Oktobrove vyrocia
V Hornej Lehote
posobil takmer polstorocie
V rode
Chalupkovcov bola zakorenena tradicia pracovat pre narod a cirkev. Bola to
rodina knazska a ucitelska, ktora dala narodu desiatky narodovcov. Otec
Adama Chalupku vsak vysiel z ludovych korenov – bol klobucnikom, mestanom
a neskor richtarom v Nemeckej Lupci. Matka Eva, rodena Kusa, zomrela, ked
Adam studoval v Bratislave.
Studia
zacal doma v katolickej skole, potom pokracoval v Kezmarku a kvoli madarcine
presiel na kalvinske gymnazium v Miskovci. V Stiavnici studoval pod vedenim
Jana Seberiniho a studia ukoncil v Bratislave. V roku 1789 ho Zvolenska
stolica pozvala do Hornej Micinej, kde sa narodil aj syn Jan. V Micinej bol
dva a pol roka a odtial ho pozvali za farara do Hornej Lehoty. Instaloval ho
susedny brezniansky knaz Jan Kuzmany 30. marca 1792. Posobil v Hornej Lehote
az do svojej smrti takmer polstorocie. Dobudoval tu chram, dal postavit
oltar a organ, zadovazil zvony a v roku 1799 postavil aj znamu
„chalupkovsku“ faru, na ktorej v roku 1929 odhalili pamatnu tabulu Samovi
Chalupkovi. Adam Chalupka vedel dobre gazdovat s cirkevnymi peniazmi a do
pokladnice evanjelickeho zboru prispievali aj cirkevnici - znami cipkari –
daruvali kalichy, oltarne rucha a ine predmety. Sam farar Chalupka zalozil
viactisicove zakladiny, ktore boli urcene predovsetkym pre chudobnych
a vdovy. Prisne bdel nad duchovnym zivotom svojich oveciek, hajil cirkev,
ale bol aj znasanlivy, bojoval proti krcmam a nemravnosti. Bol aj liecitelom
a liecil aj katolicke deti. Bol dobrym recnikom, svedomite si pisal kazne
a prisne dbal na dochadzku do chramu.
Adam
Chalupka bol aj spisovatelom. Pri prilezitosti jubilea breznianskeho
cirkevneho zboru napisal a vydal Historicke Paměti Cyrkwě Ew. Březnanske a.
v. (1837), kde zaznacil aj zivotopis svojho syna Jana. Zachovali sa aj
rukopisy a odpisy o historii liptovskeho senioratu, o liptovskych zupanoch,
jaskyniach, vrchoch, o Boci a rozne ine historicke prace. Napisal aj
zivotopis M. Luthera, prirodopis Palestiny a v rukopise ostali Obycejove
a zakony naroda zidovskeho a ine. Tlacou vydal aj kazen Co s tebou bude to
dale? Ako literat bol pre svojich synov vzorom.
Okrem
znamych spisovatelov a knazov Jana a Sama mal Adam Chalupka aj tretieho syna
Adama, ktory zomrel ako student, a dve dcery – Karolinu a Zuzanu. Jeho
manzelkou bola Anna, rodena Pruni.
V Hornej
Lehote bol knaz Adam Chalupka oblubeny. Horna Lehota a jej fara sa stala
chalupkovskou rodinnou farou, kde v praci svojho otca pokracoval syn Samo.
Otcova praca knaza a literata, jeho pohlad do minulosti cirkevnej aj
slovenskej naucil synov vazit si, milovat a drzat sa toho, co vytvorili
minule veky a budovat na tom dalej.
Adam
Chalupka sa narodil 28. oktobra 1767 v Nemeckej Lupci a zomrel 5. jula 1840
v Hornej Lehote.
...
Pracovala pre narod
Hrdinkou
Timravinej poviedky Vsetko pre narod je Hana Cepcinska, typ horlivej
a exaltovanej narodovkyne. Timrava v tejto postave zobrazila rodacku
z Luborece, vyznamnu predstavitelku narodneho hnutia z konca 19. storocia,
spoluzakladatelku Ziveny, opatrovkynu jej zbierok a zbierok Muzealnej
slovenskej spolocnosti v Martine Emu Goldpergerovu. Osobnost Emy sa
vyznacovala kultivovanostou, mimoriadnou citlivostou, inteligenciou
a vzdelanim, kym Timrava svoju hrdinku opisala viac kriticky.
