|
|
|
Foto: Ing. Milan Kvietok „Človeče, nekráčaj predo mnou, možno za tebou nepôjdem, ...nekráčaj za mnou, možno ťa nedokážem viesť, ...kráčaj vedľa mňa a buď môj priateľ.“ Srdcom a dušou je Heľpan. Vlani v decembri vydal svoju prvú samostatnú knižku Zo slovenských prísloví, porekadiel a úsloví. Čitatelia Horehronia ho poznajú z rôznych zaujímavých príspevkov. Narodil sa vo februári v roku 1952 vo vinárskom kraji na juhu stredného Slovenska. Jeho otec bol policajtom, a tak, kde preložili jeho, tam putovala aj rodina. Otec potom až do smrti pracoval v Sigme Závadka nad Hronom, najskôr ako sústružník, neskôr ako vrátnik. Mama predávala celý život v Závadke nad Hronom. Nakoniec sa v roku 1954 usadili v Heľpe. Tu skončil aj základnú školu, strednú v Brezne. Vysokoškolské a telovýchovné vzdelanie získal v B. Bystrici a v Bratislave. Pôsobil na gymnáziu vo Zvolene, na SOU stavebnom v B. Bystrici a už šestnásty rok na gymnáziu v Snine. Heľpa je miesto, kde sa cíti doma. Povedané slovami básnika M. Válka: „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“. Mgr. Jozef Pupiš.
- Dôležité je určiť si rebríček hodnôt, ktoré uznávaš, a cieľov ktoré chceš dosiahnuť. Tým získaš nad vecami nadhľad a riešenie akýchkoľvek problémov je jednoduchšie. Ak sa ti stane koníček povolaním, alebo povolanie koníčkom, je to úžasné. Máš vôbec čas pri svojom vyťažení aj na svoju rodinu a iné koníčky? Necítiš sa byť workoholikom? - Svoju vyťaženosť si regulujem zväčša sám. Deti mám už odrastené, staršia dcéra je prokurátorkou v B. Bystrici, mladší syn učí na UMB tiež v B. Bystrici. Stretávame sa hlavne v období prázdnin či sviatkov. Workoholikom sa necítim byť, pretože aj ja, ako väčšina ľudí v mojej vekovej kategórii, sa rád venujem sladkému ničnerobeniu. Vtedy premýšľam nad rôznymi témami na spracovanie, nad tým, koho osloviť a napísať zaujímavý článok, či zorganizovať nejaké podujatie. Keď sa to podarí zrealizovať, tak ako si to pripravíš, vylúdi sa ti spokojný úsmev na tvári. Aj o tom je život. Koľká v poradí je tvoja knižka Zo slovenských prísloví, porekadiel a úsloví? Ako dlho si čakal na jej vydanie? Kde a kedy bol jej krst? Kto sa stal jej kmotrom? Kde si ju môžu čitatelia kúpiť a čo nové chystáš? - Ako samostatná publikácia je prvá v poradí. Hoci bola pripravená pre tlač už dlhšie. Mám aj niekoľko spoluautorstiev. Všetko je to o peniazoch. Keď som ich zohnal, samotné vydanie od prvej návštevy vo vydavateľstve k vytlačeniu trvalo niečo vyše mesiaca. Knižku sme krstili na námestí v Heľpe pri príležitosti otvorenia 22. ročníka Výstupu na Veľkú Vápenicu, posledný deň v roku 2007, vodou z Hrona, pri ktorom som striedavo v Heľpe, Brezne, B. Bystrici a vo Zvolene prežil takmer štyridsať rokov, a vodou z Cirochy, ktorá preteká Sninou, kde už šestnásty školský rok pôsobím. Kmotrom sa stal predseda Klubu slovenských turistov Jozef Fiľo. Záujemcovia si ju môžu kúpiť v Cyklošporte Heľpa, prípadne na e-mailovej adrese pupis@atlas.sk. Pre čitateľov mám pripravených niekoľko titulov, ale zase je to o peniazoch. Pred vydaním sú: Naše pranostiky, Zo svetových prísloví, Turistikoviny, Futbaloviny, ale aj ďalšie tituly. Keby si mal zázračný prsteň Arabely, čo by si zmenil ako učiteľ a ako človek, aby si mohol povedať: Áno, teraz som spokojný, všetko je tak, ako má byť, alebo ako by to mohlo fungovať. Kde a čo by si zmenil k lepšiemu? - S tým prsteňom je to nereálne, ale ak by, prial by som si, aby boli ľudia k sebe ústretovejší, milší, ako je to napríklad