V sobotu rano 25. marca bola nad Chopkom vysoka oblacnost, skoro bezvetrie a teplota vzduchu minus styri stupne Celzia. To prilakalo mnozstvo lyziarov a snoubordistov vyuzit moznost uz skoro jarnej lyzovacky. No v priebehu doobedia sa pocasie zhorsovalo, od zapadu sa nad Nizke Tatry nasuvala velka oblacnost, ktora sposobila viditelnost v lyziarskom terene od 20 do 40 metrov. Tato zmena pocasia sa odrazila aj v cinnosti Horskej sluzby Nizke Tatry - juh.
O stvrt na pat popoludni oznamil zo Srdiecka madarsky obcan sluzbukonajucemu pracovnikovi v Dome Horskej sluzby na Taloch, ze jeho dvaja priatelia sa podla dohovoru nedostavili o tretej na parkovisko a vzhladom na pocasie ma o nich velke obavy. Hliadky Horskej sluzby v lyziarskych terenoch na Chopku okamzite zacali po nezvestnych patranie od Kamennej chaty cez Derese, ponad Vajskovsku dolinu cez sedlo Prislop a zjazdovku c. 5 az do Krupovej doliny.
Pocas patracej akcie o pat minut po pol piatej oznamil polsky obcan, ze jeho dvaja priatelia, ktori lyzuju na Chopku, mali byt podla dohovoru uz dve hodiny pri aute na Srdiecku. Tymto oznamom sa akcia rozsirila na patranie po styroch lyziaroch. O piatej rozburil priebeh patrania oznam rodicov z Brezna, ze ich dvanastrocny syn a jeho sedemnastrocny kamarat, obaja na snouborde, mali byt o stvrtej pri aute na Srdiecku, kde ich cakal s autom otec mladsieho. Pritom obaja chlapci mali pri sebe mobilne telefony, ale od dvanastej sa nehlasil ani jeden z nich. To vyvolalo velke obavy o nich aj u pracovnikov Horskej sluzby. Bol predpoklad, ze sa stratili v uz prehladavanych terenoch.
Madarska dvojica lyziarov bola objavena vecer o siestej sice zdezorientovana, ale v poriadku. V podobnom stave boli o pol siedmej objaveni aj polski lyziari. Ale po prepatrani terenov az do Krupovej doliny ku statnej ceste nebolo po chlapcoch ani stopy. Po zhodnoteni situacie bolo patranie presunute do rozsiahleho terenu Vajskovskej doliny, pretoze zostavala uz len jedna moznost, ze pri velmi zlej viditelnosti sa chlapci dostali do terenov nad dolinou, ktore su v sucasnosti vysoko lavinozne.
Po presune sa patranie zacalo od Bielej vody hore dolinou. Vecer dvadsat minut po deviatej chlapcov objavila Horska sluzba vysoko v doline v drevenom pristresku, sluziacom na skladovanie krmiva pre zverinu. Obaja boli po vyse sesthodinovom bludeni a boreni sa po pas v snehu silno podchladeni a vycerpani, ale nezraneni. Po stabilizovani zdravotneho stavu ich Horska sluzba transportovala k terennemu vozidlu a nim do Domu Horskej sluzby na Taloch, kde ich o jedenastej v poriadku odovzdala z dramatickej situacie sokovanym rodicom.
Horska sluzba upozornuje, ze pri takomto zhorseni pocasia je velmi nebezpecne opustat vyznacene lyziarske zjazdovky, ktore lyziarov bezpecne dovedu do udolia.

Este raz: Nas zakaznik, nas pan?

