16. OKTOBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

       

Vzacne obrazky

Pri prilezitosti akej slavnosti 16. marca 1929 odfotografoval vo svojom atelieri Jan Machala tieto baletky? Pozname len sestry Brozmanove. Nepomozete nam pomenovat aj ostatne? Zavolajte na t. c. 6112283.

 

 


Oktobrove vyrocia

V Hornej Lehote posobil takmer polstorocie

    V rode Chalupkovcov bola zakorenena tradicia pracovat pre narod a cirkev. Bola to rodina knazska a ucitelska, ktora dala narodu desiatky narodovcov. Otec Adama Chalupku vsak vysiel z ludovych korenov – bol klobucnikom, mestanom a neskor richtarom v Nemeckej Lupci. Matka Eva, rodena Kusa, zomrela, ked Adam studoval v Bratislave.

   Studia zacal doma v katolickej skole, potom pokracoval v Kezmarku a kvoli madarcine presiel na kalvinske gymnazium v Miskovci. V Stiavnici studoval pod vedenim Jana Seberiniho a studia ukoncil v Bratislave. V roku 1789 ho Zvolenska stolica pozvala do Hornej Micinej, kde sa narodil aj syn Jan. V Micinej bol dva a pol roka a odtial ho pozvali za farara do Hornej Lehoty. Instaloval ho susedny brezniansky knaz Jan Kuzmany 30. marca 1792. Posobil v Hornej Lehote az do svojej smrti takmer polstorocie. Dobudoval tu chram, dal postavit oltar a organ, zadovazil zvony a v roku 1799 postavil aj znamu „chalupkovsku“ faru, na ktorej v roku 1929 odhalili pamatnu tabulu Samovi Chalupkovi. Adam Chalupka vedel dobre gazdovat s cirkevnymi peniazmi a do pokladnice evanjelickeho zboru prispievali aj cirkevnici - znami cipkari – daruvali kalichy, oltarne rucha a ine predmety. Sam farar Chalupka zalozil viactisicove zakladiny, ktore boli urcene predovsetkym pre chudobnych a vdovy. Prisne bdel nad duchovnym zivotom svojich oveciek, hajil cirkev, ale bol aj znasanlivy, bojoval proti krcmam a nemravnosti. Bol aj liecitelom a liecil aj katolicke deti. Bol dobrym recnikom, svedomite si pisal kazne a prisne dbal na dochadzku do chramu.

   Adam Chalupka bol aj spisovatelom. Pri prilezitosti jubilea breznianskeho cirkevneho zboru napisal a vydal Historicke Paměti Cyrkwě Ew. Březnanske a. v. (1837), kde zaznacil aj zivotopis svojho syna Jana. Zachovali sa aj rukopisy a odpisy o historii liptovskeho senioratu, o liptovskych zupanoch, jaskyniach, vrchoch, o Boci a rozne ine historicke prace. Napisal aj zivotopis M. Luthera, prirodopis Palestiny a v rukopise ostali Obycejove a zakony naroda zidovskeho a ine. Tlacou vydal aj kazen Co s tebou bude to dale? Ako literat bol pre svojich synov vzorom.

   Okrem znamych spisovatelov a knazov Jana a Sama mal Adam Chalupka aj tretieho syna Adama, ktory zomrel ako student, a dve dcery – Karolinu a Zuzanu. Jeho manzelkou bola Anna, rodena Pruni.

   V Hornej Lehote bol knaz Adam Chalupka oblubeny. Horna Lehota a jej fara sa stala chalupkovskou rodinnou farou, kde v praci svojho otca pokracoval syn Samo. Otcova praca knaza a literata, jeho pohlad do minulosti cirkevnej aj slovenskej naucil synov vazit si, milovat a drzat sa toho, co vytvorili minule veky a budovat na tom dalej.

   Adam Chalupka sa narodil 28. oktobra 1767 v Nemeckej Lupci a zomrel 5. jula 1840 v Hornej Lehote.

...                                    

 Pracovala pre narod

    Hrdinkou Timravinej poviedky Vsetko pre narod je Hana Cepcinska, typ horlivej a exaltovanej narodovkyne. Timrava v tejto postave zobrazila rodacku z Luborece, vyznamnu predstavitelku narodneho hnutia z konca 19. storocia, spoluzakladatelku Ziveny, opatrovkynu jej zbierok a zbierok Muzealnej slovenskej spolocnosti v Martine Emu Goldpergerovu. Osobnost Emy sa vyznacovala kultivovanostou, mimoriadnou citlivostou, inteligenciou a vzdelanim, kym Timrava svoju hrdinku opisala viac kriticky.

   Ema bola najstarsou dcerou statkara a okresneho notara Goldpergera z Luborece v Novohrade. Ako osemrocnu ju poslali na vychovu do Brezna k strykovi, vzdelanemu ucitelovi Danielovi Goldpergerovi, ktoreho volali „brezniansky baci“ – on vstepil mladej Eme cit pre narodne povedomie. Daniel Marothy bol dalsi pribuzny, ktoreho volali „farsky baci“. Tito dvaja bacikovia mali velky vplyv na formovanie duchovneho vyvoja Emy i jej sesternice, mladsej Eleny Marothy (neskor Soltesovej). Ema si za tri roky v Brezne osvojila nemcinu a potom sa v Lucenci naucila po madarsky. K jej nezabudnutelnym zazitkom patrila aj navsteva Martina, kde ich na Zhromazdenie Matice slovenskej v roku 1868 zobral Elenin otec Daniel Marothy.

   V Luboreci zila Ema vo vlastnom svete poznania, medzi knihami Kalinciaka, Sladkovica, Hviezdoslava, ale aj Gogola, Tolsteho a Goetheho. Zapajala sa do spolocenskeho zivota, bola spoluzakladatelkou Ziveny (1869), zbierala ludovy odev, textil, vysivky a ludove piesne. Upozornovala na madarizacne snahy v skolstve, preto sa dostavala do sporov so statnou mocou a ked uvaznili Vajanskeho (1893) za poburovanie, zorganizovala medzi zenami zbierku, aby mu pomohli splatit pokutu patstopatdesiatsedem zlatych, peniaze mu poslali do vazenia, ale vlada tento cin povazovala za schvalovanie zlocinu a zacala proti clenkam Ziveny vysetrovanie. Ema vzala vinu na seba a musela celit domovej prehliadke a vysetrovaniu. Ked ju nepochopili ani vo vlastnej rodine, odstahovala sa, tak sa zacala jej stahovacia anabaza – Zvolenska Slatina, Radvan, Martin. Martinske obdobie bolo najstastnejsie v jej zivote. Po smrti A. Kmeta si ju vybor Muzealnej spolocnosti vybral a poveril starostlivostou o cely narodopisny fond. Nadalej sa venovala aj zberatelskym aktivitam. Ziskala kroje z Myjavy, Zemianskeho Podhradia, Cabradskeho Vrbovku, Badina, okolia Noveho Mesta nad Vahom. Muzeum sa stalo jej druhym domovom. Medzi jej stastne chvile patrilo aj stahovanie zbierok do novopostavenej budovy muzea v roku 1908. V Martine vychovala aj svoju neter Zelmiru Jesensku – Lehotsku. Jozef Skultety ju vystizne nazval „peknoducha Ema“, lebo za stastie svojho zivota pokladala pracovat pre narod.

   Ema Goldpergerova sa narodila 5. marca 1853 v Luboreci a zomrela v Martine 28. oktobra 1917. Pochovana je v blizkosti tych, ktorych si ctila a vazila – na Narodnom cintorine v Martine.

(Podla cl. Dr. E. Kralikovej: Peknoducha Ema, Slovenka).

