Julius Prepletany, dochodca, Brezno:

- Sam som sa zaujimal o malicku miestnost pred tymto objektom, chcel som ju odkupit a rozobrat na drevaren pri chate. Chatra to, tak by som to vyuzil aspon takto. Dozvedel som sa vsak, ze budovu uz niekto kupuje. Ale nic sa nestalo a objekt chatra uz viacej rokov. Rozoberaju ho. Obloky su porozbijane. Takze, takto je to.

Margita Marislerova, dochodkyna, Brezno:

- No, nepaci sa mi to. Dcerine deti sem chodili do skolky, takze to poznam. Byvame blizko, casto tadialto chodim. Len kontroluju, ci je to v poriadku. Ale je to velka skoda, ze to nechaju takto nicit. Nie su peniaze, tak co sa da robit.

Stanislav Jakuba, veduci expedicie, Brezno:

- Je to hrozne, pretoze my tiez mame maleho syna, ktory chodi do skolky. Nepaci sa mi, ako skolky a vlastne vsetky skolske zariadenia upadaju. Ved skolky, skoly, to je zaklad, v ktorom vyrasta nasa buduca generacia. Ked vidime, ako to chatra, je to o nicom. Tej budovy je naozaj skoda, mame tu podnikatelov, mali by sa toho nejako chytit, co ja viem na diskoteky alebo dake zariadenia. Skoda je toho objektu, pretoze ma vyhodnu polohu v meste.

Dusan Lustik, dochodca, Brezno:

- Rozhodne som za to, aby sa vyuzila, trebars pre ucely hotelovej akademie, ktora je oproti. Myslim si, ze to mohlo byt davno vyriesene, ked bol zaujem doriesit to. Je to velka skoda.

Jana Faskova, nezamestnana, Brezno:

- Neviem, co tam bolo predtym. Materska skola? Dobre by bolo, keby sa s tym nieco urobilo, napriklad materska skola by tam mohla byt znovu, je to vyhodna poloha blizko centra. Ale nefunguje to asi preto, ze nie su peniaze.

Jana Filipiakova, nezamestnana, Brezno:

- Mali by to dat do poriadku, nejako zuzitkovat alebo znova spravit skolku. V meste ich nie je vela a na Mazornikovo je daleko. Nebolo by zle spravit z toho nejake kulturne centrum pre deti, spolocenske hry a podobne. Lebo deti tu naozaj nemaju kde ist, aj tie, ktore dochadzaju z dalej. Zdrzuju sa vonku, zima je, robia neporiadok po meste, tulaju sa. Dospeli maju viacej moznosti.

Nesuhlasim

Reagujem na clanok riaditela Technickych sluzieb v Brezne Ing. Tomasa Gabona vo vasich novinach c. 1 o zmene poplatku na odvoz, manipulaciu a nakladanie s domovym odpadom.

Patrime k tym domom, ktore sa zapojili do triedenia odpadu. Tyka sa nas hlavne sklo, pretoze papier zbierame detom do skoly, ale v clanku sa nase cislo domu nenachadza. Pan riaditel uvadza, ze sa triedeny odpad musel odviest aspon patkrat z dvadsatich dvoch odvozov. Je mi to vsetko jasne az na to, ze ja mozem vrece s opadom vylozit kazdy druhy tyzden, hoci mam v nom len par flias, i raz za mesiac, pripadne aj raz za stvrt alebo polrok, ale to vrece musi podla mna aj nieco obsahovat. Nie to, ze je pravidelne kazdy druhy tyzden vykladane s par kuskami skla. Cize s vyhodnotenim riaditela o nezapojeni sa do triedenia odpadu absolutne nesuhlasim.

Taktiez by sa dalo diskutovat o odvoze odpadu raz za tyzden alebo raz za dva tyzdne. Predpokladam, ze technicke sluzby platia na skladke odpadu za hmotnost, nie za pocet dovezenych aut. My platime od poctu odvezenych kukanadob, ale to neznamena, ze ked si dame zvoz kazdy tyzden, vyprodukujeme viac odpadu ako ti, ktori maju zvoz raz za dva tyzdne (nehovorim o ludoch, ktori byvaju sami v rodinnych domoch).

Olga Kvackajova Jesenskeho 12

Zo zaciatku sa nam zda, ze sa im rozdavame, nakoniec vsak pochopime, ze oni obohatili nas" (Jan Pavol II.)

V podobnom duchu presiel rok 1999 v Charitativnom centre v Brezne, kde sme podali pomocnu ruku pri opatrovani dvadsiatim klientom v chorobe a pomoci v domacnosti. Misijnemu hnutiu sme zaslali patdesiatpat balikov s textilom a obuvou do Ukrajiny a prispeli sme malou sumou na dopravu. Mesacne v priemere uvarime sestdesiatkrat polievku a caj pre bezdomovcov a poskytneme osatenie. Osobitnej skole pomahame s vecami pre rucne prace. Pri povodniach sme pomohli romskym rodinam s osatenim. S textilom tyzdenne pomahame socialne slabsim rodinam. Spolu s dobrovolnymi clenkami charity sme trikrat uspesne pripravili posedenie pre seniorov.

Pri tejto roznorodej praci uprimne dakujeme panovi dekanovi Kadlecovi i podnikatelom panovi Ambrosovi, Longauerovi a Ondrejkovi za ich pomoc. Dakujeme vsetkym, ktori priniesli obnoseny textil, obuv a hracky, aby sme mohli spolocne pomoct druhym. Osobne dakujem sestram Albertinkam za nevycerpatelny zdroj lasky, dobra a porozumenia.

V jubilejnom roku 2000 prajem nam vsetkym, aby sme vo viere i nadeji prezili rozne uskalia. Porozumenie a lasku sirme vsade okolo seba a budeme mat na veci iny pohlad.

Stalo sa uz peknou tradiciou, ze pri zvukoch piesne Ticha noc stretavaju sa pred Stedrym dnom zamestnanci Specialnej materskej skoly pre deti mentalne postihnute pri Odbornom ucilisti vo Valaskej spolu s detmi, o ktore sa staraju, pri prestretom stole. Pri vianocnom stole sa stretava rodina, ti ktori su si blizki a my pre tieto deti znamename rodinu. Chceme, aby si zvlastnu atmosferu tohto vecera pamatali po cely rok, aby sa nan tesili tak, ako nase deti doma. Ani sa nam nechce verit, ale tohto roku to uz bolo po desiatykrat. V tychto dnoch sme totiz oslavili 10. vyrocie vzniku nasho zariadenia.

Ulohou nasho zariadenia pri jeho vzniku bolo zabezpecit starostlivost detom, ktore su handicapovane po mentalnej stranke a o ktore sa odmietli starat rodicia. Za desat rokov existencie nasej specialnej materskej skoly sa vystriedalo viac ako tridsat deti. Pre mnohe z nich sme boli prvou zachytnou stanicou pri odchode z nevhodneho rodinneho prostredia. Niektore z nich dnes navstevuju osobitnu skolu, styri sme pripravili pre zakladnu skolu, jedno dieta islo do nahradnej rodinnej vychovy.

Chcem sa podakovat tym, ktori v tomto zariadeni pracuju celych desat rokov, ale aj tym, ktori tu odviedli kus dobrej prace, ale z dovodou znizovania stavu pracovnikov museli odist. Udrzat v chode toto zariadenie nebolo lahke. Za to, ze aj dnes mozeme venovat specialnu starostlivost postihnutym detom, patri vdaka byvalemu i terajsiemu vedeniu odborneho ucilista, ktore nam poskytlo priestory, ked hrozilo jeho uzavretie.

Desat rokov v ludskom zivote nie je vela. Za desat rokov dieta vyrastie z detskych plienok a detskych chorob, postavi sa na vlastne nohy, nauci sa chodit. Ale v desiatich rokoch sa uz rysuju aj jeho charakterove crty, ktore ho budu sprevadzat po cely zivot. Verim, ze aj nasa materska skola vyrastla z detskych chorob, ze sme potvrdili opodstatnenost jej existencie. Chceme stavat na dobrych tradiciach - odovzdat detom co najviac vedomosti v ramci moznosti ich postihnutia, zabezpecit ich vsestranny rozvoj a predovsetkym odovzdat im to, co najviac potrebuju a coho sa im nedostava od vlastnych rodicov - kus lasky.

Na zaver sa chcem podakovat tym, ktori nam pomohli vytvorit krasnu atmosferu Vianoc i dostojnu oslavu 10. vyrocia materskej skoly: Isu-sport Brezno, potraviny Diabelko Valaska, Otex Zilina, a.s., predajna CSA Brezno, Santpaulia - kvetinarstvo, Ramie - papiernictvo, Maso-udeniny Hrablay, Belamo Brezno, obchodny dom Jednota, Ovocie-zelenina-sklady, Signum, anonymny darca, Ocna optika v obchodnom dome Jednota, Mix-shop Jana. Su to vsetko len nazvy firiem a spolocnosti. Ale za vsetkymi su ludia. Este raz dakujeme.

Ako ukoncili stary rok zdravotne postihnuti v Helpe

Clenovia Zakladnej organizacie Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Helpe 28. decembra usporiadali slavnostne ukoncenie stareho roku v kulturnom zariadeni Komunal. Na tomto posedeni sa zucastnili clenovia, ich rodinni prislusnici a svojou navstevou nas poctil aj starosta obce Jozef Fillo a kulturna referentka Maria Kemkova. Na tomto kulturnom podujati vystupil spevacky subor Radost pri ZO SZZP, ktory svojimi piesnami spestril slavnostny vecer a potesil srdcia chorych. Starosta obce zhodnotil cinnost organizacie a suboru ako vynikajucu.

Clenovia suboru sa zucastnili na prvom rocniku okresneho kola zaujmovo-umeleckej tvorivosti, ktory sa konal v Brezne, kde v speve obsadili 1. miesto. Na siedmom rocniku celoslovenskej sutaze v zaujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutych v Bojniciach reprezentovali Brezniansky okres, kde ziskali putovny pohar, 1. miesto v speve, 2. miesto za scenku, 2. miesto v hre na hudobny nastroj ziskal Lukas Filo a za vystavku rucnej prace (drevorezbu) 2. miesto Jan Pindiak. Dosiahnutim tychto oceneni uspesne reprezentovali okres Brezno a Helpu.

Takto sme ukoncili stary rok a novy rok sme spolocne ocakavali na namesti nasej obce, kde sme si navzajom priali viacej zdravia, stastia, lasky a pokoja v roku 2000.

Kulturne aktivity v Lome nad Rimavicou

V predvianocnom a vianocnom obdoboi zorganizoval Obecny urad v Lome nad Rimavicou s jeho kulturno-sportovou komisiou viacero hodnotnych a zaujimavych spolocensko-kulturnych podujati. Najprv to bol tradicny mikulassky vecierok s kulturnym programom. V slavnostnom predvianocnom duchu sa nieslo aj posledne plenarne zasadnutie obecneho zastupitelstva i stretnutie s dochodcami na zaver Roku ucty k starsim. Kulturny program ku vsetkym tymto podujatiam pripravoval detsky folklorny subor miestnej zakladnej skoly.

Novy rok 2000 privitali v Lome nad Rimavicou pre nich dost netradicnym sposobom. Po polnocnej dakovnej svatej omsi vo farskom kostole sa mnohi obcania zisli pred obecnym uradom, kde sa im prihovoril starosta obce Vladimir Vetrak. Po vinsi nasledoval novorocny pripitok poharom sampanskeho a spev znamej piesne Daj Boh stastia tejto zemi... Mladez sa potom zabavala na diskoteke v sale nakupneho strediska. Na zaver vianocneho obdobia sa na sviatok Troch kralov uskutocnila prehliadka betlehemskych skupin - Pastierske hry vianocne, na ktorej sa zucastnili betlehemci z Cierneho Balogu, Snoh, Sihly a z Lomu nad Rimavicou. Mnozstvo divakov na nej tlieskalo aj vystupeniu Vojtecha Ilcika zo Sihly, ktory so svojim synovcom Erikom predviedol hru o Adamovi a Eve znamu ako Chodenie s hadom. Na podujati vystupili aj traja krali z Lomu nad Rimavicou.

Neznamy autor

Na prelome rokov zaznievali zo vsetkych stran vinse a priania vsetkeho najlepsieho. Ludia akoby lamali lady nedovery, zabudali na minule sklamania a s vierou, nadejou a laskou hladeli do buducnosti. Ani v nasej obci to nebolo inak. Novy rok sme privitali dostojne, radostne a bezproblemovo.

Nepreslo vsak ani desat kalendarnych dni a zda sa, ze niekomu takato atmosfera prekaza, a preto sa snazi za kazdu cenu vyvolat svar a nenavist. Svedci o tom aj cerstvo nasprejovane dielo neznameho "umelca", ktory na informacnej skrinke jedneho politickeho subjektu nastriekal okrem nepodarenych vytvorov aj provokacne tyciacu sa sibenicu.

Zo skolskych cias si pamatame, ako sme po precitani diela niektoreho autora mali za ulohu urcit, co chcel tymto dielom povedat ci naznacit. Studenti zvycajne velmi pohotovo a "trefne" vystihli myslienku autora.

Aj nas neznamy autor si zasluzi ohodnotenie. Treba len verit, ze hlupost a zlobu predsa len napokon zanecha, az vyrastie z detskych nohavic.