29. JANUAR 2008 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vo firmách finišujú s ročnou uzávierkou. Úlohou ekonómov je vyčísliť náklady a výnosy. Ako ale ohodnotiť ľudské skutky, keď sa  nedajú zapísať do účtovných kníh? Nie náhodou sa začiatkom roka udeľujú ocenenia za mimoriadne činy. Koho by ste navrhli vy, kto z vášho okolia by si zaslúžil morálne ocenenie za to, čo vlani vykonal a prečo, pýtali sme sa v našej ankete. Že to nebola ľahká otázka, dokazujú nasledujúce odpovede a vysoký podiel tých, ktorí ani po hlbšom zamyslení nedokázali určiť niekoho, kto by podľa ich názoru mal byť v zozname ocenených.


S anketovym mikrofonom


o oceneniahodných

Milan Dolinský, robotník, Horná Lehota:
- Navrhol by som nášho starostu. Preto, že urobil veľa pre ľudí. Kanalizáciu, ihriská, kultúrne akcie pre deti. Myslím, že by sme ho mali za to oceniť, nielen morálne, ale aj finančne. Vidieť, že má chuť to robiť.

Ľubica Trnavská, nezamestnaná, Michalová:
- Čo ja viem? Svojich rodičov, pretože ma vychovali a myslím, že dobre. Mám dvoch súrodencov. V tejto dosť ťažkej dobe oceňujem, ako sa o nás postarali, že s nami mali toľko trpezlivosti. Aj manžela by som navrhla za to, ako sa o nás stará.

Marta Paráková, kuchárka, Podbrezová:
- Možnože starostu Podbrezovej. Myslím, že je dobrý aj ako človek, vie pochopiť druhých. Bola som raz za ním a vyhovel mi. Stará sa o celú Podbrezovú, aj o časť, v ktorej bývam – sídlisko Štiavnička. Služby a cesty sú ako-tak v dobrom stave. Parkovisko by sme potrebovali väčšie a ešte by sa mohlo pre deti urobiť ihrisko. Teraz je ich na sídlisku veľa. Ešte by som chcela vyzdvihnúť pekný dom dôchodcov v Hronci. Prestavuje sa už niekoľko mesiacov a je to zásluha terajšej riaditeľky, ktorá sa stará o toto krásne miesto.

Margaréta Longauerová, dôchodkyňa, Brezno:
- Niekoho, kto by si to zaslúžil? Svojou prácou, za to, že niečo dokázal alebo niekomu pomohol? Takých ľudí by bolo dosť, len sa o nich nevie. Napríklad matky, ktoré sa o deti skutočne starajú, čestne a nepretržite. Momentálne vám nepoviem konkrétne meno. Nebola som na takúto otázku pripravená. Myslím, že ľudia by vedeli viac oceniť obyčajného človeka ako celebrity, ktoré sledujeme denne a viaceré si to ani nezaslúžia.

Lucia Nikolajová, na materskej dovolenke, Valaská:
- Myslím si, že doktorku z logopédie, ktorá sa venuje môjmu synovi. Chodíme k nej už dosť dlho a páči sa mi, že si dá záležať. Venuje sa deťom tak, ako sa patrí. Nepoznám iné logopedičky, ale táto má „zlaté nervy“. Ako matka viem, že niekedy sa s deťmi nedá dohodnúť.

Tomáš Mattoš, dôchodca, Brezno:
- Tých neznámych ľudí, penzistov, ktorí sa starajú o údržbu studničiek, prístreškov, lavičiek a chodníkov v okolí Brezna – v Laznej, Banisku... Robia to vo voľnom čase, „grátis“ a vždy majú novú prácu, lebo vandali sú „usilovní“.

(pl, ng)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Trojkráľový turnaj v Šumiaci

   Počas trojkráľových sviatkov sa v našej obci uskutočnil turnaj v stolnom tenise, ktorý usporiadal obecný úrad v spolupráci s telovýchovnou jednotou Družstevník Šumiac. Na turnaji sa zúčastnilo trinásť súťažiacich. Športové podujatie sa konalo celú víkendovú sobotu. Zmerala si na ňom sily mládež, ale aj muži v zrelom veku. Súťaž umožnila nielen zmerať si medzi sebou sily, ale vytvorila dobrú náladu a športovú atmosféru. Veríme, že v Šumiaci bude takýchto pekných dní plných športových zážitkov stále viac.
   Výsledky turnaja: 1. miesto Pavel Ševc, 2. miesto Marcel Pollák, 3. miesto Marek Ševčák.

(jg) Foto: Šimon Bošeľa

 Hasiči v Heľpe hodnotili

   Členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Heľpe sa zišli v nedeľu 20. januára na výročnej členskej schôdzi, na ktorej zhodnotili svoju činnosť za minulý rok. Hlavným poslaním DHZ je prevencia a v prípade potreby výjazd a likvidácia požiaru, ale aj iná pomoc, napríklad pri živelných pohromách, prípadne iné potrebné zákroky. Hoci hasiť vlani nemuseli, v rámci pripravenosti sa zúčastnili na previerkach, na ktorých obstáli dobre. V diskusii pripomenul predseda miestneho DHZ J. Červienka, že už dlhší čas stagnuje práca so žiakmi a mládežou a odporučil čo v najkratšom čase tento problém odstrániť. Odznelo aj to, že hasiči sa zúčastňujú na podujatiach a aktivitách, ktoré poriadajú iní organizátori a združenia v obci a pre túto príležitosť treba kúpiť pre členov nové vychádzkové uniformy. Problémom je aj stagnácia rastu členskej základne a hasiči si preto dali za úlohu získať päť nových členov. Za okresnú organizáciu DHZ pozdravila a zhodnotila činnosť delegátka Monika Snopková, ktorá odovzdala ocenenia za 30-ročnú činnosť v DHZ predsedovi miestneho DHZ Jánovi Červienkovi, Jozefovi Hyriakovi a Vladimírovi Kysuckému. Za 20-ročnú činnosť ocenila Jozefa Pribilinu.         

