Mestske zastupitelstvo v Brezne na zaklade § 6 a § 11 ods. 3 pism. g zak. SNR c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni v zneni neskorsich predpisov a zak. SNR c. 317/1992 Zb. o dani z nehnutelnosti v zneni neskorsich predpisov (dalej len zakon) vydava na rok 2000 pre katastralne uzemie mesta Brezna toto

vseobecne zavazne nariadenie o podmienkach urcovania a vyberania dane z nehnutelnosti.

Na tomto vseobecne zavaznom nariadeni mesta Brezna sa uznieslo Mestske zastupitelstvo v Brezne dna 15. novembra 1999. Dan z nehnutelnosti sa na rok 2000 zvysuje priemerne o 50 percent.

Sadzba dane z pozemkov

Spravca dane z nehnutelnosti zvysuje rocnu sadzbu dane z pozemkov v zmysle § 6 ods. 3. zak. SNR c. 317/1992 Zb. o dani z nehnutelnosti v zneni neskorsich zmien a doplnkov o 50 percent pri pozemkoch uvedenych v § 3 ods. 1 pism. c), f), g), h) tohto nariadenia.

1/ Upravena rocna sadzba dane z pozemkov je stanovena:

a) pri ornej pode, chmelniciach, viniciach, ovocnych sadoch vo vyske 0,75 percenta zo zakladu dane,
b) pri trvalych travnatych porastoch, lesnych pozemkoch, na ktorych su hospodarske lesy, pri rybnikoch s chovom ryb a ostatnych hospodarsky vyuzivanych vodnych plochach vo vyske 0,25 percenta zo zakladu dane,
c) pri zahradach vo vyske 0,15 koruny za kazdy i zacaty meter stvorcovy pozemku,
d) pri zastavanych plochach a nadvoriach, ostatnych plochach vo vyske 0,15 koruny za kazdy i zacaty meter stvorcovy pozemku
e) pri stavebnych pozemkoch vo vyske 1,50 koruny za kazdy i zacaty meter stvorcovy pozemku.

2/ Sadzby dane z pozemkov podla § 5 ods. 1 pism. c), d), e) nariadenia zahrada, zastavane plochy a nadvoria, stavebne pozemky a ostatne plochy s vynimkou ostatnych ploch, ktore sa nachadzaju mimo zastavanych casti mesta sa nasobia koeficientom 3,5.

Sadzba dane zo stavieb

Zakladna rocna sadzba dane sa v zmysle § 11 ods. 6 zak. SNR c. 317/1992 Zb. o dani z nehnutelnosti v zneni neskorsich zmien a doplnkov zvysuje u stavieb uvedenych v ods. 1 pism. c), g) o 16,7 percenta, u stavieb uvedenych v ods. 1 pism. e) o 40 percent a u stavieb uvedenych v ods. 1 pism. f) o 50 percent.

1/ Upravena rocna sadzba dane zo stavieb je za kazdy i zacaty meter stvorcovy zastavanej plochy:

a) koruna za stavby na byvanie a za ostatne stavby tvoriace prislusenstvo hlavnej stavby,
b) koruna za stavby na podohospodarsku produkciu, skleniky, stavby vyuzivane na skladovanie vlastnej podohospodarskej produkcie, stavby pre vodne hospodarstvo s vynimkou stavieb na skladovanie inej ako vlastnej podohospodarskej produkcie a stavieb na administrativu,
c) 3,5 koruny za stavby rekreacnych a zahradkarskych chat a domcekov na individualnu rekreaciu,
d) 4 koruny za samostatne stojace garaze a za samostatne stavby hromadnych garazi a stavby urcene alebo pouzivane na tieto ucely postavene mimo bytovych domov,
e) 7 korun za priemyselne stavby a stavby sluziace energetike, stavby sluziace stavebnictvu s vynimkou stavieb na skladovanie a administrativu,
f) 15 korun za stavby na ostatnu podnikatelsku a zarobkovu cinnost, skladovanie a administrativu, pri administrativnych budovach, ktore sluzia aj na ine ucely, sa uplatni tato sadzba dane, ak sa budova vyuziva prevazne na administrativne ucely,
g) 3,5 koruny za ostatne stavby.

2/ Upravene rocne sadzby dane podla ods. 1 sa zvysuju pri viacpodlaznych stavbach o 0,75 koruny za kazde dalsie nadzemne podlazie.

3/ Sadzba dane urcena podla § 6 ods. 1, pripadne zvysena podla § 6 ods. 2 nariadenia sa nasobi koeficientom 3,5.

Sadzba dane z bytov a z nebytovych priestorov v bytovom dome, spolocnych casti bytoveho domu a spolocnych zariadeni bytoveho domu a ich casti (dalej len dan z bytov)

1/ Zakladna rocna sadzba dane z bytov je koruna za kazdy aj zacaty meter stvorcovy podlahovej plochy bytu a nebytoveho priestoru v bytovom dome, spolocnych casti bytoveho domu alebo spolocnych zariadeni bytoveho domu.

2/ Zakladna rocna sadzba dane z bytov sa v zmysle § 11 e ods. 6 zak. SNR c. 317/1992 Zb. o dani z nehnutelnosti v zneni neskorsich zmien a doplnkov zvysuje za nebytove priestory, ktore sa vyuzivaju na podnikatelsku cinnost, inu zarobkovu cinnost alebo na prenajom o 50 percent. Upravena sadzba dane za taketo nebytove priestory je 1,5 koruny za kazdy aj zacaty meter stvorcovy podlahovej plochy nebytoveho priestoru.

3/ Sadzba dane urcena podla § 7 ods. 1 a 2 nariadenia sa nasobi koeficientom 3,5.

Danove ulavy

1/ Spravca dane poskytne danovu ulavu na dani zo stavieb a dane z bytov len na vymeru podla vysky spoluvlastnickeho podielu vo vyske 30 percent. Na jeden druh stavby bude poskytnuta len jedna z moznych ulav.

a) ak stavba zlepsuje stav zivotneho prostredia, ak na taketo stavby nie su objekty povinne zo zakona (napriklad ciste zdroje elektrickej energie - vodna alebo veterna elektraren, stavby vyuzivajuce bioplyn),
b) ak je v stavbe na byvanie (§ 6 ods. 1 pism a) zmeneny system vykurovania z pevnych paliv na plyn, elektricku energiu alebo systemy vyuzivajuce obnovitelne zdroje energie na ohrev vody (solarna, veterna energia, biomasa a pod.), ak sa v dosledku tychto zmien vyrazne znizila spotreba energie;
pri zmene vykurovania na plyn sa ulava poskytne na 3 roky nasledujuce po kolaudacii, revizii plynoveho kurenia; danovnik dolozi reviznu spravu,
c) ak je vyuzitie stavby, bytu obmedzene z dovodu rozsiahlej rekonstrukcie, stavebnej uzavery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku,
d) ak je stavba na byvanie a byt podla tohto zakona vo vlastnictve socialne odkazanych obcanov, obcanov starsich ako 70 rokov, drzitelov preukazov ZTP a ZTP/S (v zmysle § 39 vyhlasky Ministerstva zdravotnictva a socialnych veci SSR c. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonava zakon o socialnom zabezpeceni v zneni neskorsich predpisov), ako aj prevazne alebo uplne bezvladnych obcanov, ktore sluzia na ich trvale byvanie, ak neziju v spolocnej domacnosti s inou osobou s pravidelnym prijmom zo zarobkovej cinnosti; pre posudenie vekovej hranice je rozhodujuci dosiahnuty vek k 1. januaru 2000,
e) ak su garaze vo vlastnictve tazko zdravotne postihnutych obcanov, drzitelov preukazov ZTP a ZTP/S, ktore sluzia pre motorove vozidlo pouzivane na ich dopravu.

2/ Spravca dane poskytne ulavu v tom pripade, ak narok na ulavu bude uplatneny a riadne dolozeny do 15. februara 2000. Po tomto termine sa ulava neposkytne.

3/ Spravca dane neposkytne ulavu vyplyvajucu z tohto VZN v pripade, ak zisti, ze si danovnik neplnil svoje povinnosti voci mestu, ktore mu vyplyvali z VZN mesta Brezna o miestnych poplatkoch a VZN mesta Brezna o podmienkach urcovania a vyberania dane z nehnutelnosti za predchadzajuci rok (napr. neplatenie dane, miestneho poplatku, nepriznanie dane, miestneho poplatku, zistenie rozdielu v priznanej dani, miestnom poplatku a skutocnej danovej, poplatkovej povinnosti, neplatenie poplatkov za sluzby a pod.)

Slovna 6 Sk/slovo, druhykrat 90 % sumy, tretikrat 70 % sumy
Plosna 24 Sk/cm2, druhykrat 90 % sumy, tretikrat 70 % sumy
Cela strana 13 920 Sk
1/2 strany 6 720 Sk
1/4 strany 3 588 Sk

 Dna 27. oktobra 1999 NR SR schvalila vladny navrh zakona c. 297/99, ktorym sa meni a doplna Zakonnik prace. Jeho ucinnost nastala dnom 1. decembra 1999 (s vynimkou § 64 g - 64 f, ktore nadobudaju ucinnost az dnom 1. jula 2000). V porovnani s doterajsou pravnou upravou novela prinasa niektore zasadne zmeny, z ktorych uvadzame tie najdolezitejsie:

- definuje, kto sa povazuje za zamestnanca (§ 11, ods. 1)

- pri nastupe do zamestnania zamestnanec uz nepreukazuje skoncenie predchadzajuceho pracovneho pomeru zamestnavatelovi, u ktoreho ma do pracovneho pomeru nastupit (§ 25)

- zrovnopravnuje postavenie zamestnanca v pracovnom pomere na urcitu dobu so zamestnancom v pracovnom pomere na neurcitu dobu, najma vzhladom na pracovne podmienky s ohladom na bezpecnost a ochranu zdravia pri praci (§ 30, ods. 4 ZP)

- definuje a vymedzuje, kedy sa povazuje pracovny pomer za uzatvoreny na neurcity cas (§ 30, ods. 1) a kedy za dobu urcitu, za akych podmienok ho mozno predlzit, alebo opatovne dohodnut (§ 30, ods. 2, 3)

- pri dohodovani skusobnej doby, pri uzatvarani pracovnej zmluvy uz neplati, ze ju nie je mozne dohodnut v pripadoch, ked nemozno dohodnut pracovny pomer na urcitu dobu (v § 31 sa vypusta dot. odsek 4 a rusi sa ustanovenie § 3 Nariadenia vlady 223/88, ktorym sa vykonava Zakonnik prace)

- ak tehotna zena, alebo matka dietata mladsieho ako 9 mesiacov pracujuca v noci poziada o prelozenie na dennu pracu na zaklade lekarskeho potvrdenia, zamestnavatel je povinny jej vyhoviet a prelozit ju na inu pracu (§ 37, ods. 1, pism. f)

- zamestnancom so ZPS moze dat zamestnavatel vypoved len s predchadzajucim suhlasom prislusneho organu statnej spravy, inak je vypoved neplatna; tento suhlas sa nevyzaduje, ak ide o vypoved davanu zamestnancovi, ktory dosiahol vek urceny na narok na starobny dochodok, alebo z dovodov uvedenych v §-e 46, ods. 1, pis. a), b) alebo f) (§ 50)

- novym sposobom je definovane "hromadne prepustanie", o ktore ide "ak zamestnavatel rozviaze pracovny pomer vypovedou z dovodov uvedenych v §-e 46, ods. 1, pism. a) az c) alebo dohodu z tych istych dovodov pocas 90 dni najmenej s 20 zamestnancami. Stanovene su tiez povinnosti zamestnavatelov voci prislusnym odborovym organom a zamestnancom okresneho uradu prace a pravidla ich vzajomnej spoluprace v pripade ohlaseneho hromadneho prepustania (§ 58 a)

- definuje, co sa povazuje za platobnu neschopnost zamestnavatela a stanovuje postup pri uspokojovani narokov zamestnancov z pracovneho pomeru pri platobnej neschopnosti ( § 64 a az 64 f ZP nadobudnu ucinnost 1. jula 2000)

- doterajsie dohodnutia o vedlajsom pracovnom pomere (§ 70 ZP) nahradza pracovny pomer na ciastocny uvazok, ak sa v pracovnej zmluve dohodne kratsi pracovny cas, ako je ustanoveny tyzdenny pracovny cas

- pracovny cas mladistvych zamestnancov:

b) starsich ako 16 rokov je najviac 40 hodin tyzdenne,

aj ked pracuju pre viacerych zamestnavatelov (§ 83, ods. 2)

- za rocnu pracu sa povazuje praca vykonavana v case medzi 22. a 6. hodinou a za zamestnanca pracujuceho v noci taky, ktory vykonava prace vyzadujuce, aby sa pravidelne vykonavali v noci v rozsahu najmenej 3 hodin nasledujucich po sebe; pracovny cas zamestnanca pracujuceho v noci nesmie presiahnut v priemere 8 hodin za 24 hodin (§ 99)

- ochrana prace je neoddelitelnou sucastou pracovno-pravnych vztahov a predstavuje system opatreni zaistujucich bezpecnost a ochranu zdravia pri praci za ucelom zachovania zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca (§ 132)

- novym sposobom su definovane povinnosti zamestnavatela a prava a povinnosti zamestnancov (§ 32 a ZP) a (§ 135 ZP)

- zamestnavatel nesmie zamestnavat tehotne zeny a zeny, ktore sa staraju o dieta mladsie ako jeden rok pracou nadcas (§ 156, ods. 3, ZP)

- ak zamestnavatel - prenajimatel da do najmu cast zamestnavatela inemu zamestnavatelovi, prechadzaju prava a povinnosti z pracovno-pravnych vztahov voci zamestnancom tejto casti na zamestnavatela - najomcu (§ 251 b ZP)

- osameli zamestnanci, ktori sa trvale staraju o dieta mladsie ako jeden rok, sa nesmu vysielat na pracovne cesty mimo obvodu obce svojho pracoviska alebo bydliska, nesmu sa zamestnavat pracou nadcas a takych zamestnancov mozno prelozit iba na ich ziadost; ak osamely zamestnanec pracujuci v noci, ktory sa trvale stara o dieta mladsie ako jeden rok, poziada o prelozenie na dennu pracu, je zamestnavatel povinny prelozit ho na dennu pracu ( § 270, ods.1).

Ustanoveniami tohto zakona sa spravuju aj pracovne pomery vzniknute pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona a dohody o pracach vykonavajucich mimo pracovneho pomeru uzatvorene pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona, ak nie je dalej ustanovene inak. Ich vznik, ako aj naroky z nich vzniknute a pravne ukony urobene pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona, sa posudzuju podla doterajsich predpisov (§ 278 a).

Pracovne pomery dohodnute na urcity cas, predlzene alebo opatovne dohodnute pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona sa do ich skoncenia povazuju za pracovne pomery uzatvorene podla § 30, ods. 2 ZP.

Mgr. Eva Lukacova,
oddelenie poradensko-pravne
Narodny urad prace - Okresny urad prace v Brezne

Danovy urad Brezno informuje

Upozornujeme danove subjekty - platitelov dane z prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov, ze zakonom c. 219/1999 Zb., ktorym sa meni a doplna zakon SNR c. 511/1992 Zb. o sprave dani a poplatkov a o zmenach v sustave uzemnych financnych organov v zneni neskorsich predpisov, sa v § 31 ods. 17 ustanovila pre platitelov dane z prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov povinnost predkladat do 30 dni po uplynuti kalendarneho stvrtroka prehlad o zrazenych a odvedenych preddavkoch na tuto dan a dan vyberanu osobitnou sadzbou dane za uplynuly stvrtrok a sucasne v § 38 ods. 16 povinnost predkladat do 31. marca nasledujuceho roka hlasenie o vyuctovani dane z prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov za predchadzajuce zdanovacie obdobie prislusnemu spravcovi dane.

Platitelia dane prvykrat predkladaju prehlad o zrazenych a odvedenych preddavkoch na dan z prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov a dan vyberanu osobitnou sadzbou:

- hlasenie o vyuctovani dane z prijmov zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov za zdanovacie obdobie roka 1999 do 31. marca.

Tlaciva sa nachadzaju v Danovom urade v Brezne, kde je mozne si ich vyzdvihnut.

Zo strany platitelov je potrebne venovat v tlacivach zvysenu pozornost vyplneniu datumu vyuctovania miezd a datumu odvodu.

Zaroven upozornujeme platitelov dane, ze v roku 2000 sa meni zuctovaci symbol zo ZS 81 na ZS 11. Tento zuctovaci symbol pouziju platitelia dane prvykrat pri odvode zrazenych preddavkov a dane z vyuctovania miezd za januar 2000, odvedenych vo februari 2000.