Štrnásteho
februára je Deň svätého Valentína - sviatok zamilovaných. Korene tejto
tradície mnohí vysvetľujú po svojom: 14. februára sa príroda prebúdza zo
zimného spánku a vtáky začínajú svoje svadobné tance; 14. február bol
označený za Božie hody na počesť dvoch kresťanských svätcov (jeden z nich sa
volal Valentín) umučených rímskym cisárom Klaudiom. Podľa legendy sa
panovník rozhodol zrušiť manželstvo, tvrdil, že ženatí muži v armáde
nevykazovali také dobré výsledky ako slobodní. Valentín potajomky sobášil
zamilovaných, za čo ho zatkli a verejne popravili práve 14. februára. Jednou
zo zvyklostí v tento deň bola „lotéria lásky“ – dievčatá vhodili do urny
lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovali nastávajúcu. Počas
storočí sa všetky tieto vplyvy zmiešali a vznikol moderný sviatok
zamilovaných, ktorý bol témou našej ankety. |
S anketovym mikrofonom
|
Martin Veverka, študent, Michalová:
- Svätého Valentína
trochu oslavujeme, aj keď je v tom sčasti aj komerčný biznis, na ktorý sa
niektoré podniky chystajú. Ale napriek tomu nejaké praktické darčeky si
kupujeme.
Radoslav Makový, štátny zamestnanec, Brezno:
- Manželku na tento
sviatok vždy niečím obdarujem. V obchodoch je na túto príležitosť z čoho
vyberať, už som jej aj čosi kúpil. Vlani sme boli tuším na večeri.
M. G., nezamestnaný, Brezno:
- Ja sviatok svätého
Valentína neuznávam, proste ma neoslovil. Sviatok zamilovaných „sedí“ skôr
mladým.
Miroslava Rozložná, kuchárka, Podbrezová:
- Podľa mňa je to super
sviatok, ale keď je nablízku príjemná osoba, ktorú mám rada, potom je
sviatok každý deň. Pred rokom som drahému kúpila nejakú drobnosť, no pre mňa
je najkrajšie to, že sme spolu.
Neznáma pani:
- Aj keď sviatok
zamilovaných je skôr komerčná záležitosť, zvykneme ho oslavovať.
Mária Cabanová, dôchodkyňa, Brezno:
- Hoci sviatok svätého
Valentína prišiel zo západu, predsa len je pekný. Veď sa oslavuje láska,
ktorá kvitne v každom veku, nie? My máme sviatok stále, aj keď sme spolu
skoro štyridsať rokov, ináč by to nefungovalo. Keď je čo oslavovať, je
dobre. Pri oslavovaní sa všetko odpúšťa.
Božena Brozmanová, dôchodkyňa, Brezno:
- Ľudia by mali byť
k sebe dobrí celý rok, nielen na nejaký sviatok. Ak si zamilovaní pripomenú
sviatok svätého Valentína a idú si niekde posedieť, prečo nie? V pohode.
Mariana Beraxová, výhybkárka, Brezno:
- Myslím si, že sviatok
zamilovaných je pekný, ale prenesený z Ameriky. Predtým sa neuznával. Ale
podľa mňa je pekné, ak sa ľudia z lásky niečím obdarujú. Po prvýkrát ideme
na Valentínsky ples, som preto zvedavá, aký bude.
(ng, pl)
Z histórie viažucej sa na rudohorie a Slovensko
V časoch Rakúsko-uhorskej monarchie
hospodárska komora vládnucich Habsburgovcov „prekutala“ celé Slovensko,
ktoré surovinami bolo najbohatšie, a tak dávalo zo svojich útrob to, čo bolo
v slovenskej zemi, aj pracovité ruky celej veľkej časti Európy. Základ
bohatstva, vyspelosti kontinentu pochádzal z terajšieho územia Slovenska.
Preto sa chcem zmieniť o mužovi, ktorý svojím vplyvom a bohatstvom zasahoval
do voľby cisára.
