16. OKTOBER 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Mnohi to poznate: zrazu vas z nicoho nic premoze unava, boli hlava, klby, cele telo, ortut na teplomere vyskoci na 38. Chripka. Ako jej predchadzat? Odbornici radia: dat sa zaockovat. Na Slovensku sa vlani dalo zaockovat len dvanast percent obyvatelov, no podla Uradu verejneho zdravotnictva epidemii chripky zabrani vysoky pocet zaockovanych. Zdravotne poistovne tento rok uz ponukaju ockovaciu latku zadarmo a seniorom viacere preplacaju ockovanie uz dlhsie. Ministerstvo zdravotnictva pripravuje vyhlasku, aby sa ludia starsi ako patdesiatdevat rokov museli dat zaockovat povinne. Kedze hlavne ockovanie proti chripke sa zacina v oktobri, v nasej ankete sme sa pytali: Ockovat ci neockovat?


S anketovym mikrofonom


o ockovani proti chripke

 

Gabriela Cellarova, dochodkyna, Myto pod Dumbierom:
- Doteraz som sa este nedala zaockovat proti chripke. Uzivam vela liekov a na niektore mam alergiu. Moj zat kazdy rok, ked sa dal zaockovat, dostal chripku. Vlani sa nedal zaockovat a chripku nedostal. Ja chripku nemavam, obycajne raz do roka, vacsinou na jar byvam nachladnuta.

Zuzana Pisojova, recepcna, Stiavnicka:
- My sa neockujeme proti chripke, ani manzel, ani deti. Zatial som nad tym ani nerozmyslala, lebo nazory sa roznia. Niekto trebars vakcinu pouzije a ma este horsi ucinok. Casom uvidime. Mladsia dcerka je haklivejsia na prechladnutie, ale my nie, konzumujeme vela vitaminov.

Stefan Kubinec, obchodnik, Banska Bystrica:
- Deti som uz po dva roky dal ockovat proti chripke. Samozrejme, ze to pomaha. Predtym byvali viac chore, ako su teraz. Ja osobne preferujem inu prevenciu, skor saunu, otuzovanie a pod., a nebyvam chory.

Ing. Jan Smola, statny zamestnanec, Jasenie:
- Ja sa davam proti chripke na odporucenie lekara ockovat pravidelne kazdy rok aj z toho dovodu, ze mam vysoky krvny tlak. Myslim si, ze to pomaha, lebo doposial som pocas ockovania nebol chory. Ja ockovanie proti chripke mozem len odporucit.

Monika Petrova, nezamestnana, Valaska:
- Ked vysla prva ockovacia latka, dali sme sa zaockovat cela rodina, no postupom casu sme s tym prestali a uz asi tri roky sa nedavame ockovat. Mali sme napriklad pripad, ze sme boli zaockovani a dostali sme chripku. Odvtedy sa vyskytli len mierne prechladnutia. Branime sa tak, ze sa napchavame kyslou kapustou a obranne latky nadobudame homeopatickymi liekmi, bylinkovymi cajikmi, primeranejsie sa stravujeme a pohybujeme sa viac na cerstvom vzduchu, doma castejsie vetrame.

Anna Dundovicova, robotnicka, Cervena Skala:
- S ockovanim proti chripke nemam dobre skusenosti. Bola som zaockovana a aj napriek tomu som ochorela. Po tejto skusenosti by som sa uz zaockovat nedala. Som odolna, robim stale v zimnom prostredi a kupujem si vitaminy. Takze tak.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Sportom proti drogam

   Na 6. rocniku sutaze v cezpolnom behu Sportom proti drogam o putovny pohar starostky Jasenia sa zisli ziaci 1. - 4. rocnika zakladnych skol okresu Brezno. Zo strnastich prihlasenych skol sa na sutazi zucastnilo styridsatdva deti, ktore ziskavali body na trati v styroch disciplinach.
   Prvenstvo a putovny pohar si odniesli ziaci zo Zakladnej skoly Cierny Balog - Kram v zlozeni Ivana Svantnerova, Miroslav Rosik a Marek Kovacik. Na druhom mieste skoncili bezci zo Zakladnej skoly s materskou skolou K. Raposa, Pionierska 4 a treti stupienok obsadili sutaziaci zo Zakladnej skoly Cierny Balog - Dobroc. Druzstvo Zakladnej skoly Jasenie skoncilo tento rok na 5. mieste, kedze lopticka napriek usilovnemu treningu nie a nie padnut do ciela, cim sa mu k bezeckemu casu pripisalo patnast trestnych bodov. Verime, ze sa to podari nabuduce.
   Vitazi sa pysili putovnym poharom, medailami a diplomami. Vsetci sutaziaci a ich dozor mali postarane o chutne obcerstvenie. Podakovanie patri celemu organizacnemu vyboru, vyboru rodicov a Obecnemu uradu v Jaseni za poskytnutie financnych prostriedkov. Sme radi, ze kazdym rokom do sutaze pribuda viac druzstiev a ze skoly sa k nam radi vracaju. O rok dovidenia.

