Objavnym Banikovym dielom su dve studie o J. B. Maginovi, vydane v Trnave v rokoch 1936 a 1937. V nich autor na zaklade postupneho studia identifikoval dubnickeho farara Jana Baltazara Magina ako autora latinskeho spisu Obrana slavnej trencianskej stolice a mesta z roku 1728, ktory je kolektivnou odpovedou slovensky citiacej slachty, zemanov a mestanov na urazky a pochybnosti o existencii slovenskeho naroda zo strany madarskych historikov. Maginova Apologia sa stala dokumentom a dokazom o zaciatkoch a prvych prejavoch narodneho uvedomovania a obrodzovania Slovakov.
   Od roku 1938 je pracovisko A. A. Banika Matica slovenska v Martine, na jej pode posobi styridsat rokov - az do svojej smrti v roku 1978. Pracuje ako spravca Slovenskej narodnej kniznice, veduci Literarneho archivu, je clenom a funkcionarom maticnych vedeckych odborov - jazykoveho, historickeho, literarneho, Slovenskej bibliografickej spolocnosti a Slovenskej muzealnej spolocnosti. V rokoch 1943 az 1949 sa venoval aj cinnosti pedagogickej - na Filozofickej fakulte UKv Bratislave prednasal dejiny starsej slovenskej literatury. Je spickovym odbornikom v  knihovede a archivnictve, organizuje uchovavanie, vyhodnocovanie a spristupnovanie maticnych fondov, najma starych tlaci, rukopisnych dokumentov. Rozhodujucou mierou sa zasluzil o najdenie, ziskanie a navratenie povodnych maticnych zbierok z Budapesti a Nitry, ktore sa tam dostali po konfiskacii v roku 1875 pri nasilnom rozpusteni Matice slovenskej.
  V roku 1967 daroval Matici slovenskej svoju bohatu sukromnu studijnu kniznicu, budovanu od roku 1917 - od studentskych cias. Obsahovala 100 000 jednotiek - tlacene knihy, hudobniny, historicke spevniky, kalendare, casopisy, vystrizky a dokumenty z oblasti narodnej kultury Slovenska a Slovakov.
  V jeho cennej pozostalosti sa nachadzaju vedla seba viacere vlastne hudobne skladby a piesne pre klavir, rozsiahla nepublikovana studia o Franzovi Lisztovi, korespondencia s Belom Bartokom, referaty o hudobnych koncertoch a umelcoch, ale aj clanky o vytvarnom umeni a unikatny obraz - dielo Jozefa Murgasa, studie o povode basnickeho mena Hviezdoslav, o minulosti slovenskych miest, aj clanky zaoberajuce sa dejinami, teoriou a praxou sachovej hry. Sirka kulturnych zaujmov a aktivit A. A. Banika, tohto - podla vyjadrenia jeho spolupracovnikov "posledneho polyhistora", bola obdivuhodna.   Dvadsiateho piateho februara v roku 1995 pri prilezitosti nedozitych 95. narodenin A. A. Banika bola odhalena pamatna tabula na kaplnke sv. Jana vo Valaskej.

Martin Weiss

 .