v čase Vianoc. Po nich sa tento vzťah vytratí a už opäť nik nikoho nepotrebuje, nepozná. Ale to je všetko trend konzumnej spoločnosti, ktorý sme nastúpili. Ľudia sa často odcudzia pre majetky, maličkosti, hlúposti. Čo by som si prial ako učiteľ? Snáď, že rodičia by sa mohli a mali viac venovať svojim deťom, nezavaľovať ich peniazmi, kubickými metrami hračiek či počítačmi, aby mali od nich pokoj a citová sféra detí pre zaneprázdnenosť rodičov, ktorí podnikajú, prípadne pracujú ďaleko od domova, je často takmer nulová. Práve dobré medziľudské vzťahy by pomohli k všeobecnej spokojnosti blízkych, ale aj vzdialených ľudí. Prezradíš, aký si bol žiak? Čo ťa v škole bavilo a čo nie? Môžeš pridať aj nejakú perličku zo základnej školy, na ktorú si nikdy nezabudol a aj po niekoľkých rokoch ti vykúzli úsmev na tvári. - V základnej škole som bol vcelku dobrým žiakom. Bavilo ma naozaj takmer všetko, ale najviac telesná výchova, zemepis, prírodopis a do ôsmej triedy aj matematika. Problémy mi robila slovenská gramatika, až dodnes. Dodnes si s úctou spomínam na svoje učiteľky a učiteľov zo ZDŠ-ky, boli to hlavne: K. Šáriková, J. Slobodníková - Renčová, G. Baliaková, T. Šabo či J. Vozár, ale aj na ostatných, ktorí ma učili. Už v šiestej triede som vedel, že chcem byť učiteľom telesnej výchovy. Keď sa na to pýtam dnešných maturantov, ešte ani pri podávaní prihlášky na vysokú školu (niekedy ich podajú aj šesť) nevedia, čo chcú študovať a čím chcú byť. Počas vysokej školy som bral najvyššie prospechové štipendium, to hovorí za všetko. Tých epizód zo základnej školy je veľa. Minule mi jednu pripomenul môj spolužiak, J. Slovinec, ktorý už tridsať rokov žije v USA a s ktorým si teraz e-mailujem. Učiteľ František Tokár nám prišiel suplovať na prírodopis. Vybral si ma, aby som mu porozprával, čo sme naposledy preberali. Ja som začal rozprávať o rozmnožovaní zajacov a povedal som, že sa v dospelosti môžu rozmnožovať každých šesť mesiacov. Pán učiteľ ma zastavil: - Nie, nie, nie, každý polrok! Čo je tvoja srdcová záležitosť? Kde by si pozval čitateľov? - Na Slovensku je veľmi veľa krásnych zákutí, ktoré som ako turista navštívil, alebo ešte nenavštívil. Ale mojou srdcovkou je samotné Horehronie, či už je to ešte panenský hrebeň Kráľovohoľských Nízkych Tatier, Veľký bok, na ktorý už tridsaťtri rokov organizujem s mojimi priateľmi výstup, alebo doliny Muránskej planiny, a to v každom ročnom období. Veľmi rád sa vraciam od ranej mladosti do dolín Za hoľami, či už je to Dikuľa, ktorá mi učarovala, alebo Pod javorom, Medvedzia, Hlôžková. V rýchlosti ťa vyskúšam z tvojej knižky. Vieš, čo človeka nebolieva? - Prázdna hlava. Jožko ďakujem ti za rozhovor a prajem ti všetko dobré, veľa tvorivých úspechov a dobrých študentov Spisovateľ: Jozef Harvan Knihu Mgr. J. Pupiša (vľavo) pokrstil J. Fiľo
O možnostiach a podmienkach vysokoškolského štúdia v Brezne s vedúcim detašovaného pracoviska MTF STU Ing. Milanom Kováčikom „Kto chce - ten to aj dokáže“ Aké sú podmienky prijatia na štúdium v Brezne? - Prijímacie konanie je bez prijímacích skúšok na základe dosiahnutých výsledkov v strednej škole. Šancu na prijatie majú všetci úspešní potenciálni maturanti, ak si zvolia primeraný študijný program k doterajšiemu štúdiu na strednej škole a dosiahnutým výsledkom. Uchádzači majú možnosť vybrať si jeden zo štyroch študijných programov: aplikovaná informatika a automatizácia, priemyselné manažérstvo, výrobné technológie, technické materiály. Ktorí študenti „majú na to”? - Prakticky každý študent, ktorý ukončí stredoškolské štúdium maturitou. Samozrejme, tí, ktorí sa doterajšiemu štúdiu venovali menej, budú mať rovnakú šancu úspešne študovať, ak štúdiu budú venovať viac úsilia a času ako doposiaľ. Neexistujú neprekonateľné prekážky vysokoškolského štúdia pre žiadneho mladého človeka, kto chce - ten to aj dokáže. Je to o silnej vôli a schopnostiach prekonávať prekážky, a mladí ľudia tieto predpoklady majú. A čo takí, ktorí „na to nemajú“? - Neexistujú „takí“, ktorí by nemohli študovať na vysokej škole z ekonomických či sociálnych dôvodov. Tu sú argumenty: úspešní študenti (10 %) môžu za akademický rok získať prospechové štipendium 20 tisíc korún; študenti spĺňajúci podmienky (80 %), môžu získať sociálne štipendium (asi 4 tisíc korún mesačne); študenti môžu získať pôžičku od vysokoškolského pôžičkového fondu, ktorú začnú splácať až po ukončení štúdia po prvom nástupe do zamestnania; študenti začínajúci štúdium na detašovanom pracovisku - v mieste, resp. blízkosti svojho bydliska „ušetria“ mesačne minimálne 6 - 8 tisíc korún, ktoré by ich pobyt v sídle univerzity stál. Je zrejmé, že neexistuje žiadne „nemám na to”. Len sa treba rozhodnúť a využiť možnosť vysokoškolského štúdia. Je to lepšia voľba, ako prípadná evidencia v úrade práce. Potenciálnym uchádzačom poskytnú ďalšie informácie pracovníci detašovaného pracoviska Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Brezne denne v čase od 8. do 14. hodiny v sídle strediska (budova Spojenej školy - vchod z Ulice B. Němcovej). (r) Zápis do základnej školy - významný krok v živote dieťaťa Ak máte dieťa vo veku šesť rokov, iste viete, že od 15. januára do 15. februára prebieha zápis do základných škôl. Týka sa to detí, ktoré k 1. septembru 2008 dovŕšia šesť rokov. Rodičia sú povinní splniť si túto zákonnú povinnosť. V našom breznianskom regióne je pre tieto deti k dispozícii sedemnásť základných škôl a šesť málotriednych základných škôl. V Brezne sú tri základné školy, v ktorých si začne plniť povinnú školskú dochádzku 187 detí. Na zápis treba občiansky preukaz zákonného zástupcu a rodný list dieťaťa. Ak sa rozhodnete pre školu vo svojom obvode, riaditeľ je povinný vaše dieťa zapísať. Ak sa rozhodnete pre školu mimo svojho bydliska alebo obvodu, mali by ste sa vopred s riaditeľom vami vybranej školy dohodnúť.
Pokiaľ
máte akúkoľvek otázku alebo problém súvisiaci so zápisom vášho dieťaťa
do školy, ak sa chcete poradiť, môžete sa obrátiť na odborných
zamestnancov Pedagogicko-psychologickej poradne v Brezne, ktorá sa
nachádza na Hradbách č. 9 (číslo telefónu 6116399, www.
pppbrezno.szm.sk). (ďu) |
V piatok 8.
februára Združenie rodičov SOU Brezno - Mazorníkovo v Omega klube
usporiadalo 3. fašiangovú veselicu. Na rozdiel od iných má táto veselica
jednu zvláštnosť - panuje tu skutočne rodinná pohoda a dobrá nálada.
Účastníci sa už vzájomne poznajú, čo prispieva k dobrej atmosfére. Tento
rok okrem štandardnej stravy, švédskych stolov, miešaných nápojov
a neodmysliteľnej tomboly príjemnú atmosféru podporili aj tanečníci
z folklórneho súboru Mostár a „ujo Kester“ hrou na harmonike. Napriek
tomu, že sa predpokladá zlúčenie SOU so Spojenou školou v Brezne,
účastníci sa rozchádzali nadránom s predsavzatím, že sa zídu aj na
budúcej 4. fašiangovej veselici.
Si činorodý
človek a pedagóg, dlhé roky učíš v Snine na gymnáziu. Venuješ sa
turistike, písaniu, vedieš krúžok cyklistov, prispievaš do rôznych
časopisov. Prezraď, ako to všetko zvládaš?