Vo firmách finišujú s ročnou uzávierkou. Úlohou ekonómov je vyčísliť náklady a
výnosy. Ako ale ohodnotiť ľudské skutky, keď sa nedajú zapísať do
účtovných kníh? Nie náhodou sa začiatkom roka udeľujú ocenenia za mimoriadne
činy. Koho by ste navrhli vy, kto z vášho okolia by si zaslúžil morálne
ocenenie za to, čo vlani vykonal a prečo, pýtali sme sa v našej ankete. Že
to nebola ľahká otázka, dokazujú nasledujúce odpovede a vysoký podiel tých,
ktorí ani po hlbšom zamyslení nedokázali určiť niekoho, kto by podľa ich
názoru mal byť v zozname ocenených. |
S anketovym mikrofonom
|
Milan Dolinský,
robotník, Horná Lehota:
- Navrhol by som nášho
starostu. Preto, že urobil veľa pre ľudí. Kanalizáciu, ihriská, kultúrne
akcie pre deti. Myslím, že by sme ho mali za to oceniť, nielen morálne, ale
aj finančne. Vidieť, že má chuť to robiť.
Ľubica Trnavská,
nezamestnaná, Michalová:
- Čo ja viem? Svojich
rodičov, pretože ma vychovali a myslím, že dobre. Mám dvoch súrodencov. V
tejto dosť ťažkej dobe oceňujem, ako sa o nás postarali, že s nami mali
toľko trpezlivosti. Aj manžela by som navrhla za to, ako sa o nás stará.
Marta Paráková,
kuchárka, Podbrezová:
- Možnože starostu
Podbrezovej. Myslím, že je dobrý aj ako človek, vie pochopiť druhých. Bola
som raz za ním a vyhovel mi. Stará sa o celú Podbrezovú, aj o časť, v ktorej
bývam – sídlisko Štiavnička. Služby a cesty sú ako-tak v dobrom stave.
Parkovisko by sme potrebovali väčšie a ešte by sa mohlo pre deti urobiť
ihrisko. Teraz je ich na sídlisku veľa. Ešte by som chcela vyzdvihnúť pekný
dom dôchodcov v Hronci. Prestavuje sa už niekoľko mesiacov a je to zásluha
terajšej riaditeľky, ktorá sa stará o toto krásne miesto.
Margaréta
Longauerová, dôchodkyňa, Brezno:
- Niekoho, kto by si
to zaslúžil? Svojou prácou, za to, že niečo dokázal alebo niekomu pomohol?
Takých ľudí by bolo dosť, len sa o nich nevie. Napríklad matky, ktoré sa o
deti skutočne starajú, čestne a nepretržite. Momentálne vám nepoviem
konkrétne meno. Nebola som na takúto otázku pripravená. Myslím, že ľudia by
vedeli viac oceniť obyčajného človeka ako celebrity, ktoré sledujeme denne a
viaceré si to ani nezaslúžia.
Lucia Nikolajová,
na materskej dovolenke, Valaská:
- Myslím si, že
doktorku z logopédie, ktorá sa venuje môjmu synovi. Chodíme k nej už dosť
dlho a páči sa mi, že si dá záležať. Venuje sa deťom tak, ako sa patrí.
Nepoznám iné logopedičky, ale táto má „zlaté nervy“. Ako matka viem, že
niekedy sa s deťmi nedá dohodnúť.
Tomáš Mattoš,
dôchodca, Brezno:
- Tých neznámych ľudí,
penzistov, ktorí sa starajú o údržbu studničiek, prístreškov, lavičiek a
chodníkov v okolí Brezna – v Laznej, Banisku... Robia to vo voľnom čase,
„grátis“ a vždy majú novú prácu, lebo vandali sú „usilovní“.