A. Prepletana


Koza

   Jedneho dna som sa necitila vo svojej kozi. Rozmyslala som, kde mohlo dojst k zamene. Tu svoju som si vzdy chranila ako oko v hlave, bola som opatrna, aby ma z nej nik nezdral. A teraz, tu ho mas! Takze, kde som bola vcera? V saune. No, pravdaze, tu niekde doslo k tomu nedopatreniu a ja som prisla domov v cudzom potahu. Zbadala som to az rano. Kto mohol prichadzat do uvahy? Vsetky damy boli, pokial si spominam, stihle, naviac mlade, takze si myslim, ze tie maju alibi. Moje obliny by som asi sotva vpratala do ich rozmerov. Jedina korpulentna dama bola zriadovatelka, ktora vydavala pri vstupe plachty. Ale to bola Romka, taku tmavu kozu na sebe nemam. Uz to mam! Herpes na pere mi pomoze najst majitela. Na koznom predsa maju v kartoteke zaznamy o roznych koznych defektoch. Rozbehla som sa do ambulancie a uz pri vchode do cakarne som zistila, ze nie som sama, ktora ma tento problem. Prvy pohlad odhalil skutocnost, ze nik z cakajucich nie je vo svojej kozi. Takze sa moje patranie znacne skomplikovalo. A zlozite to bolo aj v ambulancii. Ked som lekarke povedala, aby mi dala zoznam pacientov, ktori dnes boli u nej a mali na sebe cudziu kozu, absolutne odmietla so mnou spolupracovat a skoro ma vyhodila. Vraj, ci viem, co je to sluzobne tajomstvo. A co sa tyka mojho herpesu, mam si dat paralen a basta. Ostavalo mi uz len jedno. Ist s kozou na trh a tam mozno lepsie pochodim. Ked ku mne pristupila dama, ktora by tak trochu prichadzala do uvahy, spytala som sa jej:

   „Pani, tuto kozu mate svoju, alebo ste v cudzej?“

   Pozrela na mna, ako keby mi chcela povedat: Preratajte si kolieska v hlave, myslim, ze ich pocet nesedi s konstrukcnymi navrhmi a odisla. Dalsia mi tvrdila, ze od narodenia ma iba jednu jedinu a hoci sa jej niekedy lupe, pretoze je sucha, nevymenila by ju za nic na svete.

   Smutna som prisla domov. Nuz, pravdu povediac, niekedy som chcela byt v cudzej kozi, napriklad milionarovej, alebo v kozi niektorej z celebrit, ale ze sa ocitnem v kozi nejakeho ukychaneho horuckoviteho jedinca, to mi nenapadlo ani vo sne. A nedajboze, ak zistim, ze som v hrosej kozi! To by sa mi asi tazko dostali pod kozu pri ockovani alebo na operacnom stole. Az ma chyta husia koza, ked tak nad tym rozmyslam. S radostou by som vyskocila z koze, len aby som mohla skocit do tej svojej.

   Povodne som chcela tento clanok zakoncit vyzvou k sirokej verejnosti, ze ak niekto ma moju kozu, nech mi ju laskavo vrati, ale rano som prisla k prekvapivemu faktu. Stipkala som sa, ohmatavala, hladkala a neverila som vlastnym ociam. Znama celulitidka, vrasky, pneumatiky... Hura! Opat som bola potiahnuta vlastnou kozou, sitou priamo na mieru.

Emilia Molcaniova

 


Zo slovenskych prislovi, porekadiel, uslovi

   o Zena si zuby jazykom zoderie o Z cisteho pramena tecie cista voda o Vietor duje, ale hora stoji o Unavenej kobyle je aj chvost tazky o Tazsie privykat, ako odvykat o Tvrde s tvrdym dava ohen o Stastie v kartach - nestastie v laske o Svoje veci nechval a cudzie nehan o Ryba i host na treti den smrdia o Pycha peklom dycha o Ozenil sa, aby sa mal s kym vadit o Nutena robota zriedka byva dobra o Mysliet si mozes, co chces, ale na reci si daj pozor o Ludia su podobni vinu: zli kysnu v starobe, dobri su tym lepsi, cim su starsi o Kym mudry mudroval, sprosty to vykonal o Jednou ranou buk nespadne o Ide ako bujak na jatku o Chval do poval a ucinku ziadneho o Guraz plati, kocka hra o Falos a klam zradi sa sam o Este vlka nezabili, uz na jeho kozu pili o Dvom lepsie cesty ubyva o Comu nerozumies, to nehan o Cesta do pekla je dlazdena dobrymi umyslami o Bujaka za rohy nechytaj o Ani zlaty kociar neodvezie zlobu o Pride ti to teraz tvrdo, ale potom ti bude hrdo o Kto za pecou sedi, druheho tam hlada o Huba je mala dierka, ale velka roznosielka o Kto sa priznava, na toho netreba svedka o Kto si prve dieta dobre vychovava, ten uz aj ostatnym poklad zanechava o Kde nehori, tam ani dymu niet o Nie je kazde drevo suce na poleno o Krivdy za stolom, pravda za dverami o

