Neznama pani z Brezna:
- Okolo cinziaka je to vcelku dobre, no a v meste by som carovny prutik pouzila na stare domy na "balockej ulici", ktore treba dat do poriadku. To by bolo asi vsetko.

Anna Tazka, na materskej dovolenke, Cierny Balog:
- Co by som zmenila? Vela. Napriklad nakupne stredisko je nevyuzite, hore je sice butik, ale ceny su tam vyssie ako v Brezne. Teda tie priestory by som vyuzila. No a pre mladych treba urobit nieco, pretoze cez tyzden nemaju kde ist. Jedine v piatok byvaju diskoteky, ale chcelo by to nieco, kde by si mohli posediet.

Katarina Zabkova, robotnicka, Osrblie:
- Ja som so vsetkym spokojna. Starostu mame takeho, ako sa patri. Vie poradit, pomoct. Ku mne sa obec zachovala dobre, ked pred tromi rokmi pocas pohromy nam odnieslo strechu z domu. Aj Zeleziarne Podbrezova nam poskytli peniaze, sami sme si doplatili a nakoniec sme to opravili. Zije sice u nas vela starych ludi, mladych je malo, ale inak v pohode. Mrzi ma len, ze je malo roboty, nie je pre vsetkych, len pre par ludi.

Rudolf Havrila, dochodca, Brezno:
- V meste by som v prvom rade, lebo poznam aj mensie mesta ako je Brezno, spravil dlazbu na namesti a na chodnikoch. Na sidlisku, kde byvam, je pekne prostredie. Jedine, ze ludia si tu este nedavaju pozor, skratka je vela odpadu, papiere od mlieka, krabice a podobne pomimo kontajnerov.

Brigita Gaberova, dochodkyna, Benus:
- Byvame v horarni medzi Benusom a Bacuchom, takze okolo nas je sama priroda. V Benusi by som carovnym prutikom zariadila lepsie zasobovanie v obchodoch, bezne potraviny sice dostanete, ale pre nieco lepsie musite utekat do Brezna.

Manzelia Bibiana a Michal Trnavsky z Pohronskej Polhory:
- Vela je toho, co by sme mohli zmenit. Rozpravat o tom by sa dalo aj desat minut. V prvom rade by sme ten prutik uplatnili na socialne istoty, na zamestnanost, no a samozrejme aj na nerealne veci, ako je zdravie, choroby a podobne. S tym by sa dalo vela robit. Hadam aj na medziludske vztahy, pretoze nie su najlepsie.

Pre radost deti

Kazdy z nas ma predstavu o tom, ako stravit nedelne dopoludnie. Niekto ho prezije sledovanim televizie, iny v kruhu rodiny, alebo aj obycajnym lenosenim.

O tom, ze nedelne predpoludnie sa da prezit aj netradicne, sme sa presvedcili v nedelu 13. februara na Chvatimechu, kde ucitelky Materskej skoly vo Valaskej v spolupraci s rodicmi zorganizovali prekrasne sportove dopoludnie. Sutazilo sa vo dvoch disciplinach. Na pretekoch na lyziach a na loparoch sa zucastnilo styridsat deti a rodicov. Malych odvazlivcov prisli povzbudit aj ich stari rodicia. Na vrchol Chvatimechu sa dopravili sedackovou lanovkou. Zhromazdili sa na svahu, kde ich oboznamili s organizacnymi pokynmi. Mali sutaziaci dostali startovacie cisla a sutaz mohla zacat. Na prvej sutaznej discipline v jazde na loparoch sa zucastnilo dvadsatstyri deti a v zajzde na lyziach sestnast. Rodicia pripravili velmi narocnu trasu, v ktorej deti peukazali nielen svoje schopnosti, sportoveho ducha, ale hlavne velku odvahu, pretoze teren bol narocny a prejst prvykrat na lyziach pomedzi branky vyzadovalo dostatok odvahy, lebo v cieli chcel byt kazdy prvy.

Vykony boli fantasticke, hodne obdivu sportovcov - profesionalov. Po ukonceni sutaznych disciplin deti dostali obcerstvenie, chutny parok a teply caj. Kazdy bol odmeneny diplomom, cokoladovou medailou, chlapci autickom, dievcata prstenom. Hlavnym sponzorom tejto prekrasnej akcie bol Ing. Ludovit Lenghart s manzelkou, ktorym patri nase podakovanie.

Zaver sutaze spestrili rodicia, ktori sa na chvilu zmenili na rozsantene deti a ukazali svojim najmensim odvahu v pretekoch na klzakoch. Rozlucili sme sa unaveni, spokojni, ale zaroven stastni, ze sme spravili uzitocnu vec pre svoje zdravie, ale co je z nasho pohladu najdolezitejsie, ze sme prispeli k ozdraveniu medziludskych vztahov medzi rodicmi, ucitelkami a detmi. Uz teraz sa tesime, ze o rok si to vsetci spolocne zopakujeme.

Kolektiv uciteliek Materskej skoly na Svermovej 8 vo Valaskej