(pl, ng)
Trojkráľový turnaj v
Šumiaci
Počas
trojkráľových sviatkov sa v našej obci uskutočnil turnaj v stolnom tenise,
ktorý usporiadal obecný úrad v spolupráci s telovýchovnou jednotou
Družstevník Šumiac. Na turnaji sa zúčastnilo trinásť súťažiacich. Športové
podujatie sa konalo celú víkendovú sobotu. Zmerala si na ňom sily mládež,
ale aj muži v zrelom veku. Súťaž umožnila nielen zmerať si medzi sebou sily,
ale vytvorila dobrú náladu a športovú atmosféru. Veríme, že v Šumiaci bude
takýchto pekných dní plných športových zážitkov stále viac.
Výsledky
turnaja: 1. miesto Pavel Ševc, 2. miesto Marcel Pollák, 3. miesto Marek
Ševčák.
(jg) Foto: Šimon Bošeľa
Hasiči v Heľpe
hodnotili
Členovia
Dobrovoľného hasičského zboru v Heľpe sa zišli v nedeľu 20. januára na
výročnej členskej schôdzi, na ktorej zhodnotili svoju činnosť za minulý rok.
Hlavným poslaním DHZ je prevencia a v prípade potreby výjazd a likvidácia
požiaru, ale aj iná pomoc, napríklad pri živelných pohromách, prípadne iné
potrebné zákroky. Hoci hasiť vlani nemuseli, v rámci pripravenosti sa
zúčastnili na previerkach, na ktorých obstáli dobre. V diskusii pripomenul
predseda miestneho DHZ J. Červienka, že už dlhší čas stagnuje práca so
žiakmi a mládežou a odporučil čo v najkratšom čase tento problém odstrániť.
Odznelo aj to, že hasiči sa zúčastňujú na podujatiach a aktivitách, ktoré
poriadajú iní organizátori a združenia v obci a pre túto príležitosť treba
kúpiť pre členov nové vychádzkové uniformy. Problémom je aj stagnácia rastu
členskej základne a hasiči si preto dali za úlohu získať päť nových členov.
Za okresnú organizáciu DHZ pozdravila a zhodnotila činnosť delegátka Monika
Snopková, ktorá odovzdala ocenenia za 30-ročnú činnosť v DHZ predsedovi
miestneho DHZ Jánovi Červienkovi, Jozefovi Hyriakovi a Vladimírovi
Kysuckému. Za 20-ročnú činnosť ocenila Jozefa Pribilinu.
J. Pupiš
Divadlo pre radosť
Ochotnícke divadlo má na
Slovensku takmer dvestoročnú históriu. Patrí do klenotnice ľudovej, ale aj
intelektuálnej kultúry. Spája sa s menom Štúrovcov i klasikov domácej tvorby
a v čase, keď neexistovala televízia, znamenalo pre ľudí kultúru, zábavu
i poučenie.
V tradícii slovenského
ochotníckeho divadla pokračuje aj súbor Polhorčan pri Miestnom odbore Matice
slovenskej (MO MS) a Obecnom úrade (OÚ) v Pohronskej Polhore, ktorý v nedeľu
13. januára uviedol divadelnú hru Emila Gollnera Ulička. Ako na záver
predstavenia povedala starostka obce Mgr. H. Tyčiaková, súbor sa
zaktivizoval po ôsmich rokoch stagnácie, pretože niektorí herci už zostarli,
iní nemôžu a ďalším sa už nechce. Súbor však žije, predstavili sa v ňom tri
generácie hercov, čo svedčí o ich kontinuite. Podľa bulletinu, ktorý vydali,
patrí poďakovanie OÚ za vytvorenie podmienok pre nacvičovanie a taktiež MO
MS, ktorá projektom na zlepšenie osvetlenia kinosály žiadala Maticu
slovenskú o finančnú sumu, ktorú aj dostala na divadelnú hru Ulička.
O čom bola divadelná hra?
