Zamestnavatel moze ziskavat zamestnancov v potrebnom pocte a strukture vlastnym vyberom alebo za pomoci okresnych uradov prace. Hoci ziadny zakon nezabrani moznej skrytej diskriminacii uchadzaca o zamestnanie, vyraznym krokom k legislative vyspelych krajin je prijatie zakona c. 292/1999 Z.z., ktorym sa meni a doplna zakon o zamestnanosti c. 387/1996 Z.z. v zneni neskorsich predpisov. V paragrafe 112 ods. 1 sa totiz uvadza, ze "zamestnavatel nesmie zverejnovat ponuky o zamestnani, ktore obsahuju akekolvek obmedzenia a diskriminaciu podla rasy, farby pleti, jazyka, pohlavia, socialneho povodu, veku, nabozenstva, politickych alebo inych nazorov, politickej prislusnosti, odborovej cinnosti, prislusnosti k narodnosti alebo k etnickej skupine alebo ineho postavenia".
Hoci zakon nadobudol ucinnost 1. decembra 1999, doteraz sa v inzercii vacsich aj mensich firiem v mediach objavuju ponuky s diskriminujucimi podmienkami, predovsetkym na vek uchadzaca. Vekova hranica sa nepovazuje za diskriminujucu len vtedy, ak jej splnenie vyzaduje osobitny predpis, ako je to napriklad v pripade bezpecnostnych sluzieb, kde zakon stanovuje vekovu hranicu na vykon tejto sluzby. V pripade porusenia ustanoveni paragrafu 112 ods. 1 zakona o zamestnanosti mozu kontrolne zlozky okresnych uradov prace udelit zamestnavatelom pokutu v prvom pripade do vysky 500 tisic a pri opakovanom poruseni tohto ustanovenia az do vysky milon korun.

Lydia Vyborna
tlacova tajomnicka Narodneho uradu prace

VEREJNA VYHLASKA okresnej vojenskej spravy o konani pravidelneho odvodu

Podla Branneho zakona c. 351/1997 Z.z.§12, ods. 4 stanovujem termin konania pravidelneho odvodu brancov.

1. Odvodu podliehaju a su povinni dostavit sa:
a) branci rocnik narodenia 1982,
b) branci starsich rocnikov narodenia, ktori doteraz nesplnili odvodnu povinnost a nebolo o nich rozhodnute s konecnou platnostou o sposobilosti alebo nesposobilosti vykonat vojensku sluzbu.

2. Od povinnosti dostavit sa na odvod su oslobodeni:

a) obcania, u ktorych o nesposobilosti vykonat vojensku sluzbu bolo s konecnou platnostou rozhodnute,
b) branci, ktori boli vzati do vazby, alebo odpykavaju trest odnatia slobody, a to do svojho prepustenia,
c) branci, ktori maju trvaly pobyt v cudzine, po dobu trvaleho pobytu v cudzine.

Branci uvedeni pod pismenom b) a c) sa podrobia odvodu po uplynuti prekazky.

3. Na odvod sa branci dostavia do ZK Podbrezova v den a hodinu uvedenu v povolavacom rozkaze a vezmu si so sebou obciansky preukaz, udaje o rodinnych prislusnikoch (meno, priezvisko, rok narodenia, pribuzensky pomer a druh zamestnania kazdeho clena rodiny starsieho ako 15 rokov), doklad o riadnom studiu, ak budu ziadat o odklad alebo predlzenie odkladu vojenskej sluzby, doklady o sportovej a telovychovnej cinnosti, vodicsky preukaz, ak su jeho drzitelmi, pripadne doklady o zdravotnom stave, ked su chori.

4. Ziadost o odklad alebo predlzenie odkladu vykonu zakladnej sluzby sa podava v okresnej vojenskej sprave, ktora vedie branca v evidencii, najneskorsie do 15. augusta 2000.

5. Na odvod su povinni dostavit sa vsetci branci, na ktorych sa vztahuje tato vyhlaska, i ked im z akychkolvek dovodov nemohol byt doruceny povolavaci rozkaz.

