Jozef Ocel, invalidny dochodca, Polomka:

- Som nefajciar, pretoze v tom nevidim nic dobre, nema to ziadny vyznam. Ako chlapec som to skusil, ale stacilo. Je to osobna vec tych, ktori fajcia. Ide to do penazi, skodi to zdraviu. K comu je to dobre?

Stanislav Zachar, dochodca, Brezno:

- Fajcim uz aspon styridsat rokov. Zvykol som si na to, skusil som prestat, ale len tak na tyzden a opat som zacal. Co by ma v tom zastavilo? Sem tam si pokaslem, keby to bolo horsie, rozhodne by som musel prestat. Sutaz ma nelaka, skusit by som mohol, ale bola by to velka obet.

Ondrej Murin, dochodca, Brezno:

- Moj stary otec mal osemdesiatosem rokov, fajcil fajku aj si "krutil", moj otec mal osemdesiatpat rokov, aj on fajcil. Poznal som takych, co nefajcili a zomreli, ale aj takych, co fajcili a zomreli. Kde je teraz pravda? Fajcim odvtedy, ako som narukoval. Nie som tuhy fajciar a nemenim cigarety, stale si "sulam". Mam sestdesiatsedem rokov, ale neodradi ma nic. Za sebou mam styri operacie, nefajcil som jedine po nich, vtedy som mal namiesto cigariet cukriky.

Lydia Samolejova, nezamestnana, Brezno:

- Fajcim, zial, zacala som v osemnastich. Snazim sa tomu velmi vyhybat a fajcim ozaj len ked si idem niekde posediet pri kave a podobne, vtedy si jednu dam. Myslim si, ze by ma zastavila nielen sutaz, stacil by aj jeden obycajny priatel, ktory by mi povedal: "Ak s tym prestanes, ziskas u mna velke sympatie a stupnes v mojich ociach." To by stacilo.

Henrieta Siketova, nezamestnana, Cierny Balog:

- Fajcim od sestnastich rokov, zacala som v skole s kamaratkami a zavislost pokracuje dalej. Velakrat som skusala prestat, ale ked pridem do spolocnosti, potiahne ma to a fajcim zas. O sutazi Prestan a vyhras som citala, chcela by som sa prihlasit, ale neviem, ci by som vydrzala a potom je to zbytocne. Mozno, ze dakedy prestanem.

Maria Frgolcova, zivnostnicka, Brezno:

- Fajcila som asi desat rokov a jednoducho mi zrazu prestalo chutit, niekedy moze byt dovodom tehotenstvo. Hoci som nemala nejake vyrazne zdravotne problemy, myslim si, ze odkedy som prestala fajcit, citim sa lepsie. Urcite treba prestat.

Miro Hrin, elektrikar, Brezno:

- Fajcil som, ked som mal tych dvanast, trinast rokov, ale pretoze hram futbal, potom ma to uz absolutne nepotiahlo. Hoci otec fajcil stale, mne to nechutilo nikdy. Myslim si, ze fajciari su somari a teraz je to aj bohovsky drahe.

Renata Veselovska, na materskej dovolenke, Brezno:

- Nikdy som nefajcila, fajcenie skodi zdraviu. Fajciari si nevedia vazit svoje zdravie a este ho poskodzuju aj inym ludom.

Dakujem ...

Dakujem vodicovi osobneho auta ev. c. BR678-AF typu Opel Cadett, ktory ma 19. aprila ochotne v casovej nudzi zviezol spred nemocnice s poliklinikou na namestie v Brezne.

MUDr. Z. Muranska

Co je pravda

Aka je pravda? Pravdy sa vymienaju, v niekolkych vednych odboroch uz dokonca kazdych pat rokov. Ludstvu vsak nikdy nie je na skodu, ak o pravdach filozofuje. Napokon ide o otazku. Uz grecky filozof Aristoteles tvrdil, ze pravda je zhoda nasej myslienky so skutocnostou. Neskor vsak pragmatici pozmenili aspon zmysel tejto definicie. Podla nich clovek moze uspesne konat aj na zaklade skutocnosti, ktore pravdive nie su, napriklad ak sa pridrzame nebozenskych tvrdeni. T. Aqinsky siel na vec poctivejsie, pokusal sa vyuzit vedu, aby sluzila nabozenskym pravdam. Bol za to exkomunikovany z cirkvi, ale po sto rokoch ho vyhlasili za svateho. Pravda sa preukazala. Ci posluzila? Alebo plati, co nam svojim zivotom odkazuje Seneca, ze pravdu mozno zotrocit, ale mozno si ju podmanit? Dajme preto slovo o pravde nesmrtelnym arbitrom... mozno sa odvazia vyslovit to, co uz davno, pradavno nosime vo svojej dusi. Aka je teda pravda? Co hovori Platon, Schiller, Galilei, Robespiere, Bonaparte? Tu su ich vyroky: Cim vacsia pravda, tym viac nas tazi, ak nam ju nanutili. Je nebezpecne budit leva, zhubny je tigri zub, ale zo vsetkych hroz je najstrasnejsi clovek vo svojej klame. Hodnotu cloveka urcuje sila jeho presvedcenia. Pokrok civilizacie je priamo umerny ucte k pravde. Dusevny zrak az vtedy zacina presne vidiet pravdu, ked ju oci vidiet prestavaju. Dve pravdy si nemozu nikdy odporovat. Najkrutejsie lzi hovorime mlcanim. Ironia je niekedy pravdou, pravda je niekedy ironiou. Smieme sa rozchadzat s pravdou? Ano, ale iba vtedy, ak ju predstihujeme. Aj pravda moze byt zaujimava, ale musime ju obliect do zaujimavych slov, loz je zaujimava vzdy. Vseobecny suhlas nie je casto nicim inym ako vseobecnym omylom. Pravda bez moci a moc bez pravdy - ake je to strasne!

J. Laubert

Chranme ich

Zvieratka treba chranit, mnohe druhy su uz vyhynute. Napriklad panda velka - Alu ropada melanteuz. Tento pekny medvedik vymiera kvoli svojej krasnej kozusine. Pytliaci ho strielaju a zabijaju, aby ziskali peniaze. Preto, aby sa zabranilo takemuto kynozeniu v prirode, bola zalozena organizacia: WORLD FUND FOR NATURE, cize v preklade to znamena Svetovy fond na ochranu prirody.
Zivot ludi nema spiet k tomu, aby sme hubili zivocichov a rastlinstvo. Tym, ze pytliacime a rubeme hory, sa dopracujeme len k tomu, ze dalsie generacie budu vidiet stromy a jednotlive druhy zvierat uz len v muzeu zakonzervovane.
Nepytliacme, nevyrubujme lesy, kvoli tovarnam, toxickym skladkam a nasim zalubam. Toxicky odpad vsiaka do pody, rastlinstvo nasiakne jedom, toto jedia zvierata i my a neodolne zvierata umieraju a my sa liecime v nemocniciach.

Richard Didic

Oslava nadeje, zivota, radosti

Velka noc sa spaja s jarnym obdobim a k jari patri veselost a optimizmus. Rok co rok sa tesime na malovanie vajicok, sibacku, oblievacku. Velkonocno-jarnu atmosferu nam vytvoril detsky folklorny subor Bocianik pod vedenim J. Fekiacovej a pani ucitelky Sulkovej priblizenim ludovych zvykov a obycajov suvisiacich s vitanim jari, oslavou prebudzajucej sa prirody.
Kulturna komisia pri OZ pripravila hodnotnu vystavku v podobe velkonocnych dekoracii, originalnych aranzmanov, drobnostok, tradicne symboly jari. Z pestrej ponuky sa dal vybrat napad, ktory inspiruje pri vyzdobe slavnostne prestreteho stola, okna, dveri. Akcia bola spojena s predvadzanim zdobenia vajicok a roznorodostou pouzitych technik.
Bolo to radostne stretnutie plne zazitkov, ozivenia ludovych zvykov a obycajov pripominajucich ocakavany prichod jari a teplych slnecnych lucov. Ved Velka noc je predovsetkym oslavou nadeje, zivota, radosti a nicim nenahraditelnych medziludskych vztahov v novom mileniu.

M. Molcaniova, Predajna

Zit s problemom

Zachovat si veselu mysel a tym i polovicu zdravia spociva v umeni neznepokojovat sa nepodstatnym a tym, co nemozno zmenit. Naucit sa vazit si aj male radosti. Nie je umenim prezivat dobre a radostne chvile, treba prezit i tie, co nam tazko padnu - vtedy treba dokazat sebe i inym, ze za nieco stojime. Casto nie je rozhodujuce problem odstranit, ale naucit sa s nim zit. Kazdy ma nejake svoje tazkosti, aj ked sa to navonok inym nezda. Priroda nam poskytla jedinecny dar, ktory pomaha v zlozitych situaciach a vytvara pohodu. Kde je zivotna vyrovnanost a plnohodnotna napln zivota, tam je i usmev. Dnes sa clovek rad necha zabavat inymi, menej si vieme sami sprijemnit naladu. Zabudame detom zaspievat i sebe pri praci, zasmiat sa i nad svojou nesikovnostou. Ludia obdivuju tych, ktori vedia rozveselit inych, vazia si cloveka, ktory napriek nelahkemu zivotu, nechodi so zachmurenou tvarou.

Ako tomu predist?

Kazda krajina je pekna, ked sa buduje a udrziava. Krasa vlasti je vizitkou kulturnosti naroda. Denne sme svedkami rastu novych sidlisk, modernych obydli, rozmanitych vynalezov v roznych odvetviach. A predsa pocas dovoleniek a navstev za hranicami nasej vlasti zavidime nasim susedom. Ako vsak predist tejto uprimnej zavisti? Co urobit, aby sme aj u nas mali vsetko, co je predmetom nasho obdivu a zavisti v zahranici? Je prave prihodny cas, ked mozeme o tom porozmyslat. Porozmyslat i o tom, ci svojimi postojmi, spravanim a konanim nemozeme tiez prispiet k budovaniu, zveladovaniu a uchovavaniu hodnot okolo nas.

J. Laubert