Obchodník so zlatom, striebrom a meďou
Jakob Fugger patril v 16. storočí medzi najvplyvnejších ľudí tej doby, v
Európe bezpochyby. V dome v nemeckom Frankfurte sa 28. júna 1519 schádzali
šľachtici Rímskej ríše, aby rozhodli, kto bude nosiť cisársku korunu.
Rozhodnúť mali medzi francúzskym kráľom Franzom a španielskym kráľom Karlom
z dynastie Habsburgovcov. Napriek tomu, že mnohí nemeckí šľachtici aj
vtedajší pápež stáli za francúzskym kráľom, za Karlom stál najbohatší muž
ríše, pochádzajúci z Augsburgu – Jakob Fugger. V tom čase obrovské množstvo
peňazí, 851 918 guldenov, venoval Fugger, aby cez ne ovplyvnil voľbu cisára
a slávnostné Te Deum zahral organ v chráme frankfurtskom, rozozvučali sa
zvony a ohlásili víťaza voľby. Novým cisárom sa stal Karol. Obchodník Jakob
Fugger bol na vrchole svojho podnikania a kúpil si aj cisára za guldeny.
Neskôr sa vyjadril k voľbe slovami: „Keby som sa sám nezúčastnil svojím
konaním a peniazmi, neveril a nebol verný, voľba cisára 28. júna 1519 by
bola možno inak skončila.“
Habsburgovcom, ktorí panovali vo Viedni
a neraz mali finančné problémy, začali v roku 1437 požičiavať Fuggerovci.
Ako garanciu za poskytované služby dostávali od viedenského dvora
Habsburgovcov obchodné výhody a celé územia, kde sa nachádzali bane, a tak
sa dostávali k surovinám. Pôžičky od nich žiadali neraz aj iní šľachtici a
dokonca aj sám pápež! Takto sa stávali Fuggerovci najväčšími vlastníkmi zeme
v celej monarchii. Ich bohatstvo rástlo raketovým tempom. Po celom
kontinente mali obchodné burzy – v Hamburgu, Antverpách, Lisabone,
Helsingore, Danzingu, Viedni, Saragosse, Kyjeve a v ďalších päťdesiatich
mestách vtedajšej Európy. Patrili im všetky alpské bane na striebro a mali
absolútny monopol na ťažbu medi. Jakob Fugger svoju obrovskú, rozhodujúcu
pomoc pri voľbe Karola za cisára nemal kedy dlhodobo zužitkovať, ako iste
plánoval. Prišiel čas reformácie a tá oslabila Habsburgovcov. Ostali im
miliónové dlhy a podelo sa aj impérium najbohatšej rodiny tej éry –
Fuggerovcov. Zaniklo v roku 1657.
Padla železná opona, všade na kontinente
obdivujeme chrámy, honosné budovy, zlaté veže, múzeá... Všade tam je
bohatstvo, práca, um a surovina, ktorá má pôvod na Slovensku. Dávali sme
preveľa Európe, aj teraz máme čo dať. V oblasti duchovnej, umeleckej,
etickej, tvorivej, atď. Máme svoj štát, vládu, parlament, žijeme v európskej
perle – je ňou Slovensko v strede Európy. Chráňme, spravujme a vážme si ho.
Je čas, aby dávalo svojim, nie ako v minulosti len cudzím.
Pavol Datko, Windsor,
Kanada
Stretnutie, ktoré
rozohrialo srdcia
Bezmála
sto seniorov, členov Klubu a Jednoty dôchodcov v Brezne sa stretlo vo
štvrtok 31. januára v priestoroch mestského domu kultúry, aby sa podľa
horehronských zvyklostí pri fašiangových pampúšikoch zabavili, zaspievali
a zatancovali si v kruhu priateľov. Medzi sebou privítali prednostu
obvodného úradu a zástupcu primátora Ing. Jána Medveďa, vedúcu odboru
školstva a sociálnych vecí PhDr. Ing. Ivanu Kružliakovú, predsedu OO JDS
Tibora Gillu, predsedu ZO JDS Vladimíra Strmeňa, predsedu Klubu vojenských
dôchodcov Jozefa Schulza a svojho obľúbeného muzikanta Jožka Ambróza.