Na odvod sa dostavia od 15. maja do 2. juna 2000

Nacelnik Okresnej vojenskej spravy v Brezne

Liecive rastliny a koreniny

Zihlava dvojdoma - prhlava - Urtica dioica
Je to trvaca dvojdoma (zriedka jednodoma) bylina, vysoka 60 - 150 cm. Listy ma konciste, na okraji hrubo pilkovane. Samcie sukvetia su metlovite, priame, no samicie su previsnute. Kvitne v maji az do neskorej jesene. Celu rastlinu pokryvaju prhlive chlpky.
Rastie hojne od nizin az po alpinsky vegetacny stupen, najma v blizkosti ludskych sidlisk a vo vlhkych lesoch. Uprednostnuje pody bohate na dusik. Predmetom farmaceutickeho zberu je list aj koren. V prhlivych chlpkoch je histamin a toxicka latka, ktora drazdi este aj v mnozstve stomiliontiny gramu (nici sa len varom). Listy obsahuju mineralne soli karotenoidy, triesloviny, flavonoidy, organicke kyseliny, histamin a vitaminy. Korene maju podobny obsah, ale trieslovin je v nich podstatne viac.
Ludovo sa upotrebuva cela rastlina, a to ako depurativum, metabolikum, hemostatikum, antireumatikum (slaha sa pri reume cerstvou vnatou na hole postihnute casti tela) a kozmetikum (proti vypadavaniu vlasov a tvorbe lupin).
Oficialna medicina vyuziva drogu ako diuretikum, saluretikum, depurativum, metabolikum, hemostatikum, atd. Koren sluzi hlavne ako diuretikum (mocopudne - podporujuce cinnost obliciek) a dermatikum (pripravky z neho sa pouzivaju pri chorobach pokozky).
Uziva sa odvar z pol polievkovej lyzice na 2,5 dl vody, ktory sa pije po pol dl niekolkokrat denne, alebo odvar z lyzice korenovej drogy na 3 dl vody (mierne sa vari asi 10 minut). Na kloktanie sa pouziva zriedeny odvar (1:3). Droga sa len zriedka pouziva sama, pouziva sa spolu s inymi podobne posobiacimi drogami najma teraz na jar pri jarnych kurach. Rastlina sa kedysi pouzivala este celkom mlada na pripravu omacok. V domacnostiach sa hojne pouziva pri chove hydiny a tiez je zberom pri chove osipanych spolu so stiavom konskym.
Mali by sme sa pred zihlavou poklonit pre jej vysoko uzitocne latky a nazbierat si ju teraz na jar, kym nekvitne alebo na jesen, ked rasi druhykrat.

Baza cierna - Sambucus nigra
Je to rozkonareny krik niekedy az mensi strom, vysoky 3 - 10 m. Vnutro konarov vyplna biely strzen. Listy su neparovo perovito zlozene, na okraji pilkovite, ma biele drobne kvety v bohatych plochych vrcholikoch s priemerom az 20 cm. Kvitne v maji az juli, pri kvitnuti vydava aromaticku vonu. Plody su cierne gulate kostkovice s krvavocervenou stavou. Baza cierna hojne rastie v strednej i juznej Europe, hlavne na Balkane. Uprednostnuje pody bohate na humus a dusik. Nam vsetkym dobre znama rastlina, pretoze rastie na stranach, rumoviskach, lesnych okrajoch a v hajoch.
Zbieraju sa kvety aj plody. Kvety obsahuju flavonoidy, aminy, organicke kyseliny, silicu, triesloviny, fenolove glykozidy a ine. Obsahuju aj zatial neznamu latku s potopudnym posobenim. Plody obsahuju farbiva, vitaminy a cukry. V niektorych krajinach sa z plodov vari sirup i lekvar (Taliansko).
Pri priprave potopudneho zaparu alebo odvaru sa pouziva 1,5 - 2 dl vody alebo mlieka len z 1,5 gr kvetov (max. pol druha malej lyzicky). Vyssie davky mozu sposobit zvracanie alebo hnacky. Plody su i dobrym diuretikom, ale sa kombinuju s listom brezy, plodom ci korenom petrzlenu a praslicky. Zrele plody, ktore na rozdiel od nezrelych nie su jedovate, sluzia ako diuretikum alebo slabe analgetikum a laxans. Robi sa zapar z 10 - 15 gr plodov na 3 dl vody, pije sa tri az styrikrat denne po 1 dl. Odvar z 20 gr plodov na 3 dl vody sa pije raz az dvakrat denne ako analgeticky (bolest zmiernujuci) pripravok pri neuralgii, migrene a podobne. Zapary z oboch drog sa pouzivaju na kloktanie pri angine, zapaloch hrdla a ustnej dutiny.
V nasej oblasti sa kvet bazy ciernej pouziva na vyrobu bazoveho vina a sirupu. Nabuduce: konvalinka vonava a chren dedinsky.

M. Vrbovska