Chalupkovo Brezno oslavilo styridsiatku

    „V zivote cloveka je styridsiatka vek, kedy moze skonstatovat, ze konecne dospel, dozrel a dostava sa do svojho najproduktivnejsieho obdobia zivota. Verim, ze tak to bude aj v pripade Chalupkovho Brezna, ze 40. rocnik posunie samotnu sutaz a sutaziacich dopredu, ze budu spokojni porotcovia i sutaziaci ci divaci a potom budeme spokojni i my organizatori“, povedal v prihovore hostom, clenom organizacneho vyboru, porotcom a sutaziacim primator Brezna Ing. Jaroslav Demian.

   Brezno sa tak uz po styridsiatykrat od piatka 12. do nedele 14. oktobra stalo hostitelom a spoluorganizatorom sutaze zaujmovej umeleckej tvorivosti slovenskych ucitelov. Na podujati, nad ktorym zastitu prevzali minister skolstva a minister kultury, sa v deviatich sutaznych kategoriach predstavilo vyse stopatdesiat sutaziacich z celeho Slovenska i zo zahranicia. Pri koliske Chalupkovho Brezna pred styridsiatimi rokmi stali, a dodnes mu ostali verni, Ivan Halama, Ladislav Bartko a Ladislav Simon, ktori nam ako rodicia o svojom dietati povedali:

   Ivan Halama: „Ked pred styridsiatimi rokmi Ladislav Bartko a Ladislav Simon prisli s myslienkou zorganizovat sutaz v umeleckom prednese ucitelov a dali jej pomenovanie Chalupkovo Brezno - na pocest Jana Chalupku, mozno nepredpokladali, ze podujatie sa „dozije“ jubilejneho 40. rocnika. Mozno nepredpokladali, ze sa rozrastie na trinast sutaznych odborov. Nepredpokladali, ze kazdorocne prilaka okrem 140 - 160 pedagogickych zamestnancov aj mnozstvo poprednych predstavitelov kultury a umenia. Urcite nepredpokladali, ze Chalupkovo Brezno ziska aj medzinarodny europsky rozmer - ucast slovenskych ucitelov z Madarska, Rumunska, Ceska a Francuzska.“

   Doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.: „Som nesmierne rad, ze sa Chalupkovo Brezno dozilo styridsiatky, pretoze o to nam slo pred tymi styridsiatimi rokmi. Jednoducho, touto akciou prispievat k zvysovaniu estetickej vychovy, estetickeho citenia a to tym, ze sme davali moznost ucitelom, aby sem prisli, skonfrontovali svoje poznatky, aby si zdravo zasutazili. Ale to nebol hlavny ciel. Hlavnym cielom bolo prist, nacerpat nove inspiracie, poucit sa, lebo my sme od sameho zaciatku popri sutaziach organizovali aj odborne seminare a prve tri rocniky som bol aj predsedom organizacneho vyboru. S malymi prestavkami do Brezna chodim pravidelne, ale tesilo ma, ze k prvemu sutaznemu odboru (umelecky prednes) pribudol dalsi a dalsi, no a vdaka pokracovatelom - organizatorom sa repertoar rozsiril aj na spev umelej a ludovej piesne atd., takze ma sem moznost prist naozaj vela ludi a cez nich, myslim si, sa to jednoducho dostane aj do skol. Ucitel, ktory sam vie recitovat, ktory sam pise, ktory sam vie malovat, myslim si, ze ma vyhliadku dosiahnut aj lepsi pedagogicky efekt vo vzdelavacej a vychovnej cinnosti. V tomto roku ma poziadali o pomoc pri odbornej priprave seminara o piaristoch v Brezne. Ich posobenie je sucastou vseobecnych dejin Brezna. Ich vyznam je napr. v rozvoji skolstva, ide o casove rozpatie stoosemdesiattri rokov s malymi prestavockami. Mne islo o to, aby sme urobili odborny seminar, na ktorom zhodnotime celkovy prinos piaristov ku kulturnemu rozvoju Brezna v oblasti skolstva, literatury, architektury atd., s tym, ze sa nezamlcia ani negativne crty posobenia, lebo vieme, ze sa v minulosti napachali. Myslim si, ze je dobre, ked sa stretneme na odbornej pode a vynasnazime sa urobit nieco pre to, aby tak na piaristov, ako aj na povedzme prenasledovanych evanjelikov sa neudrziaval dalej cisto jednostranny pohlad.“

   Prof. PhDr. Ladislav Simon, CSc.: „Ked sme rozmyslali, aka sutaz amaterskych umelcov by mala byt v Brezne, prislo nam na um, ze by to mohla byt sutaz v umeleckej tvorivosti ucitelov, pretoze takato sutaz este nebola. Nazvali sme ju podla Jana Chalupku, ktory bol s Breznom velmi tesne spojeny, no a potom sme uz zacali organizovat prvy rocnik a ta myslienka zakotvila az tak, ze sa dozila styridsiatych narodenin, co nas velmi tesi a dufame, ze sa dozije aj tej patdesiatky.“

   Vysledky najvyznamnejsej akcie slovenskych ucitelov v oblasti kultury vyhlasili na sobotnajsom Vecere vitazov. Laureatmi 40. rocnika Chalupkovho Brezna sa stali: Mgr. Miroslava Frankovska (Gymnazium Puchov) za umelecky prednes poezie, Mgr. Tatiana Dolinska (ZS Zilina) za umelecky prednes z tvorby pre deti a mladez, Mgr. Martina Bolekova (Gymnazium Puchov) za literarnu tvorbu - poezia, Mgr. Valentin Sefcik (ZS Bertotovce) za literarnu tvorbu pre deti a mladez), Julius Deme (ZUS Malacky) za hru na hudobnom nastroji - gitara, PaedDr. Maria Labosova (ZUS Revuca) za vytvarnu tvorbu. Cenu prezidenta republiky udelili Ivane Trangosovej (ZUS Nova Dubnica) a Michalovi Matejcikovi (ZUS Puste Ulany) - komorne duo, cenu ministerstva skolstva Anne Plecitej z Piestan za dlhorocnu aktivnu interpretaciu povodnej slovenskej literarnej tvorby, cenu Odboroveho zvazu PS a V Emilii Sipulovej z Puchova za literarnu tvorbu - poezia, cenu predsedu BBSK Mgr. Dagmar Janisovej (ZS Zemianska Olca) za literarnu tvorbu - poeziu, cenu prednostu KSU v B. Bystrici Mgr. Mariane Frőhlichovej (ZUS Revuca) za vytvarnu tvorbu, cenu primatora Brezna Elene Kmetovej z Nadlaku za sirenie slovenskeho narodneho povedomia medzi krajanmi v Rumunsku. Veduci kancelarie prezidenta republiky ocenil aj zakladatelov Chalupkovho Brezna doc. Ladislava Bartka, prof. Ladislava Simona, Ivana Halamu a PaedDr. Mateja Kana, ktory stal na cele organizacneho vyboru dvadsat rocnikov. Z horehronskych ucitelov do bronzoveho pasma v kategorii umelecky prednes - poezia zaradili Mariu Brvenikovu (MS Brezno), Mgr. Mariu Pacerovu (ZS Valaska), ktora aj v kategorii literarna tvorba - poezia  bola zaradena do bronzoveho pasma, do bronzoveho pasma v kategorii literarna tvorba pre deti a mladez Mgr. Vieru Teslarovu z Pohorelej a Libusu Halajovu z Brezna, do bronzoveho pasma v speve ludovej piesne duo Mgr. Vieru Teslarovu, Mariu Polakovu z Pohorelej a PaedDr. Lukasa Janosku z Pohorelej, v hre na hudobnom nastroji do zlateho pasma Mgr. Dagmar Trangosovu - klavir a do bronzoveho pasma Mariana Holbu - gitara (obaja ZUS Brezno).

   Sucastou jubilejneho Chalupkovho Brezna boli Dni piaristickej rehole, ktore pripravili maticiari, Rehola piaristov na Slovensku, Rimskokatolicky farsky urad a Horehronske muzeum v Brezne. Pozostavali z odborneho seminara Piaristi v Brezne (1673 - 1856), slavnostneho odhalenia pamatnej tabule breznianskym piaristom na budove byvaleho piaristickeho gymnazia a z vernisaze vystavy Piaristi v Brezne v Horehronskom muzeu „na trinastke“. Viac informacii o tomto podujati prinesieme v buducom cisle.

(r) Foto: Stefan Vozar  

K tradicii slavnostneho otvorenia Chalupkovo Brezna patri polozenie kytic k pomniku Jana Chalupku.	V mene ocenenych zakladatelov Chalupkovho Brezna sa podakoval Ladislav Bartko.	Sobotnajsi galavecer sprijemnila humorno-spevacka skupina Mrchane zo Zakladnej umeleckej skoly v Novych Zamkoch, ktoru porota v kategorii spev ludovej piesne zaradila do strieborneho pasma.

Hovorime s primatorom Brezna 

„Nemozeme chciet vsetko a naraz“

   Mestsky urad v tychto dnoch na siroku diskusiu verejnosti predlozil Ing. arch. Jozefom Frtusom vypracovane architektonicke navrhy na rekonstrukciu severnej casti namestia. V rozhovore s primatorom Brezna Ing. Jaroslavom Demianom vam ponukame jeho stanovisko k tejto studii:

   - V prvom rade sa chcem vyjadrit k zeleni. Ked sme studiu zadavali, moja podmienka bola zachovat pomer zelene a zastavanej plochy, co studia respektuje a velkost parku nezmensuje. Dost diskutovana je otazka stromov v parku. Uz odborny posudok z roku 2003 preukazal, ze niektore stromy su zial chore, starnu a niektore casom bude treba vypilit. Zdravotny stav stromov dame este raz posudit a zdoraznujem, ze chceme zabojovat za kazdy strom. Chceme, aby odbornici posudili ich zdravotny stav a navrhli, ako je mozne este stromom pomoct, aby sa ich zivotnost predlzila. Zodpovedne mozem povedat, ze na postupny vyrub pojdu len tie stromy, ktorych zdravotny stav bude velmi zly. Bol by som nerad, aby odlomeny konar z takehoto stromu niekoho zranil. Zdoraznujem, ze vyrub stromov sa u nas moze robit len vtedy, ked sa za ne urobi nahradna vysadba. Tuto budeme musiet realizovat odrastenejsimi drevinami, ktore navrhnu odbornici.