V regionalnych novinach Horehronie c. 13 som si so zaujmom precitala o neprijemnom zazitku pani Dany Sandovej v obchode ovocie - zelenina a uplne sa s nou stotoznujem.
Dna 28. marca o stvrt na styri som nahodou vosla do predajne kvetov Tatraflora International, s.r.o., na Namesti gen. M. R. Stefanika 20/15, ze sa pokocham krasou kvietkov a mozno si aj nieco kupim. Do oka mi hned padol crepnikovy kvet, ktory som davno tuzila mat v byte. Bol vylozeny na najvyssej priecke police. Slusne som sa spytala jednej z obsluhujucich predavaciek na cenu kvetu. Zlozila ho, pozrela cenu, povedala mi ju a kvet hned vylozila naspat bez toho, aby sa pri mne pristavila, spytala, ci mam zaujem o tovar a ako profesionalna predavacka by spravila vsetko preto, aby som o tovar prejavila vazny zaujem (podotykam, ze v predajni som bola sama zakaznicka). Este som si v obchode poprezerala aj iny tovar a uputal ma kvetinovy pruteny kosik. Hned som si vedela predstavit, ze ten kvet v kosiku bude velmi pekny doplnok v nasom byte. Znovu som poprosila dotycnu predavacku, ze si ten kvet kupim. S namrzenou tvarou a hnevom v hlase mi odvrkla, ze co som to hned nepovedala. Nebudem sa dalej rozpisovat o nasom vzajomnom dialogu, ale jej spravanie ku mne ako zakaznikovi, pricom mam mozno raz tolko rokov ako ona, nebolo na slusnej urovni. Kvet s hnevom zlozila, polozila na pult, povedala svojej kolegyni, aby ma obsluzila a odisla do vedlajsej miestnosti. Jej kolegyna, velmi mlade dievca, ma slusne obsluzila, za co jej touto formou velmi pekne dakujem. Ked uz bol tovar zabaleny, zaplateny a ja som sa poberala z obchodu prec, vysla z vedlajsej miestnosti dotycna predavacka. Naivne som sa domnievala, ze si uvedomila svoju chybu v spravani a ospravedlni sa mi, nad vsetko by som sa bola povzniesla. Nestalo sa tak. Odisla som z obchodu so zlym pocitom, lebo som si vedela predstavit, ako ma po odchode titulovala.
Pracujem v SAD BBDS, s. p. OZ Brezno, kazdy den k nam prichadzaju staznosti na neslusne spravanie sa vodicov k cestujucim a na ine priestupky. Zhodou okolnosti aj v Horehroni c. 13 bola uverejnena staznost Otvoreny list riaditelovi SAD Brezno a po presetreni situacie su mnohe staznosti neopodstatnene. Na tieto staznosti niekedy odpovedam aj ja a ospravedlnujem sa cestujucim za spravanie svojich spolupracovnikov. Jedna pani vo svojej staznosti poukazala, ze ako by to vyzeralo, keby sa k nej aj v obchode predavacka tak arogantne spravala ako vodic v autobuse a poslala ju za inou predavackou. Mne sa stalo presne toto, nemyslite pani Erika Dolnanova?
Tak ako pise zaverom pani Dana Sandova, ze do uvedenej predajne viac nepojde, ani ja nie. Chcela by som upozornit aj majitelov predajni, aby si viac vsimali spravanie svojich zamestnancov, lebo pri dnesnej konkurencii ich predajne za chvilu mozu zivat prazdnotou. Mladi ludia si este nevedia vazit pracu, pricom by som uvedenej predavacke v ziadnom pripade nechcela ublizit.
A este jedna skusenost. Pri svojej praci nevyhnutne potrebujerm knizocku Postove smerovacie cisla. Viem, ze tato knizocka je v novej uprave, je tam zaznamenana kazda dedinka, k nej prisluchajuca posta, okres a samozrejme smerovacie cislo. Cely mesiac som chodila na Postu v Brezne tuto knizocku dovedat. Pracovnicka pri prvom lavom okienku mi stale povedala: pridte o dva dni, pridte na druhy tyzden, atd. Raz som sa ohradila, ze za tak dlhy cas tento tovar uz mohli zabezpecit. Taktiez sa na mna dotycna pracovnicka osopila, ci ona ma len to na starosti a ze to nie je jej vec, aby som si isla za veducou. Aj som isla. Pani veduca ma trpezlivo vypocula a pozadovanu knizocku mi hned na druhy den zabezpecila. Aj pani veducej Slovenskej posty v Brezne touto formou vyslovujem podakovanie.
Takze zaverom len tolko, od toho, ze nas zakaznik, je nas pan, sme este velmi daleko. Od socialistickeho obchodu uplynulo desat rokov, ale v spravani pracovnikov v obchodoch to nepocitujeme (cest vynimkam!).

Anna Pancikova

V stredu 29. marca vo velkej zasadacke mestskeho uradu versami velkeho slovenskeho basnika Andreja Sladkovica zacal piaty rocnik sutaze ziakov zakladnych a strednych skol vo vlastnej tvorbe O maly erb mesta Brezna. Termin podujatia nebol nahodny, maticiari si nim chceli pripomenut 180. vyrocie narodenia Andreja Sladkovica (30. marca), ktory patril medzi zakladajucich clenov Matice slovenskej. Prierez jeho zivotom a tvorbou v pekne pripravenom referate podala ucitelka Bozena Tesarova zo Zvolena.
Porota hodnotila sutazne prace tridsiatich ziakov. Poezia: v I. kategorii (2. - 4. rocnik ZS) ceny neboli udelene, II. kategoria (5. - 9. rocnik ZS): 1. Alexandra Medvedova, Mazornikovo, 2. Dominika Barabasova, Pionierska 2, 3. Peter Suhajda, Pionierska 2, III. kategoria (stredne skoly) 1. Petra Sarcakova, obchodna akademia, 2. Katarina Zemkova, hotelova akademia, 3. Alexandra Svarcova, SPSs. Proza: v I. a III. kategorii pre maly pocet prace nehodnotili, II. kategoria (5.- 9. rocnik ZS) 1. Lucia Hudecova, Pionierska 2, 2.Katarina Kosegiova, Pionierska 2, 3. Renata Durcikova, Skolska ulica. Najlepsie prace postupili do 3. rocnika celoslovenskej sutaze O cenu Andreja Chudobu v Pukanci. Stretnutie ukoncilo opat basnicke slovo Andreja Sladkovica, ktore pohladilo, zotrelo vrasky z cela.
Predsednicka Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne Maria Maculova o vyhodnoteni sutaze povedala: - Mimoriadne neprijemne nas prekvapilo, ze na kulturnom podujati, ktore sme sa snazili starostlivo pripravit, z tridsiatich sutaziacich prisli len dvaja, zo zakladnych skol len z Mazornikova a zo strednych skol zo strednej priemyselnej skoly strojnickej. Potesilo nas, ze z tychto skol prisli i pedagogovia. V dnesnej zlozitej financnej situacii nie je lahke zabezpecit hoci i skromne ceny. Neprijemny pocit som mala, ked som ich opat vkladala do svojho kufrika, aby som ich preniesla spat do maticnej kancelarie. Vitazi neprisli! Viem, ze to nie je ich chyba, urcite ich vyucujuci zabudli upozornit na termin vyhodnotenia. Takato spolupraca nepovzbudi. Vazne sa zamyslame nad tym, ci piatym rocnikom neskoncime tuto malu prehliadku tvorby talentovanych ziakov nasho mesta.