Horolezecky vikendNeviem
kolkokrat som sa zapovedal, ze sa na to vsetko vykaslem. Brodenie po kolena v snehu,
chrbat cely spoteny a ohnuty pod tazkym batohom, atd...
Piatok rano. Vysoke T
atry
su krasne zaliate vychodom slnka a ja s mojim spolulezcom Bohusom hltam ich krasu.
Vybaleni na dva dni sliapeme chodnikom z hrebienka smerom do velkej studenej doliny. Po
desiatich minutach odbocime z chodnika do lesa. Podla popisu zo starsieho cisla casopisu
Jamesak mal by tu byt ladopad v zahradkach. Brodime sa po kolena v snehu, ale potom ho
uvidime. Krasny, kolmy asi 80-metrovy lad je tam. Pod nastupom vybalime horolezecky
material, ktory je potrebny. Uvazky, prilby, lana, ladovcove skrutky, karabiny, cepiny -
"zbrane", atd. Naviazeme sa a Bohus ovesany vsetkym potrebnym nalieza do prvej
dlzky. Lad je na zaciatku jemny a lamavy. Treba postupovat opatrne, bez istenia. Konecne
sa "prerube" do lepsieho ladu a zavrta ladovcovu skrutku. Kolmost zacne stupat a
tym aj Bohus castejsie umiestnuje istenia. V hornej casti je lad velmi tvrdy a triestivy.
Pod uderom "zbrani" sa robia vacsie odstepy. Lano, ktore nas spaja, pomaly konci
a ked Bohus dolieza na istiace stanoviste, do konca ostali necele dva metre. Poctiva
50-metrova dlzka. Kamarat zhora hlasi "pod istim", takze naliezam za nim. Dobera
lano, ja pomaly postupujem a vyberam istenia. Doliezam na stanoviste a pokracujeme dalej.
Lad je trochu miernejsi a iba asi 28-metrovy. Doliezame na jeho koniec, zviazeme lana a
dva razy zlanime pod nastup. Obidvaja sme spokojni. Zbalime material do batohov a vratime
sa spat na chodnik. Pokracujeme na Teryho chytu. V jej okoli chceme na druhy den vyliezt
dalsie lady. Ubytujeme sa. Po veceri trochu podebatujeme s chatarom a unaveni zalahneme.
Sobotne rano je krasne a slnecne. Rozlucime sa s chatarom a ideme znovu liezt. Noha po
starom zraneni ma uz neposlucha, a tak krivkajuc pokracujem za Bohusom. Lomnicky ladopad
sa nam trochu nepozdava, ideme teda pod nastup tzv. cyklistickeho ladu. Kolmost ma tiez
dobru, ale je kratsi a lad kvalitnejsi. Po vylezeni znovu zlanime. Pobalime sa, dofotime
okolite kopce a pomaly zacneme sliapat spat na hrebienok a pokracujeme v ceste domov.
V piatok po prvykrat v Brezne hostoval divadelny subor Hronsecan z Hronseku,
ktory odohral divadelnu hru v troch dejstvach Pravda z mechu, v rezii P. Habrunu a A.
Daxnera. Hra bola spracovana na motivy O. Lichardovej a M. Lonkvercovej Huncut Klinko.
Pritomni divaci sa pobavili na viacerych zartovnych scenkach a svojim potleskom povzbudili
zacinajucich divadelnikov z Hronseku, medzi ktorymi sa uz aj napriek tomu, ze je to ich
prva hra, prejavili vyraznejsie herecke talenty.