Ema bola
najstarsou dcerou statkara a okresneho notara Goldpergera z Luborece
v Novohrade. Ako osemrocnu ju poslali na vychovu do Brezna k strykovi,
vzdelanemu ucitelovi Danielovi Goldpergerovi, ktoreho volali „brezniansky
baci“ – on vstepil mladej Eme cit pre narodne povedomie. Daniel Marothy bol
dalsi pribuzny, ktoreho volali „farsky baci“. Tito dvaja bacikovia mali
velky vplyv na formovanie duchovneho vyvoja Emy i jej sesternice, mladsej
Eleny Marothy (neskor Soltesovej). Ema si za tri roky v Brezne osvojila
nemcinu a potom sa v Lucenci naucila po madarsky. K jej nezabudnutelnym
zazitkom patrila aj navsteva Martina, kde ich na Zhromazdenie Matice
slovenskej v roku 1868 zobral Elenin otec Daniel Marothy.
V Luboreci zila Ema vo vlastnom svete poznania, medzi knihami Kalinciaka,
Sladkovica, Hviezdoslava, ale aj Gogola, Tolsteho a Goetheho. Zapajala sa do
spolocenskeho zivota, bola spoluzakladatelkou Ziveny (1869), zbierala ludovy
odev, textil, vysivky a ludove piesne. Upozornovala na madarizacne snahy
v skolstve, preto sa dostavala do sporov so statnou mocou a ked uvaznili
Vajanskeho (1893) za poburovanie, zorganizovala medzi zenami zbierku, aby mu
pomohli splatit pokutu patstopatdesiatsedem zlatych, peniaze mu poslali do
vazenia, ale vlada tento cin povazovala za schvalovanie zlocinu a zacala
proti clenkam Ziveny vysetrovanie. Ema vzala vinu na seba a musela celit
domovej prehliadke a vysetrovaniu. Ked ju nepochopili ani vo vlastnej
rodine, odstahovala sa, tak sa zacala jej stahovacia anabaza – Zvolenska
Slatina, Radvan, Martin. Martinske obdobie bolo najstastnejsie v jej zivote.
Po smrti A. Kmeta si ju vybor Muzealnej spolocnosti vybral a poveril
starostlivostou o cely narodopisny fond. Nadalej sa venovala aj zberatelskym
aktivitam. Ziskala kroje z Myjavy, Zemianskeho Podhradia, Cabradskeho
Vrbovku, Badina, okolia Noveho Mesta nad Vahom. Muzeum sa stalo jej druhym
domovom. Medzi jej stastne chvile patrilo aj stahovanie zbierok do
novopostavenej budovy muzea v roku 1908. V Martine vychovala aj svoju neter
Zelmiru Jesensku – Lehotsku. Jozef Skultety ju vystizne nazval „peknoducha
Ema“, lebo za stastie svojho zivota pokladala pracovat pre narod.
Ema
Goldpergerova sa narodila 5. marca 1853 v Luboreci a zomrela v Martine 28.
oktobra 1917. Pochovana je v blizkosti tych, ktorych si ctila a vazila – na
Narodnom cintorine v Martine.
(Podla cl. Dr. E.
Kralikovej: Peknoducha Ema, Slovenka).
A. Prepletana
Koza
Jedneho
dna som sa necitila vo svojej kozi. Rozmyslala som, kde mohlo dojst
k zamene. Tu svoju som si vzdy chranila ako oko v hlave, bola som opatrna,
aby ma z nej nik nezdral. A teraz, tu ho mas! Takze, kde som bola vcera?
V saune. No, pravdaze, tu niekde doslo k tomu nedopatreniu a ja som prisla
domov v cudzom potahu. Zbadala som to az rano. Kto mohol prichadzat do
uvahy? Vsetky damy boli, pokial si spominam, stihle, naviac mlade, takze si
myslim, ze tie maju alibi. Moje obliny by som asi sotva vpratala do ich
rozmerov. Jedina korpulentna dama bola zriadovatelka, ktora vydavala pri
vstupe plachty. Ale to bola Romka, taku tmavu kozu na sebe nemam. Uz to mam!
