VYSKUM NAZOROV OBYVATELOV

   Pri prilezitosti Svetoveho dna cestovneho ruchu pocas dvoch poslednych septembrovych tyzdnov Turisticko-informacna kancelaria v Brezne realizovala vyskum nazorov obyvatelov mesta a regionu na sluzby cestovneho ruchu v Brezne a okoli. Vyplnenim dotaznika so sedemnastimi otazkami sa do neho zapojilo 424 respondentov, z toho 256 tvorili obyvatelia z Brezna, 168 respondentov reprezentovalo nazory obyvatelov z regionu.
   Pri skumani nazoru na sluzby stravovacich zariadeni pre potreby turistov v Brezne sme zistili, ze 51 % respondentov si mysli, ze tieto vyhovuju ciastocne, 35 % zdiela nazor, ze vyhovuju, iba 14 % ma pocit, ze stravovacie zariadenia v Brezne pre potreby turistov nevyhovuju. Najviac respondentov by navstevnikom a turistom zo zahranicia odporucilo vyuzit stravovacie sluzby, ktore ponuka Pizzeria Barbaricum, na dalsich miestach v ich hodnoteni sa umiestnila restauracia Elf, potom hotel Dumbier, Mon Ami, Alzbetka a Fortuna. Jedna z otazok skumala nazor na sluzby ubytovacich zariadeni v Brezne. Ponukali sme im moznost vyjadrit aj nazor sprostredkovany, od turistov; hodnotili pritom hotel Dumbier, penziony Alzbetka, Ulicka a Marina. Vacsina povazovala sluzby tychto ubytovacich zariadeni za vyhovujuce, pritom najviac pozitivnych hodnoteni ziskal hotel Dumbier a penzion Alzbetka. Ubytovacie sluzby penzionov Ulicka a Marina velka cast respondentov nepozna. V dotazniku dalej hodnotili podiel kulturno-spolocenskych a sportovych zariadeni – Horehronske muzeum, mestske kulturne stredisko a mestsky sportovy klub - na zvyseni navstevnosti mesta. Ziadne zo zariadeni podla odpovedi respondentov nema vyrazny podiel v tejto oblasti. Potvrdilo to nasu hypotezu, ze sa tu usporaduva velmi malo podujati, kvoli ktorym by sa turistom oplatilo nase mesto navstivit. Sluzby TIK v Brezne pozna 78 % respondentov.  Vyskum ukazal, ze obyvatelia mesta a regionu vyuzivaju predovsetkym tieto sluzby: predpredaj vstupeniek, ziskanie informacii o kulturnych podujatiach, ziskanie propagacnych a informacnych materialov pri ceste do zahranicia, nakup suvenirov. Pri otazke „Co by ste navrhovali zriadit, vybudovat, organizovat za ucelom zvysenia navstevnosti mesta a regionu“ najviac navrhov smerovalo k vybudovaniu kupaliska, aquaparku, korculiarskych a cyklistickych drah. Podla ich nazorov by prospela rekonstrukcia synagogy a domu kultury, spristupnenie mestskej veze. Vela respondentov by privitalo upravy lyziarskych bezeckych tras v okoli mesta ci vybudovanie novej sportovej haly. 
   Nazory obyvatelov mesta a regionu su sucastou nasho navrhu do koncepcie rozvoja mesta, ktore sme predlozili utvaru rozvoja v mestskom urade. Verime, ze prispeju k obohateniu planu hospodarskeho a socialneho rozvoja, ktory sa v tomto obdobi aktualizuje.

PhDr. Anna Stulrajterova, veduca TIK

 Ziakom a studentom ponuka nove zazitky na vyucovani

   Tuto jesen Konto Orange uz po piatykrat vyhlasilo oblubeny grantovy program Skoly pre buducnost. Program, ktoreho cielom je podnecovat vyucovanie hravou formou, aj tento rok podpori projekty kreativnych ucitelov zakladnych skol, vdaka ktorym budu chodit deti do skoly radsej a viac sa naucia. Konto Orange zaroven opat prinasa prilezitost aj pre iniciativnych studentov strednych skol. Grantovy program Ucme sa inak oslovuje vsetkych stredoskolakov, ktori maju ambiciu vziat vyucovanie do vlastnych ruk a svojimi projektmi sa chcu podielat na zmene ci tvorbe vyucovacich hodin. Konto Orange podpori novy smer vo vzdelavani v zakladnych a strednych skolach v tomto skolskom roku sumou styri miliony korun.
   Ucitelia mozu svoje projekty spolu so ziadostami o grantovy prispevok v ramci programu Skoly pre buducnost posielat najneskor do 23. oktobra, uzavierka programu Ucme sa inak je 30. oktobra. Ziadosti treba posielat na adresu Centrum pre filantropiu, Kozia 11, 811 03 Bratislava. Podrobnejsie informacie a pomoc pri tvorbe projektov poskytnu pracovnici Centra pre filantropiu na cislach: 0918 393972, 0905 313313 a 02/5464 4682 alebo na e-mailovej adrese skolyprebuducnost@kontoorange.sk a stredoskolaci@kontoorange.sk. Viac informacii o podmienkach zapojenia sa do obidvoch grantovych programov je k dispozicii taktiez na webovej stranke www.kontoorange.sk.

