Dievcata a chlapci najprv v mensich skupinach predebatovali temy, ktore si vybrali. Ked sa zisla cela skupina, ti najodvaznejsi "odstartovali" spolocny rozhovor, ostatni reagovali a postupne sa pridavali. Zo zaciatku zazneli aj vyroky typu: "V tejto dedine sa nic neoplati, tu sa aj tak nic nezmeni, my sme uz raz taki, my uz inaksi nebudeme". Dohodli sme sa teda, ze nie je nasim cielom lamentovat nad nepriaznivym osudom a ze sa predsa len pokusime riesit nase "neriesitelne" problemy. Deti suhlasili a o chvilu sme sa uz spolocne pokusali usporiadat slova do viet, ktore nam umoznia nazvat veci pravymi menami. Zavery, ku ktorym sme dosli, su obsiahnute v odpovediach na otazky: Preco treba o zakonoch nielen hovorit, ale ich aj uvadzat do praxe? Nase pravne normy sa postupne stavaju sucastou pravnych noriem buducej spolocnej Europy. To plati aj o zakonoch o zivotnom prostredi. Klopeme na dvere Europskej unie a ked do nich budeme o 10 -15 rokov vstupovat, to budete dievcata a chlapci prave dospeli a nebolo by dobre, keby ste tam vstupovali v zablatenych topankach, do ktorych vam este aj tecie, v dedine bez vyrieseneho problemu likvidacie odpadov, bez kanalizacie, cisticky a s chatrajucim vodovodom.
Aki sme my - ludia? My, ludia sme obdareni rozumom a slobodnou volou. Mame prirodzeny sklon vyuzivat tieto dary pre dobro a blaho svoje a svojej rodiny. Nemali by sme ale zabudat na dobro a blaho nasej ulice, nasej obce, nasho regionu. Platia zakony pre vsetkych? V obci su ludia, ktori, ci uz z nevedomosti, prostoduchosti, alebo aj umyselne (na mna si predsa netrufnu...) nedodrziavaju zakony ani nariadenia obce, tykajuce sa zivotneho prostredia. Obecny urad im to svojou necinnostou v oblasti osvety a sankcnych postihov umoznuje. Nesvary sa mnozia vdaka znamej zasade - "ked moze on, tak aj ja..."
Este raz - co sme to za ludia? Co ta nepali, nehas - no dobre, ale co nas uz bude palit, ked nas nepali porusovanie zakonov, vandalizmus, arogancia, hlupost, zlodejstvo, honorovana necinnost - a to vsetko z nasich dani a na nas ukor?
Kde vziat na to peniaze? Z verejnych zbierok (ale, kde nieto, tam ani cert neberie...). Vyuzit lobing - oslovit rodakov, spriaznenych politikov, bohatych dobrodincov. Poziadat stat prostrednictvom statnych fondov (kym este existuju). Podporovat take podnikatelske aktivity, ktorych vysledkom bude rozvoj regionu. Tvorbou projektov sa uchadzat o granty poskytovane statom, ale aj zahranicnymi nadaciami (toto, akoby pre nasu obec neplatilo).
Ako dalej - obcan, samosprava? Obcan by nemal len raz za volebne obdobie vhodit hlasovaci listok do urny a potom mlcat. Tym, ze obcan poveril svojich poslancov a hlavu obce, starostu spravovanim veci verejnych (teda aj jeho veci) na dobu urcitu, jeho obcianska rola nekonci. Mal by sa k veciam verejnym sustavne vyjadrovat, aj on by mal na rozne problemy upozornovat a podielat sa na ich rieseni. Nemal by zabudat, ze zasadnutia zastupitelstva su verejne a vyuzivat to.
Prislusnici strednej a starsej generacie akoby niekedy neverili, ze dnes vyvoj smeruje k tomu, aby zivot obce neriadil, nediktoval stat. Po niektorych samospravnych "vyvrtkach" si to mozno niektori aj zelaju. Vsetci zastupcovia a exzastupcovia obcanov by si vsak mali uvedomit, ze skodlive mozu byt nielen umyselne skodlive rozhodnutia, ale aj nekvalifikovane rozhodnutia. Vsetky predsa boli "kvalifikovane" honorovane. A tiez aj to, ze ked sa o niecom v plene rozhoduje, aj vtedy plati - kto mlci, ten svedci.
Nas rozhovor odznel v ramci environmentalneho projektu Voda, ktorym by sme chceli nadviazat na minulorocny uspech v celoslovenskej sutazi. Mal som dobry pocit z tychto deti. Pre mna su zarukou, ze raz sa to aj u nas otoci.