J. Pupiš

 Divadlo pre radosť

   Ochotnícke divadlo má na Slovensku takmer dvestoročnú históriu. Patrí do klenotnice ľudovej, ale aj intelektuálnej kultúry. Spája sa s menom Štúrovcov i klasikov domácej tvorby a v čase, keď neexistovala televízia, znamenalo pre ľudí kultúru, zábavu i poučenie.

   V tradícii slovenského ochotníckeho divadla pokračuje aj súbor Polhorčan pri Miestnom odbore Matice slovenskej (MO MS) a Obecnom úrade (OÚ) v Pohronskej Polhore, ktorý v nedeľu 13. januára uviedol divadelnú hru Emila Gollnera Ulička. Ako na záver predstavenia povedala starostka obce Mgr. H. Tyčiaková, súbor sa zaktivizoval po ôsmich rokoch stagnácie, pretože niektorí herci už zostarli, iní nemôžu a ďalším sa už nechce. Súbor však žije, predstavili sa v ňom tri generácie hercov, čo svedčí o ich kontinuite. Podľa bulletinu, ktorý vydali, patrí poďakovanie OÚ za vytvorenie podmienok pre nacvičovanie a taktiež MO MS, ktorá projektom na zlepšenie osvetlenia kinosály žiadala Maticu slovenskú o finančnú sumu, ktorú aj dostala na divadelnú hru Ulička.

   O čom bola divadelná hra? O živote, o starostiach i radostiach súčasných ľudí, o tom, že sa mentalita ľudí nemení. Existuje závisť a lakomstvo, nepriateľstvo pre kúsok priestoru i fľaša na stole - súčasť každodenného života Slovákov. Bola však aj o láske a odpúšťaní, o pochopení chýb vlastných i cudzích, keď koniec všetko napraví a z nepriateľov sú priatelia. Názov hry Ulička má dva významy. Symbolizuje miesto sváru dvoch rodín, ale aj možnosť, ako sa dá skrátiť cesta k vzájomnému porozumeniu.

   Predstavenie bolo kolektívnou prácou celého súboru vo všetkých aspektoch - od hercov, cez zvuk, svetlá, scénu a kostýmy. Scenár a réžiu predviedli Mgr. Edita Kostková a Martina Vlčeková. Na záver každej glosy sa patrí zhodnotiť výkony hercov. Asi najviac vystihujúce slovo by bolo temperamentný. Herci žili so svojimi postavami, teplo a ľudsky pôsobil humor oboch otcov (Jozef Vlček a Matej Bacušan), smiech i pochopenie vzbudzovali papuľnaté matky (Martina Vlčeková a Viera Jarganová), klebetnica Mara (Daniela Donovalová) a poštový doručovateľ (Roman Jargan) svojím skvelým výkonom udržali tradíciu pokušiteľov spúšťajúcich dejové zvraty, ktoré sú v slovenskom divadle také potrebné a obľúbené. Lyrické i smiešne pasáže s bravúrou zvládla dvojica milencov (Daniela Tesáková a Matúš Tesák). Text sledovala miestna osvetová pracovníčka Matilda Nepšinská.

   Čo dodať na záver? Divadlo je divadlo, živý kontakt herca a obecenstva, a to sa nedá nahradiť ničím. Najmä keď sa obecenstvo stotožní s javiskom. Každý z nás rád podlieha milému kúzlu, že všetko sa na dobré obráti, ak sa o to pričiníme. To bolo, je a bude zmyslom ochotníckeho divadla – poukázať na to, prečo sú mraky a nájsť spôsob, ako objaviť slnko všade, kde sa dá.

   Celému súboru treba zaželať mnoho erudície a úspechov, ich životným partnerom mnoho pochopenia, pretože ak dnes niečo ľuďom chýba, je to čas. Ale čas venovaný ochotníckemu divadlu je celkom určite čas, ktorý prináša obohatenie všetkým.

 

Jana Lasicová

Sviatočný deň

   Sobota 12. januára bola sviatočným dňom pre členov Únie nevidiacich a slabozrakých z okresu Brezno.
   Aktívna okresná rada na čele s novým predsedom Jánom Nemčokom zorganizovala novoročné stretnutie v reštaurácii Omega v Brezne. Prišlo temer tridsať členov, s niektorými aj ich sprievodcovia, s radostnými pocitmi, tešiac sa na stretnutie so svojimi priateľmi. Privítali ich slávnostne prestreté stoly, usmiati „výborníci“, pohostenie s výbornou štedrou kapustnicou. Priatelia si mali čo povedať, veď od stretnutia k stretnutiu prejde dlhší čas. Zlatým klincom bolo vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy z Valaskej, ktorých priviedla riaditeľka Valéria Švantnerová, predstavila žiakov aj ich vystúpenie. Striedali sa klaviristi, speváci, flautisti, akordeonisti, huslisti, dokonca vystúpil aj jeden žiak v hre na gajdy. Krásna hudba pohladila srdcia poslucháčov a srdečný potlesk bol malou odmenou za výkon, námahu pri cvičení, aj za ochotu prísť vo svoj voľné deň potešiť zdravotne postihnutých spoluobčanov.
   Srdečná vďaka za toto pekné stretnutie od všetkých prítomných patrí organizátorom i hosťom z Valaskej.
   Najbližšie sa zase stretnú v marci na členskej schôdzi.

E.Schneidgeová


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT