Marta Klajbanova, dochodkyna:
- Mne hluk ani tak neprekaza, uz sme si zvykli. Viac nam prekaza to pohostinstvo. Povodne tu mala byt cukraren, park by bol krajsi, vyuzivali by ho matky s detmi. Velmi tu chyba. Opiti vojaci i civili poodtrhaju vrchy stromov, porozsypaju smeti. Velakrat do rana do druhej, ked este nie je ani teplo, vysedavaju na lavickach a hulakaju. Policajti by sa tadial nemali len prejst autom.

Jela Masna, dochodkyna:
- Aj ked mam okna do ulice, pravdupovediac, uz som si na hluk zvykla. Nie, ze by mi to osobne dvakrat vyhovovalo, ale uz to neregistrujem, nevnimam. Videla som prislusnikov, ze pocas hustej frekvencie tu stali a cosi merali. Myslim si, ze sa snazia dat to do normalu, ale neda sa to. Musime pockat, kym sa to vyriesi nejakym obchvatom alebo niecim podobnym.

Rudolf Krsiak, vysluhovy dochodca:
- Byvam v poslednom cinziaku pred kasarnami a veru je tam velky hluk a velky prach z toho, ze tu prechadzaju vozidla. Byvame tu uz od roku 1981 a prejavuje sa to tym, ze ked otvorime okna, vsetok prach a vypary z ulice citit v byte. Zrejme by bolo dobre vytvorit nejaku barieru. Mam taky dojem, ze tu boli aj nejake napady vytvorit protihlukovu a protiprasnu barieru, ale zatial to ostalo len pri stromoch.

Helena Susilova, sicka:
- Tomu, co tu nebyva, sa o tom tazko hovori. Tu je najlepsie v noci, ale aj vtedy je to hrozne pocuvat. Rovno v strede na krizovatke s Krculovou ulicou je sachta a ked na nu nabehnu kolesami, to ako keby bola havaria. Nevidno ju a je tam uz hadam aj mesiac. Pridu, zlepia, odidu a za chvilu je to znova rozmlatene. Hovori sa o obchadzke, ale kde ju daju? Pomedzi rodinne domy? Velmi tazko sa zije v takomto hluku, desat rokov som robila na taharni. Povedia sice, ze hluk neskodi, ale keby tam robili cele dni, roky, prisli by na to, ze hluk skodi. Zachovava trvale nasledky, aj ked robia testy, spociatku sa neprejavia, ale az neskor. Po fyzickej stranke nespravi nic, ale psychicky znici cloveka. Nie je tu ziadny plot, dieta vybehne za loptou a je na ceste. Ale kto zaplati taky plot? A s hlukom je to to iste, co s tym urobia? Cudujem sa, ze za tolke roky tu bolo len par dopravnych nehod.

Iveta Hojcusova, nezamestnana:
- Ja nemozem nic zle povedat, dobre sa tu zije, som spokojna.

Manzelia Kollerovci:
Andrea, na materskej dovolenke:
- Byvam tu uz dvadsat rokov, takze som si uz zvykla. Aj dcerka je od malicka naucena na hluk. Skor nam prekaza prach.

Peter, nezamestnany:
- Mne ten hluk troska prekaza vecer, ked pozeram televizor a poobede, ked idu robotnicke autobusy. Ale ine to uz nebude, takze to musime dako znasat. Clovek si zvykne.

Dna 21. marca sa stretli dochodcovia Zakladnej organizacie Jednoty dochodcov v Brezne na svojej clenskej schodzi, na ktorej sa zucastnil aj predseda Okresnej organizacie JDS, predseda Krajskej organizacie JDS a clen Ustrednej slovenskej rady Tibor Gilla a veduca klubu dochodcov Bozka Pobisova.
Zhodnotili sme cinnost za uplynuly rok v ramci Medzinarodneho roka starsich ludi, vyhlaseneho OSN. Bol vypracovany Projekt na podmienky nasej zakladnej organizacie JDS. Dalsim bodom programu bola dovodova sprava Ustredia JDS, adresovana predstavitelom vlady SR a predsedovi KOR o analyze vztahov medzi urovnou dochodkov na Slovensku a zakladnymi ukazovatelmi, ktore su podla zakona o valorizacii dochodkov urcujucimi pre ich zvysenie. V hlavnych ulohach pre rok 2000 sa Zakladna organizacia JDS Brezno vo svojej cinnosti bude zameriavat na kulturne a spolocenske podujatia pre dochodcov - obcanov mesta, autobusove zajazdy za krasami Slovenska, ale aj do zahranicia, prijimanie novych clenov, stretnutie s jubilantmi, besedy s primatorom mesta a spolupracu s mladezou strednych skol.

A. Stanislavova

Aj obyvatelia kedysi vraj sumneho Hrona maju snad narok
na vacsiu skyvu kazdodenneho chleba

V dnesnej uponahlanej dobe nam uz naozaj casto pripada skor ako vysmech to kedysi okridlene, basnicke: "Clovek, to znie hrdo." Akosi prestavame chciet rozumiet jeden druhemu. Mnohi mozno zabudame, ze zivot tu, na Zemi, mame len jeden, ze je jedinecny, neopakovatelny. Vrcholom snazeni niektorych "vyvolenych" je snad len sledovat let orlov ci kondorov, ak nie uz priam stotoznit sa s nim. Nic prizemne, nic clovecie niektore dravejsie individua snad ani nezaujima. Nie, nechcem len zbytocne hromadit hluche slova, ved svedci o tom nasa casto priam zalostna kazdodennost. Ale moj osobny nazor je, ze zbabelci, ktori len mlcia, sposobuju niekedy viac zla ako lotri a kedze sa necitim byt ani jednym z nich, pisem tieto riadky.
V piatok 24. marca som sa tiez zucastnila na stretnuti s ministrom skolstva Milanom Ftacnikom vo velkej zasadacke mestskeho uradu. Miestnost takmer plna, ale zarazilo ma, ze prevazne prevladali ludia starsieho veku. Akosi tam chybali prave mladi ludia. Ved zacinal vikend a mladez sa zrejme zabavala svojskym stylom inde. Aj vulgarnych a oplzlych reci som si potom cestou k autobusu vypocula viac nez dost. Ale k veci. Akosi nemozem odpustit poznamku, ze niektori diskutujuci akoby ocividne napodobnovali spravanie sa urcitych poslancov v parlamente. Niektorym akoby chybala snaha strucnejsie hovorit k jadru problemu. Vyskytli sa, pochopitelne, aj vlastne emocie, ba az prejavy zlosti ci bezmocnosti z reality dneska. Tak to uz asi na stretnutiach tohto druhu byva, ale pan minister pokojne, dostojne reagoval na vsetky pripomienky, aj na tie emocionalne podfarbenejsie. Hovorim za seba, ze v prejave pana ministra mi nezneli ziadne falosne tony, neznizil sa ani k pretvarke, ani k utesitelnej lzi. Zatial priznal len tvrdu realitu, ze vsetky poziadavky sa okamzite realizovat jednoducho nedaju. Inac mi je sympaticka jeho odvaha povedat to priamociaro, na rovinu. Nic nezlahcoval ani nezatlkal, ale pruzne, adekvatne reagoval na vsetky diskusne prispevky, aj tie az privelmi palcive a bolave.
Snad len slepy moze nevidiet, ze mladezi treba popri inych problemoch venovat zvysenu pozornost, ze v skolach chybaju muzske vzory pedagogov, ale tychto zase odradzaju prave tie podpriemerne ucitelske platy. Je uz zrejme najvyssi cas dostat sa z tohto zacarovaneho kruhu, urobit aj tu radikalny rez. Mat na zreteli mladez, ale nezabudat ani na tych, ktori si uz svoje v zivote odpracovali a priam aj krvopotne - aspon niektori - priam oddreli a dnes sa nachadzaju div nie na okraji spolocnosti. Nas tazko skusany radovy obcan by si asi zasluzil viac ucty a porozumenia. Ved rozpravok sme sa uz napocuvali dost, na tie sme v nasom zrelom veku uz vari pristari.

Maria Samekova,
Podbrezova