Herpes na pere mi pomoze najst majitela. Na koznom predsa maju v kartoteke
zaznamy o roznych koznych defektoch. Rozbehla som sa do ambulancie a uz pri
vchode do cakarne som zistila, ze nie som sama, ktora ma tento problem. Prvy
pohlad odhalil skutocnost, ze nik z cakajucich nie je vo svojej kozi. Takze
sa moje patranie znacne skomplikovalo. A zlozite to bolo aj v ambulancii.
Ked som lekarke povedala, aby mi dala zoznam pacientov, ktori dnes boli u
nej a mali na sebe cudziu kozu, absolutne odmietla so mnou spolupracovat a
skoro ma vyhodila. Vraj, ci viem, co je to sluzobne tajomstvo. A co sa tyka
mojho herpesu, mam si dat paralen a basta. Ostavalo mi uz len jedno. Ist
s kozou na trh a tam mozno lepsie pochodim. Ked ku mne pristupila dama,
ktora by tak trochu prichadzala do uvahy, spytala som sa jej:
„Pani,
tuto kozu mate svoju, alebo ste v cudzej?“
Pozrela na
mna, ako keby mi chcela povedat: Preratajte si kolieska v hlave, myslim, ze
ich pocet nesedi s konstrukcnymi navrhmi a odisla. Dalsia mi tvrdila, ze od
narodenia ma iba jednu jedinu a hoci sa jej niekedy lupe, pretoze je sucha,
nevymenila by ju za nic na svete.
Smutna som
prisla domov. Nuz, pravdu povediac, niekedy som chcela byt v cudzej kozi,
napriklad milionarovej, alebo v kozi niektorej z celebrit, ale ze sa ocitnem
v kozi nejakeho ukychaneho horuckoviteho jedinca, to mi nenapadlo ani vo
sne. A nedajboze, ak zistim, ze som v hrosej kozi! To by sa mi asi tazko
dostali pod kozu pri ockovani alebo na operacnom stole. Az ma chyta husia
koza, ked tak nad tym rozmyslam. S radostou by som vyskocila z koze, len aby
som mohla skocit do tej svojej.
Povodne
som chcela tento clanok zakoncit vyzvou k sirokej verejnosti, ze ak niekto
ma moju kozu, nech mi ju laskavo vrati, ale rano som prisla k prekvapivemu
faktu. Stipkala som sa, ohmatavala, hladkala a neverila som vlastnym ociam.
Znama celulitidka, vrasky, pneumatiky... Hura! Opat som bola potiahnuta
vlastnou kozou, sitou priamo na mieru.
Emilia Molcaniova
Zo slovenskych
prislovi, porekadiel, uslovi
o Zena si
zuby jazykom zoderie o Z cisteho pramena tecie cista voda o Vietor duje, ale
hora stoji o Unavenej kobyle je aj chvost tazky o Tazsie privykat, ako
odvykat o Tvrde s tvrdym dava ohen o Stastie v kartach - nestastie v laske
o
Svoje veci nechval a cudzie nehan o Ryba i host na treti den smrdia
o Pycha
peklom dycha o Ozenil sa, aby sa mal s kym vadit o Nutena robota zriedka
byva dobra o Mysliet si mozes, co chces, ale na reci si daj pozor o Ludia su
podobni vinu: zli kysnu v starobe, dobri su tym lepsi, cim su starsi o Kym
mudry mudroval, sprosty to vykonal o Jednou ranou buk nespadne o Ide ako
bujak na jatku o Chval do poval a ucinku ziadneho o Guraz plati, kocka hra
o Falos a klam zradi sa sam o Este vlka nezabili, uz na jeho kozu pili
o Dvom lepsie cesty ubyva o Comu nerozumies, to nehan o
Cesta do pekla je dlazdena
dobrymi umyslami o Bujaka za rohy nechytaj o Ani zlaty kociar neodvezie
zlobu o Pride ti to teraz tvrdo, ale potom ti bude hrdo o Kto za pecou sedi,
druheho tam hlada o Huba je mala dierka, ale velka roznosielka
o Kto sa priznava, na toho netreba svedka o Kto si prve dieta dobre vychovava, ten uz
aj ostatnym poklad zanechava o Kde nehori, tam ani dymu niet o Nie je kazde
drevo suce na poleno o Krivdy za stolom, pravda za dverami o
Mgr. J. Pupis
V Lome nad Rimavicou
vybuduju rekreacno-turisticke centrum
Vladimir
Vetrak uz tretie volebne obdobie „drzi richtarsku palicu“ v najvyssie
polozenej obci na Slovensku - v Lome nad Rimavicou. V samosprave posobi
vlastne uz stvrte volebne obdobie, pretoze jedno bol zastupcom starostu. Zda
sa, ze Vetrakovci maju starostovanie v krvi. Dozvedeli sme sa totiz, ze
tento post zastaval uz dedo i otec sucasneho starostu.