Peter Navoy

Aj napriek nepriaznivej situacii (dlh na daniach a odvodoch 3,5 miliona korun) otvorili v poslednu aprilovu nedelu uz deviatu sezonu na Ciernohronskej zeleznici. Jej prvych navstevnikov vitala v Hronci dychova hudba z Valaskej, cestou vlacik na Sanskom prepadol folklorny subor Kycera. V peknom pocasi si kazdy prisiel na svoje, vybrat si mohol ludovu hudbu Jula Bartosa-Suka, country skupiny Petronela z Bratislavy, Korytko z Ruzomberka a Vodopad z Brezna. Zeleznicka teda jazdi, cast sluzieb vsak nebudu vykonavat stali zamestnanci, ale brigadnici a ludia blizki tejto kulturnej pamiatke. Pomozu aj ucastnici vydrovskych letnych taborov a na jesen naplanovany velky beneficny koncert v Bratislave.

 Nas dom

Vediet postavit novy dom znamena poucit sa z mudrosti starych domov. Tato ucebnica je stale otvorena, pohlad na domoradia je citankou dramatickeho vyvoja nasho vidieka. Domy su obrazom cloveka a jeho zivotnej tuzby mat svoj dom, mat dom svojej hrdosti. Dom na vidieku je viac ako strecha nad hlavou, dom na vidieku je stale znamenim postavenia rodiny v komunite dediny, dom na dedine bol znamenim lepsieho cloveka. Vlastnictvo a velkost domu oddelovali starocia ludi dediny, velkost domu bola velkostou cloveka. Dnes nase domy predstavuju domoradia domov novych ludi vidieka, nove domy su zrakom novych vlastnosti byvania na dedine. Prisiel cas zhodnotit ucelnost domov na vidieku, zhodnotenie je poucenim pre vystavbu novych domov ci zmenu postavenych.
Minule desatrocia zmenili podstatu dedinskeho domu, domy sa na vidieku prestali stavat v mene povodnej uzitocnosti a zazitej skromnosti. Uzitocnost (ucelnost) a skromnost (jednoduchost) formovali prevadzku a dispoziciu dedinskeho domu, stare domy ostavaju pamatnikmi tychto vlastnosti. Ich zachrana je zachranou pamati nasej dediny, ostavaju odkazom, ako stavat domy, v ktorych sa spaja byvanie s pracou. Pripomenme si zabudnute principy prevadzky byvania v dedinskom dome:
o dom usporiadany do hlbky pozemku; ucelne vyuzity pozemok s novou sirkou pozemku, intenzivne vyuzivane uzemie na zastavbu domov, na malych pozemkoch viac uzitku,
o dom s rastom svojej velkosti do hlbky pozemku; ucelnost domu spojena s generacnou dostavbou, adaptabilnost domu pre nove potreby rodiny,
o dom s hospodarskym dvorom, dvor univerzalnym miestom dedinskeho zivota, dvor sucastou dispozicie rodinneho domu, dvor rozsiruje velkost domu o "izbu" pod holym nebom, dvor je prejavom plnokrvneho zivota dedinskeho domu. Dvor spaja dom s hospodarskym zazemim, podstienka je jeho viacucelovym pristreskom. Z dvora sa vchadza do ustajnovacich priestorov pre chov hospodarskych zvierat, do humna ci stodoly. Dom s dvorom je znamenim dediny polnohospodarskeho typu,
o dom rozdeleny na dve casti; dedinsky dom je ucelne oganizovany na prednu a zadnu cast, predna je sviatocna, zadna je pracovna. Taziskom tohto domu je kuchyna, kuchyna ovlada prevadzku dedinskeho domu. Kuchyna s velkym stolom spaja rodinu dediny, tu vznika jej odolnost a sudrznost voci neistote vonkajsieho sveta.
Tento historicky odkaz dedinskeho domu ostava v platnosti prave dnes, ked obnova dediny prinasa funkciu samozasobovania do rodinnych domov. Vyhodou dediny je istota hospodarskeho zazemia, su to dediny odlahlejsie od miest a pracovnych prilezitosti, tu je osud cloveka zavisly na jeho spatosti s podou a polnohospodarstvom. Dedinsky dom je domom maleho gazdu. Dedinske domy boli nahradene v podmienkach minulej spolocnosti mestskymi, dedina sa odvratila od zivota v dedinskych domoch. Prerod byvania gazdu na panske byvanie manifestovalo prekonanie zaostalosti dediny voci mestu. Dnes na dedine ziju generacie s idealmi vyrovnania dediny s mestom, dedina zije v domoch novej funkcnej generacie. Dispozicia noveho domu (usporiadanie a mnozstvo miestnosti) formuje novy zivot rodiny na vidieku, novy dom modeluje novy styl zivota na vidieku. Nie kazdy si uvedomuje, ze sa stava "odliatkom" usporiadania stien domu. Dispozicia domu moze spolupratricnost domu umocnovat, alebo jednotlivych clenov rozdelovat az odcudzovat, charakter domu modeluje charakter v nom byvajucich ludi. Dispozicia domu vychovava a neviditelnym sposobom vtlaca rodine jej charakter, druznost alebo izolovanost, prisposobivost, sucit, tolerantnost. Vztahy medzi miestnostami formuju vztahy medzi clenmi rodiny, pohyb po byte je krvnym obehom rodiny, pulzuje, alebo sa zastavi. Miera kontaktov v byte je citlivym nervovym systemom rodiny. Dispozicia domu oznacuje domacich ako pohostinnych alebo svetu nepristupnych, dispozicia bytu je znamenim ducha blizkych ludskych vztahov alebo znamenim nadradenosti ci povysenosti. Dispozicia ma tuto moc byvania, o vybere ktorej treba rozmyslat a vediet sa spravne rozhodnut. Zvykli sme si domy vyberat podla trhovej ponuky katalogov, nie podla zivotaformujucich principov.

Vymenujem niekolko principov, ktore v charaktere dispozicie reprezentuju jeho majitela ci stavebnika:
o vstup do domu; priamociary vstup z ulice otvara dvere uprimnosti a ludskej pristupnosti, otvorenie dveri do ulice je otvorenim sukromia, tu ziju ludia s doverou k ostatnym,
o vstupna hala; prvy dojem po prekroceni prahu dveri urcuje prva miestnost, vznika dobry alebo zly dojem. Prvy vytvara priestrannost, svetlost, zaujimavost. Vstupna hala je prvym pohladom do oci rodiny, je vludny a pritazlivy alebo smutny a chladny. Zly dojem sposobuje tmava chodba ci stiesneny priestor, cez ktory prechadzame do obytnej izby. Tu ziju nevludni ludia,
o spojenie izieb; charakter byvania urcuje miera kontaktov clenov rodiny, miera kontaktov je zavisla na umiestneni "ustrednej" miestnosti voci spalnam jednotlivych clenov rodiny. Spolocny priestor moze byt priechodny a dostredivy a potom v byte vladne duch spolupatricnosti, naopak bez spolocneho priestoru ako priesecnika rodinnych kontaktov sa vkrada do rodiny duch odcudzenia, tu ziju ludia do seba uzavreti, az nedostupni, tu sa siri egoizmus,
o obytna kuchyna; kuchyna vytvara teplo domova, tu nachadzame utulnost a prekonavame clivost sposobenu oficialnostami spolocenskeho zivota. Podla charakteru kuchyne rozoznavame citlivost rodiny, jej tvar prirodzenosti. Obytna kuchyna spaja tradicie s pokrokom doby, je to miestnost, kde sa najviac prejavi osobitost kazdej rodiny, jej vlastny vkus, tu citit prirodzeny tep zivota rodiny. Obytnu kuchynu uprednostnuju ludia so ziarou vlastnej osobnosti, tu sa citia doma, tu ich obkolesuju dotyky vlastneho casu, tu citit vonu domova. Obytna kuchyna formuje prirodzenost cloveka.

Presvedcili sme sa, ze nas zivot formuje aj nas dom. Je na kazdej rodine najst si a vybrat si svoj dom, dom svojich snov, dom dobrych ludi, dom na svoj sposob zivota. Na dedine sa vracia ponuka navratu dedinskeho domu, ktory ma korene v minulosti, ale bude mat vlastnosti dnesnej doby. Hodnotu domu neurcuje jeho velkost ci vystrednost, ale princip zivota, ako sa v nom byva, ako v nom vyrastaju generacie novych rodin.

Prof. Michal Sarafin