Na namesti v parku za Horehronskym muzeom je v studii jedna plocha oznacena ako rezerva. Co to znamena?
   - Chcem zdoraznit, ze tam nechceme nic stavat. Je to rezerva, ak niekedy v buducnosti sa tam nasi potomkovia rozhodnu nieco postavit. Architekti myslia sto rokov dopredu, ale park by mal ostat parkom. Mne osobne sa paci myslienka, ze pamatnik Jana Chalupku trochu vytiahli z parku. Aj ked tato studia to neriesi, verim, ze bude vhodne architektonicky zakomponovany do tejto casti namestia. To ale vyriesi len konecny projekt. V severozapadnej casti namestia je navrhnuty novy infopavilon, kde v buducnosti moze sidlit turisticko-informacna kancelaria. Objekt by mal uputat vsetkych navstevnikpov. Turisti tam najdu a dostanu vsetky potrebne informacie o meste a regione.

Velmi diskutovana medzi obyvatelmi je otazka parkoviska na namesti...
   - Poviem uprimne, boli nazory, ze take velke parkovisko netreba a hodila by sa tam radsej zelen. Myslim si vsak, ze takato spevnena plocha, aj na druhej strane namestia, je potrebna. Dufam, ze tam nebude naveky parkovisko. Mesto ma priestor za blokom budov na „zapadnej strane“ namestia, kde by sa v buducnosti dal postavit parkovaci dom s dostatocnou kapacitou. Nemozeme vsak chciet vsetko a naraz. Spevnena plocha na namesti by sa po zruseni parkoviska dala vyuzit na rozne ucely, dali by sa tam vhodne umiestnit markizy s obcerstvenim, ci docasne predajne stanky so suvenirmi a pod., ake maju na namesti aj v Banskej Bystrici. Poslanci navrhli na spevnenu plochu parkoviska umiestnit prvky prenosnej zelene na sprijemnenie prostredia.

Diskutovana je aj otazka umiestnenia zastavky hromadnej dopravy na namesti...
   - V povodnej studii bol zamer, aby zastavka bola na mieste, kde su verejne WC s tym, ze autobusy by tam pri prechode cez statnu cestu vybocili, vylozili, zobrali cestujucich a odisli prec. Zial, odbornici v oblasti dopravy a pracovnici uradu dopravy, s ktorymi autor studie taketo riesenie konzultoval, toto jednoznacne zamietli. Vzhladom na to navrhujeme riesit hromadnu autobusovu dopravu tym, ze autobusove zastavky na Ulici CSA a Razusovej presunieme co najblizsie k namestiu. Kedze ide o cesty prvej triedy, teda o statnu cestu, na realizaciu uvedeneho potrebujeme suhlas organov statnej spravy. Stretavam sa aj s nazormi, ze najidealnejsim riesenim by bolo uplne odstavenie dopravy z namestia. Ak sa stotoznime s tymto nazorom, k uvedenemu mozeme dospiet len postupne. Vybudovanim prelozky statnej cesty, ktora ide cez namestie (obchvat mesta), uz nebude cestou prvej triedy, ale miestnou komunikaciou. Vybudovany obchvat vyluci z namestia nakladnu dopravu, ale pre vylucenie osobnej dopravy z namestia by mesto muselo odklonit dopravu po inych mestskych komunikaciach alebo vybudovat uplne novu cestu. Aj ked som optimista, myslim si, ze toto riesenie je na dlhsi cas a bude si to vyzadovat nemaly balik prostriedkov z mestskeho rozpoctu. Preto povazujem dnes za nerealne uplne vylucit dopravu z namestia, co mi je velmi luto, lebo je to naozaj velmi krasne historicke namestie. Mozno niekedy v buducnosti nasi vnuci, pravnuci budu mat dost prostriedkov na to, aby riesili aj odklonenie osobnej dopravy a urobili z namestia cisto pesiu zonu. V suvislosti s dopravou este jedna pripomienka, na zapadnej a severnej strane namestia chceme minimalizovat dopravu a iniciovali sme rozsirenie chodnikov, aby podnikatelske subjekty mohli vyjst von ako na juznej strane namestia.

Mate uz nejake odozvy na zverejnenu studiu rekonstrukcie namestia?
   - Za dva tyzdne od publikovania studie prislo viac podnetov od obcanov. Som velmi rad, ze maju zaujem. S obcanmi zivo diskutujem nielen v urade, ale aj na ulici a vysvetlujem. Ak sa nam podari zrealizovat tuto investicnu akciu, vznikne namestie, ktore bude sluzit mnohym generaciam aj po nas. Takze je teraz na nas, ako urobime, aby ti, ktori pridu po nas, boli s namestim maximalne spokojni. Vsetky nazory obcanov zosumarizujeme, vyhodnotime tak, aby kazdy dostal na svoj podnet odozvu.

(r)