J. Sanitrova


 

V case zberania urody sa nam do redakcie prisli pochvalit netradicne velkymi a zaujimavymi exemplarmi zemiakov hned dvaja pestovatelia. Pani Margita z Brezna na Rovniach nasla zemiak s tvarom panaka a Juraj Bosela z Brezna vypestoval v zahrade blizko zeleznicnej stanice zemiak s hmotnostou 1,68 kg. Iste uznate, ze by postacil na pripravu obeda pre celu rodinu.

 


Spievajze si spievaj spevave stvorenie, ved spev je najmilsie moje potesenie

    Doznel uz posledny ton piesni, ktore pocas styroch dni v ramci Festivalu spevackych zborov zaznievali v nasom meste a okoli. Za ucasti viacerych suborov poculi sme bohaty repertoar z roznych regionov, rozneho zanru. Mnohym z nas sa potesili srdcia a radostou preniknute odmenovali vykony akterov bohatym potleskom ako vdaka za to, co prezivaju. Aj ja som bola jednou z nich a veru neraz chcela som sa pridruzit v nejednej piesni k tym, co boli vo svetle ramp.
   Po cely cas tychto dni som vsak nepocula moju najmilsiu a pre mna najkrajsiu piesen, ktora by mala zaznievat najma v terajsom case. Ako byva ospevovana rodna zem, tak oslavovana bola aj nasa matercina, ktorej slova budia v cloveku radost, no zaroven tisnu slzy do oci. Ak sa tato krasna piesen vytratila a zapadla do zabudnutia, dovolim si ju vybrat na svetlo bozie: Materinska moja rec, taka si mi mila, / ako by ma moja mat menom oslovila./ Ako by ma lubajuc k srdcu privinala,/ ako by ma zehnajuc Bohu porucala./ Materinska moja rec, ty rec otcov mojich,/ tys ten svaty majetok, co som zdedil po nich./ Ty si mojim domovom v dalekej cudzine,/ dusu nesiem lubajuc  rodnej mi doline./ Materinska moja rec, rec mojej otciny,/ v tebe citim milotu rodnej mi doliny./ Cujem horu zelenu ako spevom huci,/ cujem si mat, mat milenu, jak ma modlit uci./ Materinska moja rec, ty mat ubolena,/ ked ta cujem, volil by padnut na kolena/ a modlit sa zo srdca modlitbu skrusenu,/ aby ta Boh potesil v ziali, postavenu,/ teraz nie raz zohavenu/.
   Nech tato piesen v nas vzbudi lasku k nasej slovenskej reci, ktora casto bohuzial znie aj v mediach akosi cudzo, vytraca sa z nej makky znak a ine interpunkcne znamienka, ktore sme sa v skole ucili. Ja vsak aj v mojom pokrocilom veku na tieto zavazne veci nezabudam. Ako bol robotnik za nepodarok, ktory vyrobil, postihnuty, tak by mal znasat nasledky aj pracovnik, ktory reprezentuje nasu vlast a neovlada pravidla spravnej reci.

(mo)

 K vyrociu narodenia Martina Razusa

    Osemnasteho oktobra si pripomenieme 119. vyrocie narodenia Martina Razusa. Toho Razusa, ktoreho 70. vyrocie umrtia na breznianskej fare sme spominali pred dvoma mesiacmi aj v Horehroni. Uverejneny prispevok priblizil osobnost Razusa ocami jeho sucasnikov, bez ohladu na ich politicku prislusnost. Je vidiet, ze ani jeho politicki protivnici mu neupierali zasluhy a vyznam na poli slovenskej kultury. V sulade s tym Michal Gafrik (dielo: Martin Razus I., II.) hodnoti osobnost Martina Razusa takto: „Razus za svoje prave poslanie povazoval literaturu a literarnu tvorbu. Realna skutocnost poprevratoveho Slovenska, nastojcive potreby obrany slovenskej narodnej identity a desive polozenie najsirsich vrstiev obyvatelstva vsak zvratili tvorive plany a tuzby Razusove. Hoci Razusovi zivot dozicil ucast na slovenskom duchovnom a verejnom zivote len pocas necelych troch desatroci, su to desatrocia klucove pre cely nas novodoby vyvoj (v zmysle narodnom, kulturnom, politickom a socialnom). Razus v sebe stelesnuje nielen svoj individualny osud, ale aj kus novodobej slovenskej duchovnej historie, novodobeho slovenskeho myslenia a zapasov.“
   Breznania maju pravo byt hrdi, ze v rokoch 1930 – 1937 obcanom ich mesta bola osobnost, ktora Brezno zviditelnovala od Uzhorodu po Prahu. Je skoda, ze takto ponukanu moznost prezentacie historickeho vyznamu mesta v kulturnom a politickom vyvoji Slovenska Brezno doteraz nedokazalo dostatocne vyuzit.
   Klub Martina Razusa Marosko pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne si pripomenie vyrocie narodenia Martina Razusa polozenim venca k jeho soche na Namesti gen. M. R. Stefanika v stredu 17. oktobra o 15. hodine.

Dusan Gajdosik


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT