Detske Chalupkovo Brezno

   V case, ked vrcholili pripravy na 40. rocnik Chalupkovho Brezna, horehronski skolkari uz sutazili. V stredu 10. oktobra sa v Zakladnej skole s materskou skolou MPCL v Brezne totiz uskutocnil 1. rocnik prehliadky tvorivosti deti predskolskeho veku z okresu Brezno. Hlavnym organizatorom Detskeho Chalupkovho Brezna bolo mesto v spolupraci s mestskym kulturnym strediskom, materskymi skolami v Brezne a Uniou zien Slovenska.

   Na podujati sa zucastnil primator Brezna Ing. Jaroslav Demian, prednosta mestskeho uradu Ing. Anton Jursa, zastupcovia odboru skolstva a socialnych veci, Statnej skolskej inspekcie a skolskeho uradu Polomka. Po privitani riaditelom skoly Mgr. Miloslavom Brodskym prehliadku tvorivosti otvoril riaditel mestskeho kulturneho strediska Julius Obernauer a male talenty povzbudil aj primator.
   Radostna a tvoriva atmosfera sprevadzala sutazne prehliadky v troch kategoriach: prednes poezie a prozy, hra na flaute a zvonkohre, tvoriva dielna vytvarnych prac. Mali sutaziaci zahnali tremu a aktivne motivovani svojimi ucitelkami s usmevom na tvarickach presviedcali, ake talenty v nich driemu. Zo sveta rozpravky sa hravou formou dostali do sveta sutaze, ktory zvladli nad ocakavanie dobre.
   Vykony jednotlivcov porota zaradila do zlateho, strieborneho a bronzoveho pasma. So slovami, ze vsetci sa uz tesia na 2. rocnik Detskeho Chalupkovho Brezna, riaditel mestskeho kulturneho strediska podujatie ukoncil.

(pm)

Delegacia poslancov Banskobystrickeho samospravneho kraja sa vratila z navstevy francuzskeho partnerskeho regionu Loire

   Pod vedenim podpredsedu BBSK Dusana Svantnera absolvovali v dnoch 6. az 8. oktobra cestu do francuzskeho partnerskeho regionu Loire poslankyne Zastupitelstva BBSK Bozena Kovacova a Tatiana Stulrajterova.

Pocas troch dni sa zoznamili s regionom Loire a projektmi realizovanymi prostrednictvom departmentu, ale aj s projektmi realizovanymi zo zdrojov Europskej unie. Pracovne stretnutia hodnotili doterajsiu spolupracu BBSK a francuzskeho Loire a aktivity s nou suvisiace. Clenovia delegacie sa v ramci rokovani stretli s predsedom regionu Loire Pascalom Clementom, ale aj s primatorom mesta Saint Etienne Michelom Tholliereom.
   Vysledkom pracovnych stretnuti je stanovenie uloh na rok 2008 a dalsie urcenie spolocnej strategie pri uchadzani sa o titul Hlavne mesto europskej kultury, kde je do projektu zapojene tak mesto Saint Etienne ako aj Banska Bystrica. Navsteva optickeho klastra umoznila stretnutie s uspesnym Slovakom, vedcom, profesorom Fischerom, ktory od roku 1990 posobi vo Francuzsku a spolu so svojim timom sa podiela na vyvoji novych technologii v oblasti elektrotechniky a prednasa na vysokej skole v Saint Etienne.
   Pomoc pri aplikacii programu Leeder na Slovensku s vyuzitim skusenosti francuzskej strany, vytvaranie novych partnerstiev medzi subjektami na Slovensku a vo Francuzsku, vymena skusenosti v oblasti rozvoja novych technologii v strojarstve, budovanie klastrov na Slovensku s vyuzitim skusenosti partnerskej strany, udrzanie zamestnanosti a vytvorenie informacnej siete medzi informacnymi kancelariami cestovneho ruchu v departmente Loire a Banskobystrickom samospravnom kraji - to su hlavne ulohy na najblizsie obdobie pre obe strany, ale najma uspesna spolocna kandidatura na titul Hlavne mesto europskej kultury.

(ts)

   Spisovatel Jan Gregor je Breznanom od roku 1962. Ma za sebou 35-rocnu karieru dostojnika, v kritickych rokoch 1948 - 1949 sluzil na zapadnej hranici Ceskoslovenska, v rokoch 1952 - 1958 v Rimavskej Sobote a Senici nad Myjavou. Ozenil sa, vychoval dve deti a dochodok si „vyplna“ literarnou pracou. Financne narocny konicek „zhltne“ vacsinu jeho uspor, lebo tvrdi: Sponzori sa len tak „hrnu“, ked ide o vydavanie knih. Je clenom Spolku slovenskych spisovatelov a Matice slovenskej. Vzdy ma pripravene aspon dve – tri nove temy, na ktorych pracuje. Posudte sami:

Napisali ste jedenast knih, v poslednej ste cerpali namety z rodnej dediny Uhorske...
   - Ano, rodnej obci som venoval sest mojich knih a napisal som kroniku za patdesiat rokov. Vesele a nevesele prihody z nasej dediny nie su novou knihou. Je to uz tretie revidovane vydanie. Prve v pocte sto kusov som napisal na pisacom stroji. Ked som knihu vydal, vrstovnici – rodaci mi hovorili: Este napis to a to. A tak z dvadsiatich dvoch prihod bolo nakoniec styridsatdva, ktore vysli v druhom doplnenom vydani v roku 2000, spracovane pocitacom.