V pestrom
kultúrnom programe sa predstavila spevácka skupina Senior v sprievode
harmonikára Stanislava Kestera a hovoreného slova Božky Omiliakovej. Ing.
Ján Medveď a PhDr. Ing. Ivana Kružliaková sa seniorom prihovorili a popriali
im veselú zábavu. Z exkluzívnych masiek, ktorým nechýbala fantázia
a tvorivosť, porota ocenila sedem najlepších. Počas zábavy žrebovali pestrú
tombolu. O dobrú náladu, spev a vynikajúci tanec sa postaral Jožko Ambróz,
tentoraz aj s milým prekvapením - speváčkou Zuzkou Borisovou z Brezna.
Bolo to
stretnutie, ktoré rozohrialo srdcia všetkých. Seniori zabudli na každodenné
starosti. Za perfektnú organizáciu patrí poďakovanie vedúcej klubu dôchodcov
Katke Kokavcovej.
Anna Stanislavová
Studničky
Aj keď už nepatrím
k obyvateľom Brezna, stále sa sem rada vraciam. Nedá mi, aby som sa
nepoďakovala Štefanovi Libičovi, ktorý sa v jeho peknom veku neustále stará
o všetky studničky v okolí mesta. A nie len o studničky. Celú zimu aj leto
prikrmuje sýkorky a dbá o poriadok okolo studničiek. Aj my mladí by sme si
mali z neho zobrať príklad. Neničme to, čo on robí s takou radosťou
a láskou. Prajem mu veľa, veľa zdravia a čo najmenej vandalizmu.
(rb)
Obdivovali zručnosť majstra kuchára
Odborné učilište internátne vo Valaskej
v januári navštívil Jaroslav Ertl z Knorru. Stravníci a učni, ktorí sa
pripravujú v odbore obchodná prevádzka so zameraním na prípravu jedál, ho už
netrpezlivo očakávali. Vo svojej praktickej ukážke pripravil dve jedlá,
ktoré spolu s ním pripravovali učni tretieho ročníka. Ukázal im, že aj pri
varení sa môžu praktizovať nové techniky s využitím polotovarov, menej
známych ingrediencií a nových receptov. Možnosť pracovať s niekým, kto svoju
prácu vykonáva s láskou a sledovať zručnosť majstra – kuchára, bolo zážitkom
pre budúcich pomocných kuchárov. Jeho praktické a odborné rady pri príprave
jedál sa zídu aj zamestnancom školskej jedálne. Príjemné vystupovanie
a rozhovory so stravujúcimi sa žiakmi umocnili zážitok u detí.
Pretože sa akcia podarila, strava
všetkým chutila, už teraz sa tešíme na ďalšie ukážky jeho kuchárskeho umenia.
Ema Švantnerová
Fašiangové popoludnie v Klube dôchodcov v Bacúchu
Fašiangy sú obdobím zábav, hier, maškár
a muzík po dedine. V tomto období je dovolené všetko.
Dňa 27. januára za pekného zasneženého
popoludnia sa zišlo dvadsaťsedem seniorov v klube dôchodcov, aby sa zabavili,
zaspievali a pri pampúšikoch a čaji posedeli. Prítomných privítala
predsedníčka základnej organizácie Mgr. Mária Cesnaková. O dobrú náladu sa
postaral Matej Kán, ktorý na heligónke zahral niekoľko piesní. Členka
Alžbeta Horáková svojou humornou scénkou pobavila prítomných.
Za organizáciu tohto popoludnia patrí
poďakovanie členkám, ktoré ho pripravili a zorganizovali. S radosťou a spokojné
sme sa rozišli domov vo večerných hodinách.
Zuzana Piliarová
|