Mgr. J. Pupis


V Lome nad Rimavicou vybuduju rekreacno-turisticke centrum

   Vladimir Vetrak uz tretie volebne obdobie „drzi richtarsku palicu“ v najvyssie polozenej obci na Slovensku - v Lome nad Rimavicou. V samosprave posobi vlastne uz stvrte volebne obdobie, pretoze jedno bol zastupcom starostu. Zda sa, ze Vetrakovci maju starostovanie v krvi. Dozvedeli sme sa totiz, ze tento post zastaval uz dedo i otec sucasneho starostu.

             Skolu si chrania zubami - nechtami
   Ako nam po zvitani Vladimir Vetrak povedal, jeho hlavnym cielom bolo udrzat v obci zakladnu skolu, co sa mu aj podarilo: „Chod zakladnej skoly, ktoru sme spojili s materskou skolou, drzime doslova zubami - nechtami. Je tam skolsky klub, skolska druzina, kuchyna a v Lome mame aj skolu v prirode,“ dodal. Skolu v sucasnosti navstevuje sedemdesiatsest ziakov nielen z Lomu, ale aj deti z Drabska, Sihly a z osady Javorina. Dochadzat dvadsatsedem kilometrov do Brezna by bolo nerentabilne a namahave aj preto, ze Lom lezi v nadmorskej vyske 1020 m a Brezno ma 500 m n. m. Starosta sa zdoveril, ze nedavno sa objavili „hlasky“ o ruseni skoly. „Nie je to pravda,“ razantne odmietol. O Lomcanov je postarane aj po zdravotnej stranke, o com svedcia starostove slova:
„Som rad, ze pri pocte tristopatdesiat obyvatelov sa da udrzat zdravotne stredisko, mame obvodneho lekara, zubara, rychlu zdravotnu sluzbu a obyvatelia nasej a susednych obci tak nemusia dochadzat do Cierneho Balogu alebo do Brezna.“

                     Doterajsia strucna bilancia
   Vymenovat vsetko by zabralo vela priestoru, tak aspon nieco: zrekonstruovali elektricke vedenie, postavili verejne WC pri kostole v sume 95 000 korun, oplotili cintorin, opravili miestne komunikacie v sume asi 0,5 miliona korun, do poriadku dali vyvesnu tabulu pre obecne oznamy, postavili novu autobusovu zastavku pri hlavnej ceste v hodnote 70 tisic korun, v zdravotnom stredisku pripravili priestory pre zachrannu sluzbu prvej pomoci a garaze, od Jednoty kupili nakupne stredisko za 550 tisic korun, kde zriadili obecny obchod a krcmu: „Kedze sa nam to nevyplacalo, obchod sme dali spat do prenajmu Jednote a krcmu sukromnemu podnikatelovi,“ dodal.

                       Dalsie plany
    Starosta ma v plane dotiahnut do obce ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov), aby pomohli obcanom, ktori nemaju listy vlastnictva. Najvacsou a najdolezitejsou ulohou bude vystavba rekreacno-turistickeho centra SKI-Lom v lokalite Hora obecna za ucasti sukromnych podnikatelov z Banskej Bystrice a z Popradu. Pri vystavbe i prevadzke centra najde zamestnanie vyse sedemdesiat obcanov: „Rozbehli sme uz stavebne konanie a ak vsetko dobre dopadne, zacat by sme mali na
buduci rok. Bude tam hotel pre stodvadsat ludi, tri koliby, 1800- a 500-metrovy lyziarsky vlek a uz v tomto obdobi su vyznacene a schvalene 5- a 10-kilometrove lyziarske trate a ich mapove spracovanie, na ktorych mozu trenovat aj reprezentanti Slovenska, ale budu ich vyuzivat aj nasi skolaci. Zaujem investorov som privital, taketo investicie treba, aby horske obce nevymreli, pretoze malo ludi sa k nam stahuje a viac mame zomretych ako narodenych. V osadach Chlipniacky, Bansky grun a Javorina sice evidujeme asi patnast chatarov, vacsinou z Nitry a Bratislavy. S niektorymi mame dobru spolupracu, daju aj nejaku tu korunku na akcie, ktore usporaduva obec, ale s daktorymi su problemy. Smeti rozhadzuju po okolitych lesoch, co nerobi dobry dojem. Komunalny odpad z obce odvazame na skladku do Brezna raz mesacne a na buduci rok by sme chceli zacat s jeho triedenim.“

