Sportom proti drogam

   Na 6. rocniku sutaze v cezpolnom behu Sportom proti drogam o putovny pohar starostky Jasenia sa zisli ziaci 1. - 4. rocnika zakladnych skol okresu Brezno. Zo strnastich prihlasenych skol sa na sutazi zucastnilo styridsatdva deti, ktore ziskavali body na trati v styroch disciplinach.
   Prvenstvo a putovny pohar si odniesli ziaci zo Zakladnej skoly Cierny Balog - Kram v zlozeni Ivana Svantnerova, Miroslav Rosik a Marek Kovacik. Na druhom mieste skoncili bezci zo Zakladnej skoly s materskou skolou K. Raposa, Pionierska 4 a treti stupienok obsadili sutaziaci zo Zakladnej skoly Cierny Balog - Dobroc. Druzstvo Zakladnej skoly Jasenie skoncilo tento rok na 5. mieste, kedze lopticka napriek usilovnemu treningu nie a nie padnut do ciela, cim sa mu k bezeckemu casu pripisalo patnast trestnych bodov. Verime, ze sa to podari nabuduce.
   Vitazi sa pysili putovnym poharom, medailami a diplomami. Vsetci sutaziaci a ich dozor mali postarane o chutne obcerstvenie. Podakovanie patri celemu organizacnemu vyboru, vyboru rodicov a Obecnemu uradu v Jaseni za poskytnutie financnych prostriedkov. Sme radi, ze kazdym rokom do sutaze pribuda viac druzstiev a ze skoly sa k nam radi vracaju. O rok dovidenia.

J. Sanitrova

---

 

V case zberania urody sa nam do redakcie prisli pochvalit netradicne velkymi a zaujimavymi exemplarmi zemiakov hned dvaja pestovatelia. Pani Margita z Brezna na Rovniach nasla zemiak s tvarom panaka a Juraj Bosela z Brezna vypestoval v zahrade blizko zeleznicnej stanice zemiak s hmotnostou 1,68 kg. Iste uznate, ze by postacil na pripravu obeda pre celu rodinu.

 

---

Spievajze si spievaj spevave stvorenie, ved spev je najmilsie moje potesenie

    Doznel uz posledny ton piesni, ktore pocas styroch dni v ramci Festivalu spevackych zborov zaznievali v nasom meste a okoli. Za ucasti viacerych suborov poculi sme bohaty repertoar z roznych regionov, rozneho zanru. Mnohym z nas sa potesili srdcia a radostou preniknute odmenovali vykony akterov bohatym potleskom ako vdaka za to, co prezivaju. Aj ja som bola jednou z nich a veru neraz chcela som sa pridruzit v nejednej piesni k tym, co boli vo svetle ramp.
   Po cely cas tychto dni som vsak nepocula moju najmilsiu a pre mna najkrajsiu piesen, ktora by mala zaznievat najma v terajsom case. Ako byva ospevovana rodna zem, tak oslavovana bola aj nasa matercina, ktorej slova budia v cloveku radost, no zaroven tisnu slzy do oci. Ak sa tato krasna piesen vytratila a zapadla do zabudnutia, dovolim si ju vybrat na svetlo bozie: Materinska moja rec, taka si mi mila, / ako by ma moja mat menom oslovila./ Ako by ma lubajuc k srdcu privinala,/ ako by ma zehnajuc Bohu porucala./ Materinska moja rec, ty rec otcov mojich,/ tys ten svaty majetok, co som zdedil po nich./ Ty si mojim domovom v dalekej cudzine,/ dusu nesiem lubajuc  rodnej mi doline./ Materinska moja rec, rec mojej otciny,/ v tebe citim milotu rodnej mi doliny./ Cujem horu zelenu ako spevom huci,/ cujem si mat, mat milenu, jak ma modlit uci./ Materinska moja rec, ty mat ubolena,/ ked ta cujem, volil by padnut na kolena/ a modlit sa zo srdca modlitbu skrusenu,/ aby ta Boh potesil v ziali, postavenu,/ teraz nie raz zohavenu/.
   Nech tato piesen v nas vzbudi lasku k nasej slovenskej reci, ktora casto bohuzial znie aj v mediach akosi cudzo, vytraca sa z nej makky znak a ine interpunkcne znamienka, ktore sme sa v skole ucili. Ja vsak aj v mojom pokrocilom veku na tieto zavazne veci nezabudam. Ako bol robotnik za nepodarok, ktory vyrobil, postihnuty, tak by mal znasat nasledky aj pracovnik, ktory reprezentuje nasu vlast a neovlada pravidla spravnej reci.

(mo)

 K vyrociu narodenia Martina Razusa

    Osemnasteho oktobra si pripomenieme 119. vyrocie narodenia Martina Razusa. Toho Razusa, ktoreho 70. vyrocie umrtia na breznianskej fare sme spominali pred dvoma mesiacmi aj v Horehroni. Uverejneny prispevok priblizil osobnost Razusa ocami jeho sucasnikov, bez ohladu na ich politicku prislusnost. Je vidiet, ze ani jeho politicki protivnici mu neupierali zasluhy a vyznam na poli slovenskej kultury. V sulade s tym Michal Gafrik (dielo: Martin Razus I., II.) hodnoti osobnost Martina Razusa takto: „Razus za svoje prave poslanie povazoval literaturu a literarnu tvorbu. Realna skutocnost poprevratoveho Slovenska, nastojcive potreby obrany slovenskej narodnej identity a desive polozenie najsirsich vrstiev obyvatelstva vsak zvratili tvorive plany a tuzby Razusove. Hoci Razusovi zivot dozicil ucast na slovenskom duchovnom a verejnom zivote len pocas necelych troch desatroci, su to desatrocia klucove pre cely nas novodoby vyvoj (v zmysle narodnom, kulturnom, politickom a socialnom). Razus v sebe stelesnuje nielen svoj individualny osud, ale aj kus novodobej slovenskej duchovnej historie, novodobeho slovenskeho myslenia a zapasov.“
   Breznania maju pravo byt hrdi, ze v rokoch 1930 – 1937 obcanom ich mesta bola osobnost, ktora Brezno zviditelnovala od Uzhorodu po Prahu. Je skoda, ze takto ponukanu moznost prezentacie historickeho vyznamu mesta v kulturnom a politickom vyvoji Slovenska Brezno doteraz nedokazalo dostatocne vyuzit.
   Klub Martina Razusa Marosko pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne si pripomenie vyrocie narodenia Martina Razusa polozenim venca k jeho soche na Namesti gen. M. R. Stefanika v stredu 17. oktobra o 15. hodine.

Dusan Gajdosik