Skolu si chrania zubami - nechtami
Ako nam
po zvitani Vladimir Vetrak povedal, jeho hlavnym cielom bolo udrzat v obci
zakladnu skolu, co sa mu aj podarilo: „Chod zakladnej skoly, ktoru sme
spojili s materskou skolou, drzime doslova zubami - nechtami. Je tam skolsky
klub, skolska druzina, kuchyna a v Lome mame aj skolu v prirode,“ dodal.
Skolu v sucasnosti navstevuje sedemdesiatsest ziakov nielen z Lomu, ale aj
deti z Drabska, Sihly a z osady Javorina. Dochadzat dvadsatsedem kilometrov
do Brezna by bolo nerentabilne a namahave aj preto, ze Lom lezi v nadmorskej
vyske 1020 m a Brezno ma 500 m n. m. Starosta sa zdoveril, ze nedavno sa
objavili „hlasky“ o ruseni skoly. „Nie je to pravda,“ razantne
odmietol. O Lomcanov je postarane aj po zdravotnej stranke, o com svedcia
starostove slova: „Som rad, ze pri pocte tristopatdesiat obyvatelov sa da
udrzat zdravotne stredisko, mame obvodneho lekara, zubara, rychlu zdravotnu
sluzbu a obyvatelia nasej a susednych obci tak nemusia dochadzat do Cierneho
Balogu alebo do Brezna.“
Doterajsia strucna bilancia
Vymenovat
vsetko by zabralo vela priestoru, tak aspon nieco: zrekonstruovali
elektricke vedenie, postavili verejne WC pri kostole v sume 95 000 korun,
oplotili cintorin, opravili miestne komunikacie v sume asi 0,5 miliona korun,
do poriadku dali vyvesnu tabulu pre obecne oznamy, postavili novu autobusovu
zastavku pri hlavnej ceste v hodnote 70 tisic korun, v zdravotnom stredisku
pripravili priestory pre zachrannu sluzbu prvej pomoci a garaze, od Jednoty
kupili nakupne stredisko za 550 tisic korun, kde zriadili obecny obchod a krcmu:
„Kedze sa nam to nevyplacalo, obchod sme dali spat do prenajmu Jednote a krcmu
sukromnemu podnikatelovi,“ dodal.
Dalsie plany
Starosta ma v plane dotiahnut do obce ROEP (register obnovenej evidencie
pozemkov), aby pomohli obcanom, ktori nemaju listy vlastnictva. Najvacsou a najdolezitejsou
ulohou bude vystavba rekreacno-turistickeho centra SKI-Lom v lokalite Hora
obecna za ucasti sukromnych podnikatelov z Banskej Bystrice a z Popradu. Pri
vystavbe i prevadzke centra najde zamestnanie vyse sedemdesiat obcanov:
„Rozbehli sme uz stavebne konanie a ak vsetko dobre dopadne, zacat by sme
mali na buduci rok. Bude tam hotel pre stodvadsat ludi, tri koliby,
1800- a 500-metrovy lyziarsky vlek a uz v tomto obdobi su vyznacene a schvalene
5- a 10-kilometrove lyziarske trate a ich mapove spracovanie, na ktorych
mozu trenovat aj reprezentanti Slovenska, ale budu ich vyuzivat aj nasi
skolaci. Zaujem investorov som privital, taketo investicie treba, aby horske
obce nevymreli, pretoze malo ludi sa k nam stahuje a viac mame zomretych ako
narodenych. V osadach Chlipniacky, Bansky grun a Javorina sice evidujeme asi
patnast chatarov, vacsinou z Nitry a Bratislavy. S niektorymi mame dobru
spolupracu, daju aj nejaku tu korunku na akcie, ktore usporaduva obec, ale
s daktorymi su problemy. Smeti rozhadzuju po okolitych lesoch, co nerobi
dobry dojem. Komunalny odpad z obce odvazame na skladku do Brezna raz
mesacne a na buduci rok by sme chceli zacat s jeho triedenim.“
Na aktivacnych pracach
zamestnavaju sedem ludi, ktorych vyuzivaju pri zabezpecovani udrzby
miestnych komunikacii, cintorinov, verejnych priestranstiev, rigolov
a priepustov. V case nasej navstevy prave opravovali schody do obchodu. Na
ich adresu starosta povedal: „Su prinosom. Je velmi dobre, ze stat sa
aspon takouto formou postaral o nezamestnanych. Pomozu obci a oni maju daku
korunku.“
Jednotka nie je vzdy vyhodou
Skutocnost, ze Lom je najvyssie polozenou obcou na Slovensku, ma svoje
vyhody i nevyhody. Prevazuju skor tie druhe: „Nie som rad, ze sme
najvyssie polozenou obcou na Slovensku. Ta jednotka je niekedy na pritaz.