(tt)

Sutaz o knihu

Originalne dekoracie

   Biedermeier, dekupaz, trompe-l´oeil, sablony, mozaika, malovane sklo... V publikacii Originalne dekoracie najdete mnozstvo nametov a napadov, zoznamy potrebnych materialov a pomocok, popisy prac a ilustracii, ktore vam pomozu zvladnut jednotlive techniky tvorby dekoracii.
   Kniha odhali nejedno male ci velke tajomstvo, ako si zutulnit domov alebo vytvorit originalny darcek. Z mnozstva inspiracii vyberame aspon jeden priklad - hlineny kvetinac. Jednoduchy kvetinac z palenej hliny sa da premenit na exkluzivny predmet v byte alebo zahrade. Moznosti ako ho ozdobit je neurekom: mozete ho zladit so stylom zariadenia, dat nan napriklad vzor ako je na zavesoch, zladit ho s farbami interieru, alebo s trochou fantazie vytvorit kontrast. Zaujimave je ozdobit crepnik podla toho, pre aku rastlinu je urceny. Etnicke ci orientalne motivy sa hodia na kvetinace s kaktusmi, kvetinova vyzdoba je vhodna pre aromaticke rastliny, klasicka, nadcasova vyzdoba pre rastliny v reprezentacnych priestoroch...
   Co k premene obycajneho kvetinaca potrebujete a ako pritom postupovat, to sa uz dozviete v knihe Originalne dekoracie (Ikar 2007), ktoru mozete vyhrat v nasej sutazi. Do zrebovania o tuto atraktivnu, bohato ilustrovanu publikaciu zaradime vsetkych, ktori najneskor do 25. oktobra na adresu nasej redakcie dorucia listky s kuponom (nezabudnite na telefonne cislo!). Meno vyhercu uverejnime 30. oktobra.
   Knihy Take obycajne zazraky a Maj rad sam seba vyhravaju Zuzana Budajova z Hronca a Elena Faskova z Brezna. Vyzrebovali sme ich spomedzi zaujemcov, ktori spravne odpovedali, ze doktor Vincent a doktorka Ina su autormi uspesnej knihy Myslienky z hladiny alfa.

 Kupon – Originalne dekoracie

Priroda sa asi zblaznila. Prave v tychto dnoch na rohu Vranskeho ulice v Brezne rozkvitla baza cierna.

Foto: Peter Bercik

Vylety do okolia

Dnes sa vyberieme z obce Hiadel na Hiadelske sedlo

    Autobusom, autom alebo aj pesi, asi tri kilometre od krizovatky do Lubietovej, sa dostaneme do obce Hiadel. Tu byva casto pouzivany zaciatok vystupu na Prasivu a prechod do Korytnice.

   Hiadel je obec v Hiadelskej doline, nazyvanej aj Vazna. Vznikla v druhej polovici 14. storocia. Patrila lupcianskemu panstvu. V stredoveku sa tu tazilo striebro. Obyvatelia sa neskor zaoberali polnohospodarstvom a chovom oviec. V 18. – 20. storoci pracovali ako lesni robotnici na Horehroni, v Gemeri a Tekove. Zaciatkom 19. storocia sa tu tazila zelezna ruda. Zo starej zastavby, ktora koncom 19. storocia charakterizovala Horehronie, boli typicke drevene domy pod sedlovymi strechami a s dvormi uzavretymi branami.
   V zenskych odevoch boli spolocne prvky s odevom Podkonic a Detvy. Do polovice 20. storocia sa tu v suvislosti s chovom oviec vyrabali zvonce.
   Ked prejdeme dedinou, pokracujeme pomerne hlbokou Hiadelskou dolinou. Dlha je asi desat kilometrov, v strednej casti kotlinovita. Zalozena scasti na zlomoch tvoriacich zapadne ohranicenie krystalickeho jadra Nizkych Tatier. Asi dva a pol kilometra pred zaverom doliny je mineralny pramen, tzv. Hiadelska Kysla. Voda je zelezita kyselka.
   Povyse pramena je pamatnik obetiam fasizmu. Dolina sluzila pred zaciatkom SNP partizanom zo skupiny kpt. Jegorova ako vycvikove stredisko. Nedaleko pramena boli popraveni viaceri obcania.
   Pokracujeme cestou na hrebienok vysunuty do doliny. Stredom vystupime na polanu Hiadelskeho sedla. Nachadza sa vo vyske 1099 m. Je to zemepisne aj turisticky vyznamna hlboka znizenina medzi masivom Prasivej a Kozieho chrbta, oddelujuca Nizke Tatry od Starohorskych vrchov. Od severu sa zacina pod sedlom dolina Barborina, od juhu Hiadelska dolina. Na juznej strane je pramen.
   Ciel cesty sme splnili, potesili sa pohladom na carokrasnu prirodu a rozmyslame o ceste spat. Laka nas hreben Prasivej alebo kupele Korytnica? Nie, dnes sa vratime tou istou cestou spat a lakanie nechame na buduce tury. Dnesna vychadzka patrila medzi prijemne oddychove, zvladnu ju aj deti a sviatocnejsi turisti. Dlzka jej trvania bola aj s prestavkami sest hodin.

(E-ova)