dvojradovej a chlpane gastanovej so zvoncekom alpinskym, jastrabnikom alpinskym a starcekom karpatskym.
   Pokracujeme na Prislop (1518 m). Je to dvojite sedlo, cez ktore na masiv Deresov nadvazuje razsocha Palenice (1654 m) a Baby (1617 m) oddelujuca Vajskovsku dolinu od Bystrej. Ide vlastne o dve sedla oddelene skalnatym, kosodrevinou porastenym vrcholom, ktory nazyvaju Prislop hola (1561 m). Toto sedlo je znacne frekventovane, lezi iba polhodinu od Kosodreviny. Mozu ho navstivit aj menej zdatni vyletnici.
   Pokracujeme kosodrevinou porastenym hrebenom Palenice v krystalickom jadre pohoria. Obdivujme limby a pohladom neobideme mohutny zaver Vajskovskej doliny. Zaujati vyhladmi a obdivom k prirode sa dostaneme na Babu (1617 m), vyrazny kosodrevinou porasteny konciar v juznej razsoche pohoria. Razsochu buduju premenene horniny, hlavne ruly. Z Baby sa pohladom venujeme vyssim razsocham Skalky a Velkeho Gapla.
   Opustime krasne vyhlady a zostupujeme na Tale. Povodne to bol len miestny nazov casti luk v Bystrej doline. Dnes je to jedno z najnavstevovanejsich centier cestovneho ruchu v Nizkych Tatrach. Nazov sa postupne rozsiruje na cely lucnaty priestor medzi Bystrou a Suchou dolinou, na juznych svahoch Mesiacika, ba zasahuje az do priestoru Krpacova pri Vajskovskej doline.
   Z Talov sa pohodlne autobusom dostaneme domov. Ak sa rozhodneme tuto turu absolvovat opacnym smerom, je to ovela narocnejsie. Vela sme videli, dusevne okriali a zostanu nam prekrasne spomienky na dnesny vylet.

(E-ova)

Sutaz o knihy

Aj dnes dve pre jedneho

   Aj tento tyzden dame jednemu z vas moznost vyhrat dve knihy. Tentoraz su to knihy Gnoza a Tajne spolocnosti. Priblizime vam ich kratkymi uryvkami.

   Gnoza (Tau Malachi): „Ked sa stane na svete nieco strasne, mnohi ludia sa casto pytaju: „Ako mohol Boh dovolit, aby sa to stalo?“ Tato otazka vsak pochadza z nevedomosti samej, pretoze zlo a vsemozne zmiesane stavy su dosledkom slobodnej vole. Mozno sa odvazit povedat, ze je to cena slobody. Slobodna vola totiz znamena, ze duchovia a duse mozu urobit cokolvek, co chcu, bez ohladu na to, ci je to v sulade s Duchom pravdy, prejav Ducha klamu, alebo akasi zmes pravdy a klamu, co je najcastejsi pripad...“

   Tajne spolocnosti (Michael Benson): „Mafia. Sicilia je drsny ostrov s neurodnou podou a nevludnym podnebim. Pocas svojej historie prezila caste najazdy dobyvatelskych armad inych narodov a miestni obyvatelia, takmer vsetko chudobni ludia, postupne prepadli bezmocnosti. Z tejto atmosfery sa zrodila Mafia, tajna spolocnost, ktora ponukala strukturu moci a ochranu obyvatelstva nezavisle od skorumpovanej vlady. Z toho pochadza i ich nazov La Cosa Nostra, co v preklade znamena Nasa vec...“

   Do zrebovania o tieto dve knihy zaradime vsetkych, ktori najneskor do 6. septembra do nasej redakcie dorucia listky s kuponom, adresou a telefonnym cislom. Meno vyhercu uverejnime 11. septembra.
   V sutazi Dve pre jedneho stastena priala Monike Pobisovej z Brezna, ktora vyhrava knihy Stratena kolonia a Vojvodkynin nahrdelnik.

 KUPON – DVE PRE JEDNEHO