Bol by som radsej, keby sme boli niekde na juhu Slovenska, kde vidia sneh
raz do roka. Vlani sme uz od konca oktobra posypali a zhrnali sneh. Kazdy
rok mame snehovu kalamitu, ked napadne za dva dni do dvoch metrov snehu. Uz
sme pripraveni. Posypovy material na tento a na buduci rok mame. Spolocne
s chlapmi na aktivacnych pracach zabezpecujeme zjazdnost cesty pluhom,
traktorom a „vetrieskou“. Ked si to prepocitate na jedneho obyvatela, pre
obec su to velke naklady. Z rozpoctu 1 600 000 korun to predstavuje 250 000
korun.“ Aj preto obce s nadmorskou vyskou nad 600 m zalozili
Asociaciu horskych sidiel Slovenska a Vladimir Vetrak patri k jej
zakladajucim clenom. Chcu obhajovat a presadzovat zaujmy miest a obci, ktore
si z hladiska geografickych a poveternostnych podmienok vyzaduju specificke
potreby. Rozmenene na drobne: „Od vlady chceme vydobyt viac penazi pre
horske sidla.“
Budu mat svoj erb
V tychto
dnoch Heraldicka komisia Ministerstva vnutra SR potvrdila, ze navrh erbu
Lomu nad Rimavicou bol zapisany do Heraldickeho registra Slovenskej
republiky v podobe: „v modrom stite do zeleneho navrsia zahlbene priecelie
zlatej drevenice s oknami vo farbe stitu a so zlatymi dverami do striebornej
murovanej pivnice, v hornych rohoch stitu nebeske telesa, vpravo zlata
hviezda, vlavo strieborny polmesiac“. Symboly obce coskoro slavnostne uvedu
do uzivania.
Trufaju si na majstrovstva Europy
V Lome
ziju bohatym kulturnym a sportovym zivotom. Niektore podujatia ho preslavili
aj za hranicami okresu. „Kde je skola, tam je aj kultura. Keby odisla
skola, myslim si, ze kultura by trpela. Mnohe kulturne akcie organizujeme
prave v spolupraci so skolou od jari az do zimy,“ pochvalil sa
starosta. Atraktivne su najma Pastierske hry vianocne, kde sa v strede
dediny zidu partie betlehemcov a navodia vianocnu atmosferu. Zo sportovych
akcii sa ujal obcou organizovany celoslovensky zimny Beh za zdravim, ktory „zapisal“
uz svoj osmy rocnik. V tomto roku v Lome uskutocnili druhy rocnik pretekov
Slovenskeho pohara v psich zaprahoch. K tym najznamejsim patria majstrovstva
Slovenska v pretekoch malotraktorov: „Verim, ze tradiciu udrzime a po
buducorocnom siestom rocniku by sme v roku 2009 radi zorganizovali
majstrovstva Europy. Trufame si. Trate mame, ubytovacie kapacity tiez,“
tvrdi odvazny starosta. Lomcanom drzime palce, ved stastena odvaznym praje.
/ng/
|
 |
 |
 |
| Typicke
rimavickolomske drevenicky |
V zdravotnom stredisku
vytvorili priestory aj pre zachrannu sluzbu prvej pomoci. |
V strede obce sa
vynima rimskokatolicky kostol. |