                   Na aktivacnych pracach
   zamestnavaju sedem ludi, ktorych vyuzivaju pri zabezpecovani udrzby miestnych komunikacii, cintorinov, verejnych priestranstiev, rigolov a priepustov. V case nasej navstevy prave opravovali schody do obchodu. Na ich adresu starosta povedal:
„Su prinosom. Je velmi dobre, ze stat sa aspon takouto formou postaral o nezamestnanych. Pomozu obci a oni maju daku korunku.“

                 Jednotka nie je vzdy vyhodou
   Skutocnost, ze Lom je najvyssie polozenou obcou na Slovensku, ma svoje vyhody i nevyhody. Prevazuju skor tie druhe: „Nie som rad, ze sme najvyssie polozenou obcou na Slovensku. Ta jednotka je niekedy na pritaz. Bol by som radsej, keby sme boli niekde na juhu Slovenska, kde vidia sneh raz do roka. Vlani sme uz od konca oktobra posypali a zhrnali sneh. Kazdy rok mame snehovu kalamitu, ked napadne za dva dni do dvoch metrov snehu. Uz sme pripraveni. Posypovy material na tento a na buduci rok mame. Spolocne s chlapmi na aktivacnych pracach zabezpecujeme zjazdnost cesty pluhom, traktorom a „vetrieskou“. Ked si to prepocitate na jedneho obyvatela, pre obec su to velke naklady. Z rozpoctu 1 600 000 korun to predstavuje 250 000 korun.“ Aj preto obce s nadmorskou vyskou nad 600 m zalozili Asociaciu horskych sidiel Slovenska a Vladimir Vetrak patri k jej zakladajucim clenom. Chcu obhajovat a presadzovat zaujmy miest a obci, ktore si z hladiska geografickych a poveternostnych podmienok vyzaduju specificke potreby. Rozmenene na drobne:
„Od vlady chceme vydobyt viac penazi pre horske sidla.“

                   Budu mat svoj erb
   V tychto dnoch Heraldicka komisia Ministerstva vnutra SR potvrdila, ze navrh erbu Lomu nad Rimavicou bol zapisany do Heraldickeho registra Slovenskej republiky v podobe: „v modrom stite do zeleneho navrsia zahlbene priecelie zlatej drevenice s oknami vo farbe stitu a so zlatymi dverami do striebornej murovanej pivnice, v hornych rohoch stitu nebeske telesa, vpravo zlata hviezda, vlavo strieborny polmesiac“. Symboly obce coskoro slavnostne uvedu do uzivania.

            Trufaju si na majstrovstva Europy
    V Lome ziju bohatym kulturnym a sportovym zivotom. Niektore podujatia ho preslavili aj za hranicami okresu. „Kde je skola, tam je aj kultura. Keby odisla skola, myslim si, ze kultura by trpela. Mnohe kulturne akcie organizujeme prave v spolupraci so skolou od jari az do zimy,“ pochvalil sa starosta. Atraktivne su najma Pastierske hry vianocne, kde sa v strede dediny zidu partie betlehemcov a navodia vianocnu atmosferu. Zo sportovych akcii sa ujal obcou organizovany celoslovensky zimny Beh za zdravim, ktory „zapisal“ uz svoj osmy rocnik. V tomto roku v Lome uskutocnili druhy rocnik pretekov Slovenskeho pohara v psich zaprahoch. K tym najznamejsim patria majstrovstva Slovenska v pretekoch malotraktorov: „Verim, ze tradiciu udrzime a po buducorocnom siestom rocniku by sme v roku 2009 radi zorganizovali majstrovstva Europy. Trufame si. Trate mame, ubytovacie kapacity tiez,“ tvrdi odvazny starosta. Lomcanom drzime palce, ved stastena odvaznym praje.                                                                   /ng/

 

 

Typicke rimavickolomske drevenicky V zdravotnom stredisku vytvorili priestory aj pre zachrannu sluzbu prvej pomoci. V strede obce sa vynima rimskokatolicky kostol.

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT