Takyto nazov nesie publikacia, ktora vysla vlani z pera maticiara Ota Baldovskeho z Brezna. Ako v jej uvode pise "Poslanim tejto publikacie je predlozit niekolko uzitocnych informacii o vyznamnych ludoch, ktori posobili v Brezne a mali vplyv na rozvoj slovenskeho narodneho povedomia a vlastenectva obcanov mesta a tym aj celeho Horehronia. Zaznamenali mnozstvo uspechov, ale aj mnoho krivd, ktorych dosledkom bol trikrat zakaz maticneho hnutia v rokoch 1875, 1956 a 1973. I napriek tymto neuspechom vychovali si v tejto oblasti Slovenska mnozstvo nastupcov, ktori sa po roku 1989 stali napomocnymi pri ziskani slovenskej statnosti.
Z objektivnych pricin nebolo mozne vybrat vsetkych maticiarov, rodakov aj pristahovanych do Brezna. Im tiez patri nasa ucta a obdiv za vykonanu pracu v prospech slovenskeho naroda.
Dalsim cielom tejto publikacie je obohatit historiu Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne, mesta Brezna a Horehronia a ludi, ktori ju tvorili, aby si sucasne, ale najma buduce generacie osvojili tieto poznatky a nadobudli objektivny pohlad na minule obdobie az po sucasnost.
V konecnom dosledku nam islo o to, aby sme si pripomenuli, zvyraznili a ocenili prikladnu pracu vsetkych vybranych maticiarov s moznostou vyuzitia obsahu vo vyucovani regionalnych dejin Horehronia, ba celeho stredneho Slovenska. Podrobne informacie o jednotlivych maticnych dejateloch su k dispozicii v Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne."

V abecednom poradi vam tieto osobnosti postupne priblizime.

(27. april 1913 Zariecie - 18. september 1996 Brezno).
Ucitel, kantor, skladatel, organizator kulturneho zivota v Brezne a na Horehroni.

Pochadzal zo slovenskych rodicov. Otec Ondrej Bosko bol mlynarom v Zarieci, matka Bozena rodena Jancikova, domaca.

Mal sest surodencov, z toho dvoch bratov a styri sestry. Rodinu si zalozil v Brezne dna 21. marca 1951 s Annou rodenou Jancikovou. Z manzelstva sa im narodili tri dcery.

Zakladnu skolu vychodil v Zarieci, mestianku v Puchove. Statny koedukacny ucitelsky ustav navstevoval v Banskej Stiavnici (1932 - 1936). Ukoncil styri semestre PF Slovenskej univerzity vratane metodickych cviceni z vytvarnej a hudobnej vychovy. Zlozil aj statnu skusku pre ucitelov strednych skol v Bratislave.

Posobil ako ucitel a kantor v evanjelickych cirkevnych skolach vo Vysnej Boci, v Uhorskom pri Lucenci, vo Velkych Levaroch a v Jasenovej. Od roku 1948 ucil v Statnej mestianskej skole v Brezne. Popri svojom hlavnom povolani bol kantorom Evanjelickeho cirkevneho zboru a ucitelom nabozenstva v Polnohospodarskej skole v Brezne (1948 - 1953).

Rozpor medzi cirkvou a vtedajsimi predstavitelmi skolstva riesil opustenim ucitelskej profesie. V Mostarni Brezno sa z robotnika vypracoval na samostatneho projektanta vo vypoctovom stredisku. Z tejto funkcie odisiel na starobny dochodok (1973).

Nadalej vsak pokracoval v kantorskej praci v cirkevnom zbore, vyucoval hru na klavir a akordeon. Napisal okolo sto basni, niektore zhudobnil. Zucastnil sa aktivne na protifasistickom odboji. So speleologickou spolocnostou sa podielal na prieskumoch Chocskeho pohoria, Nizkych Tatier a Horehronia.

Treba zdoraznit, ze jeho pedagogicke povolanie mu prinasalo uspokojenie. Vykonaval ho s presvedcenim, zanietenim a odborne fundovane. Po nedobrovolnej strate ucitelskeho povolania sa nepoddal. Jeho lasku k detom nahradzala kantorska praca, ale predovsetkym spolocenska praca v miestnom odbore Matice slovenskej. Inspiraciu pre svoju skladatelsku pracu cerpal zo slovenskej prirody a zo zivota slovenskeho naroda.

Clenom Matice sa stal v roku 1940. Bol clenom vyboru MO MS a propagacny referent. Od roku 1985 posobil ako predseda MO MS v Brezne. Preslavili ho najma kulturne, mikulasske a fasiangove vecierky, autobusove zajazdy po Slovensku i v zahranici, ktorych tematikou bola historia Slovenska a Slovakov.

V Zarieckej doline, odkial pochadzal, zije spevavy narod a takeho cloveka sme na Horehronie v jeho osobe dostali.

Aj ked sme len kvapkou v mori, nech sfarbi ocean! Existovala a vo svojom diele stale existuje osobnost, ktora to more svojim zivotom nielen sfarbila, ale i rozcerila. Mozno sa o nej docitat v knihe Lucindy Vardeyovej Matka Terezia - jednoducha cesta, ktora sa k nam dostala v preklade z anglictiny zasluhou Vydavatelstva Alfa Konti. Zivotna put Matky Terezie bola a v jej nasledovnikoch i nadalej je nezistna pomoc bliznym z lasky k Bohu, teda laska v cinoch, nie v slovach. Obsah tejto utlej knizocky je autenticky, narozpravala ho sama Matka Terezia. V jej zivote dominovalo sest zakladnych krokov: ticho, modlitba, viera, laska, sluzba a pokoj. Obzvlast ticho sa v modernom zivote podcenuje, prevlada hluk a chaos.

Mnoho mladych ludi nepremysla, lez kona iba instinktivne. Prazdnotu, ktoru ludia pocituju, chcu zaplatit jedlom, radiom, televiziou, obohacovanim sa a ustavicnymi vonkajsimi aktivitami. Kym sami nepridu na to, ze povodcom prazdnoty je nedostatok duchovnych hodnot, nepodari sa im to. Nie je to vsak lahke v spolocnosti, ktora ponuka tolko rozptylenia. Misionarky lasky - nasledovnicky Matky Terezie, maju svoje domovy vo vyse sto krajinach. Vo velkych usadlostiach trpia ludia viac duchovnou biedou. V knihe su posobive vypovede mladych ludi z radov misionarok lasky, ktori zasvacuju zivoty nudznym, chudobnym a osamelym. Tym sa rebricek ich hodnot uplne pozmenil. Isty Peter priznava: "Myslim, ze napokon som dospel k tomu, ze cim menej clovek ma, tym je stastnejsi. Velmi na mna vplyva jednoduchost zivota sestier. Verim, ze najjednoduchsia cesta je tou najlahsou cestou k Bohu." Iny hovori o sebe: "Som ovela pokojnejsi a vyrovnanejsi odvtedy, co pracujem pre druhych." Alebo: "Odvtedy, co mam prilezitost pracovat s misionarkami lasky, stal som sa plnohodnotnou ludskou bytostou. Cim viac clovek dava, tym viac dostava." Posolstvo Matky Terezie obsahuju zaverecne slova knihy: "Ale aj tak ludia su nerozumni, nelogicki a sebecki, ale aj tak ich miluj! Ak robis dobre, ludia ta obvinia zo sebeckych, postrannych pohnutok, ale aj tak rob dobre! Ak si uspesny, ziskas si falosnych priatelov a skutocnych nepriatelov, ale aj tak bud uspesny! No dobro, ktore konas, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobre! Cestnost a uprimnost ta urobia zranitelnym, ale aj tak bud cestny a uprimny. Co si po cele roky budoval, sa moze za jednu noc zrutit, ale aj tak buduj! Ludia naozaj potrebuju pomoc, ale mozno ta napadnu, ak im pomozes, ale aj tak pomahaj ludom! Daj svetu to najlepsie, co mas, udru ta do tvare, ale aj tak daj svetu to najlepsie, co mas!"

Mgr. Lydia Galbickova

V zivote kazdeho z nas sa striedaju chvile radosti s chvilami smutku. Tie druhe su o to tazsie, ze bol na dusi sa neda vyjadrovat slovami, ked nam napada mnozstvo myslienok, ktore by sme chceli vyslovit na rozlucku s clovekom, ktory nas nahle opustil.

S hlbokym zarmutkom v srdci prijala nasa rodina divadelnikov spravu o umrti nasho kolegu, divadelnika a priatela Andreja Jursu. Po dlhe desatrocia posobil v kolektive divadelnikov a bol neoddelitelnou sucastou generacie, ktora zlatym pismom pisala a uspesne pise historiu a sucasnost ochotnickeho divadelnictva v Brezne.

Jeho laska k divadlu a vyrazny herecky talent sa prejavili uz od prvych krokov na javisku, ktore znamenaju svet. Sam s radostou a uctou spominal na svoje divadelne zaciatky, ked sa so zatajenym dychom ucil od starsej generacie. Ucil sa kumstu, ktory ho ocaril natolko, ze sa stal sucastou jeho zivota az do poslednej chvile.

V priebehu aktivnej cinnosti vytvoril nas "Ono", ako sme ho v kolektive familiarne volali, skutocne velke mnozstvo postav a postaviciek. Nie je dolezite, aby sme ich vsetky menovali. Pre nas divadelnikov je ovela dolezitejsie, ze kazdej z nich vdychol zivot a daval im svojsky a nezabudnutelny prejav, ktory sa len tazko napodobni. Jeho plnohodnotny vykon na javisku, ale aj spravanie sa mimo neho je faktom, ze v priebehu ucinkovania si ziskal velke mnozstvo priaznivcov v nasom meste, ale aj vsade tam, kde nas subor ucinkoval. Jeho herecke vykony a vysledky nezostali ani bez odozvy tvorcov statneho filmu. Sme radi, ze ako jeden z nas obohatil aj fond kinematografie na Slovensku. Ako herec je rozhodne prikladom aj pre nasu mladu generaciu.

Nezabudame, ze v nasom kolektive nebol len hercom, ale aj clenom, ktory sa vzdy aktivne zapajal do prace suboru. Vzdy ochotny prispiet k rieseniu problemov, ked po dlhe roky pracoval vo funkcionarskom aktive a aktivne sa snazil riesit problematiku suboru aj ako funkcionar mesta. Za vykonanu pracu mu patri nase uprimne podakovanie. Nikdy nezabudneme, co vsetko pre nas subor vykonal.

Este raz sa aj tymto lucime s nasim drahym clenom v mene celej nasej divadelnej rodiny. Vsetci co sme ho poznali, vieme, ze sa lucime s vynikajucim hercom a dobrym clovekom. Bude nam velmi chybat. V jednej z hier sa pise, ze ak existuje nebo, existuju v nom aj dosky, ktore znamenaju svet. A tam sa niekedy vsetci stretneme.

Na poslednej ceste zivota Ti este raz prajeme divadelne "ZLOM VAZ": Cest Tvojej vecnej pamiatke!