Preco ste ju prezentovali v uzkom kruhu clenov Matice slovenskej a nie verejne, napriklad s autogramiadou?
   - Dlhe roky som nemal zaujem sa tak verejne prezentovat, vyhovovala mi skromna, skryta anonymita. Tvoril som nerusene v sukromi a aspon som nebol denne vystaveny pozornosti svojho okolia, len malo obcanov vedelo o mojej literarnej praci.

Kedy ste zacali s pisanim?
   - V literarnej oblasti pracujem viac ako styridsat rokov, desat rokov som bol kronikarom. Uz ked som skoncil vojensku akademiu, do urcitej miery ma to inspirovalo pri literarnej praci. Skladal som statne skusky z filozofie, pedagogiky, psychologie, ekonomie, prava a vojenskej vedy. Imponovala mi historia, vzdy som sa v nej „vrtal“. V predposlednej knihe Zivotna draha Cepekovcov, Buzikovcov – to boli menej vazne pribehy. Viete, ked zhromazdujem informacie, natrafim aj na vesele prihody. Take vyjdu v druhom vydani knihy Huncutstva Tekelove stryka. To je zase samy humor, zart. Dalsia kniha bude mat nazov Saga rodu Stranavskych. Je to historicky roman o rode, ktory zil v Uhorskom, na ich dvore som prezival mlade roky.

Preto ste sa zamerali na rod Stranavskych?
   - Poznal som korene Stranavskych, zameral som sa na cas, kedy tato rodina do Uhorskeho prisla. Vedel som, ze boli traja bratia, narodili sa v Stranave, asi sest kilometrov od Ziliny. Ich otec bol v sluzbach strecnianskeho panstva, kde navrhli udelit mu slachticky titul. Jeden zo synov odisiel do Zvolena a v Brezne sa ozenil. Vzal si Zuzanu Zibrinovu, ale Zibrinovci boli zo zamozneho rodu, a tak ziadali o udelenie slachtickeho titulu. Po troch mesiacoch panovnik Ferdinand potvrdil „armalesom“, ze jej udeluje slachticky titul ako Zuzane Breznianskej. S Mikulasom Stranavskym mala dvoch synov a dcerku. Dcera Helena zostala tu. Syn Jan odisiel do Zvolena, kde boli vyhodnejsie podmienky, stal sa statkarom. Druhy syn Baltazar nadobudol pravnicke vzdelanie. Panovnik ho menoval v roku 1700 zupnym sudnym radom v kralovskom meste Brezno, kde sa v roku 1707 stal richtarom. Povodne som knihe dal nazov Modra krv, ked som vychadzal zo 150-rocnej historie tejto rodiny v Uhorskom. Potom som nazov zmenil Na Kiralove grunte, zapracoval som tam dalsie fakty. Nakoniec kniha vyjde pod nazvom Saga rodu Stranavskych a bude mapovat jeho 350-rocnu historiu. Najzavaznejsie dokumenty som ziskal pri nahodnej navsteve Trencianskeho hradu a v Statnom oblastnom archive v Banskej Bystrici. Uz predtym som hladal zmienku o Stranavskych v archivoch breznianskej evanjelickej aj katolickej fary. Skoro som to vzdal. Potom som si v Horehroni precital, ze tu zomrela Maria Stranavska. Vybral som sa na matriku a pomohli mi aj policajti. Vypatral som, ze pokracovatel rodu z prvej linie najstarsieho syna Jana, ktory bol zilinskym richtarom celych dvadsat rokov, ma devatdesiatsest rokov a zije s dcerou v Prednych Halnach. Ze sa aspon jedna linia tohto rodu vratila do Brezna, som potom do knihy doplnil.

Pisete aj o sucasnikoch?
   - Asi pred piatimi rokmi som sa v kupeloch stretol s doktorkou z jednej bratislavskej kliniky a jej otcom. Zoznamili ma s tragediou svojej rodiny. Rozhodol som sa o tom napisat knihu Druhykrat narodena, stretli sme sa uz styrikrat. Alicu si velmi vazim, ale nechcem ju vykreslit ako svatu, preto opisujem aj jej menej prijemne povahove vlastnosti, problemy v rodine. Niekedy sa pri citani „nasrsti“, a tak jej hovorim: Zatial to dam bokom, pokracovat budem, ked sa rozhodnes. Viete, najhorsie sa pise o zijucich ludoch. Rovnako aj v dalsej praci o Brezne, na ktorej pracujem uz dva roky.

Osud vas sem zavial, ked ste pracovali vo vojenskom utvare. Cerpate namety na knihy aj z tejto oblasti?
   - Do Brezna som narukoval 1. oktobra 1948. V marci bude sedemdesiate vyrocie zalozenia breznianskej posadky. Poziadal som spolupracovnikov, aby napisali svoje spomienky. Pracujem na tom, do marca by som spomienky chcel vydat. Vacsinu svojich knih som dal vytlacit za vlastne peniaze. Velmi si vazim pozvanie Spolku slovenskych spisovatelov na snem. Spisovatel moze tlmocit svoje literarne umenie, zivotnu filozofiu, stanovisko. Plne sa stotoznujem s hodnotenim sucasneho neuteseneho stavu literarnej tvorby a navrhovane vychodiska podporujem.

(pl)