O živote, o starostiach i radostiach súčasných ľudí, o tom, že sa mentalita
ľudí nemení. Existuje závisť a lakomstvo, nepriateľstvo pre kúsok priestoru
i fľaša na stole - súčasť každodenného života Slovákov. Bola však aj o láske
a odpúšťaní, o pochopení chýb vlastných i cudzích, keď koniec všetko napraví
a z nepriateľov sú priatelia. Názov hry Ulička má dva významy. Symbolizuje
miesto sváru dvoch rodín, ale aj možnosť, ako sa dá skrátiť cesta
k vzájomnému porozumeniu.
Predstavenie bolo kolektívnou
prácou celého súboru vo všetkých aspektoch - od hercov, cez zvuk, svetlá,
scénu a kostýmy. Scenár a réžiu predviedli Mgr. Edita Kostková a Martina
Vlčeková. Na záver každej glosy sa patrí zhodnotiť výkony hercov. Asi
najviac vystihujúce slovo by bolo temperamentný. Herci žili so svojimi
postavami, teplo a ľudsky pôsobil humor oboch otcov (Jozef Vlček a Matej
Bacušan), smiech i pochopenie vzbudzovali papuľnaté matky (Martina Vlčeková
a Viera Jarganová), klebetnica Mara (Daniela Donovalová) a poštový
doručovateľ (Roman Jargan) svojím skvelým výkonom udržali tradíciu
pokušiteľov spúšťajúcich dejové zvraty, ktoré sú v slovenskom divadle také
potrebné a obľúbené. Lyrické i smiešne pasáže s bravúrou zvládla dvojica
milencov (Daniela Tesáková a Matúš Tesák). Text sledovala miestna osvetová
pracovníčka Matilda Nepšinská.
Čo dodať na záver? Divadlo je
divadlo, živý kontakt herca a obecenstva, a to sa nedá nahradiť ničím. Najmä
keď sa obecenstvo stotožní s javiskom. Každý z nás rád podlieha milému
kúzlu, že všetko sa na dobré obráti, ak sa o to pričiníme. To bolo, je
a bude zmyslom ochotníckeho divadla – poukázať na to, prečo sú mraky a nájsť
spôsob, ako objaviť slnko všade, kde sa dá.
Celému súboru treba zaželať
mnoho erudície a úspechov, ich životným partnerom mnoho pochopenia, pretože
ak dnes niečo ľuďom chýba, je to čas. Ale čas venovaný ochotníckemu divadlu
je celkom určite čas, ktorý prináša obohatenie všetkým.
Jana Lasicová
Sviatočný deň
Sobota 12. januára bola sviatočným dňom
pre členov Únie nevidiacich a slabozrakých z okresu Brezno.
Aktívna okresná rada na čele s novým
predsedom Jánom Nemčokom zorganizovala novoročné stretnutie v reštaurácii
Omega v Brezne. Prišlo temer tridsať členov, s niektorými aj ich
sprievodcovia, s radostnými pocitmi, tešiac sa na stretnutie so svojimi
priateľmi. Privítali ich slávnostne prestreté stoly, usmiati „výborníci“,
pohostenie s výbornou štedrou kapustnicou. Priatelia si mali čo povedať, veď
od stretnutia k stretnutiu prejde dlhší čas. Zlatým klincom bolo vystúpenie
žiakov Základnej umeleckej školy z Valaskej, ktorých priviedla riaditeľka
Valéria Švantnerová, predstavila žiakov aj ich vystúpenie. Striedali sa
klaviristi, speváci, flautisti, akordeonisti, huslisti, dokonca vystúpil aj
jeden žiak v hre na gajdy. Krásna hudba pohladila srdcia poslucháčov
a srdečný potlesk bol malou odmenou za výkon, námahu pri cvičení, aj za
ochotu prísť vo svoj voľné deň potešiť zdravotne postihnutých spoluobčanov.
Srdečná vďaka za toto pekné stretnutie
od všetkých prítomných patrí organizátorom i hosťom z Valaskej.
Najbližšie sa zase stretnú v marci na
členskej schôdzi.
E.Schneidgeová
|