Vo svojej spomienke pri prilezitosti 81. vyrocia tragickej smrti M. R. Stefanika chcem najma mladej generacii priblizit vztah nasich predkov - Breznanov k vyznamnym osobnostiam slovenskeho naroda, medzi ktorych treba zaradit predovsetkym M. R. Stefanika.

(Pokracovanie)

o Stvrteho a piateho maja 1929 bola slavnost odhalenia pomnika. Vlastne odhalenie pripadlo na 5. maja 1929. Slavnostnym recnikom bol Stefan Krcmery, tajomnik Matice slovenskej. Slavnost bola okazala. Patronat prevzal minister skolstva a narodnej osvety Dr. Anton Stefanek, ktoreho na slavnosti zastupoval prednosta skolskeho referatu z Bratislavy Dr. Vaclav Maule. Na namesti sa tiesnilo okolo 5000 obcanov a hosti.
o Sprievodne kulturne akcie: divadelne predstavenie divadelneho zdruzenia pri miestnom odbore Matice slovenskej s hrou plukovnik Svec (2x), ohnostroj (2x), slavnostne bohosluzby vsetkych cirkevnych zborov, spolocny obed (170 hosti), prehliadka cestnej roty 26. pesieho pluku z Banskej Bystrice na cele s generalom a jeho stabom a ini.
o Na zadnej strane pomnika bola nainstalovana pamatna tabula so zoznamom 91 padlych Breznanov v II. svetovej vojne.

Knizny dar
o Vedenie mesta a spolocenske organizacie vsestranne podporili vydanie knihy Mesto Brezno narodnemu bohatierovi, ktoru zostavil skolsky inspektor Karol Rapos.

Nevdacne a neprajne obdobie
o Osobnost M. R. Stefanika prekonala aj tazke obdobie trvajuce 40 rokov (1948 - 1989). Nezabudli mu najma osobnu ucast a organizovanie slovenskych a ceskych zajatcov pre ceskoslovenske legie v Rusku.
o V ramci "upravy mesta" rokovala rada MNV 21. jula 1952 o odstraneni sochy M. R. Stefanika z namestia. Sochu odstranili v roku 1952 a nedostojne s nou zaobchadzali. Len vdaka presvedcenym a vernym Slovakom, ktori dokazali docenit zasluhy M. R. Stefanika pre nas narod a boli tiez clenmi mestskej rady, nebola socha roztavena v Zlievarni Hronec. Az po roku 1960 sa vytvorili solidnejsie opatrenia v uskladneni a sukromnom opatrovani sochy.
o Ta ista rada MNV rozhodla, ze namiesto tejto sochy sa postavi socha Klementa Gottwalda, co sa neuskutocnilo.

Prinavratenie dovery
o Spolocnym usilim zastupitelskych organov mesta a miestneho odboru Matice slovenskej sa uskutocnila rekonstrukcia pomnika M. R. Stefanika a jeho znovuodhalenie dna 5. maja 1990.
o Velkeho docenenia sa dostalo M. R. Stefanikovi vo Francuzsku v mestecku Meudon ako hvezdarovi, vojakovi aj clovekovi. V roku 1999 mu odhalili presnu kopiu pomnika, aky je instalovany na namesti v Brezne. Vedenie mesta nadviazalo s tamojsim zastupitelskym zborom uzke a priatelske kontakty, do ktorych boli zaclenene kulturne telesa a najma skolstvo, ktore ma uz dlhodobu tradiciu spoluprace.

Podla autentickych materialov zostavil Oto Baldovsky

Pranostiky na maj
Majove pocasie je pre hospodara vyhovujuce v pripade, ze je dostatocne vlhke. Najviac sa ceni vydatny majovy dazd, po ktorom pride teple pocasie. Nepohrdne vsak ani zrazkami prinasanymi studenym frontom. Podstatne je, aby bol maj vlhky. K vlhkemu majovemu pocasiu patri aj rosa, ktora sa vytvara rano pred vychodom slnka.

Majova rosicka, porastie travicka, majovy dazdicek, porastie chlebicek.

...

Akymi nocami maj prichadza, takymi aj odchadza.

...

Ked na prveho maja vecer poprchava, to na pekne leto znamenie nam dava.

...

Prvy maj dazdivy, bude rok ziclivy.

...

Ked v maji na strome zabky si krkaju, skory prichod dazda tak predpovedaju.

...

Pankrac, Servac, Bonifac (12., 13., 14. maj) si ranajky mrazom varia.

...

Na Pankraca jasny den, bude hojna poziven.

...

Svata Zofia (15. maj) stromy rozvija.

...

Trom ladovym muzom byva Zofia kucharkou.

...

Ked v maji chrusty poletuju, dobry a urodny rok slubuju.

...

Co Pan Boh v maji dava, na to nech clovek nenadava.

...

Ked maj byva chladny, dazdivy, jun nas peknym letom navstivi.

...

Ked na Zelmiry (23. maj) sa vcely zacnu rojit, dobra ovca sa uz moze dojit.

...

Ked su mokre Turice, budu pochmurne Vianoce.

...

Roj, ktory sa v maji roji, za plny voz sena stoji.

...

Ked je Urban (25. maj) jasny a prsi na Vita (15. jun), bohatou zatvou ten rok k nam zavita.

Kovaci

Nieto majstra nad kovaca, ten zo stareho robi nove... Napisat myslienky o kovacoch vnukla vystrbena turisticka sekerka. Jej ostrie, mysli si neodbornik, moze napravit vari iba kovac.
Mesto a kovac! Ale ten typicky, klasicky, zda sa, ze v sucasnosti je problem najst ho. Minulost bola ina. Co dedina, to kovac. Nie hocijaky. Remeselnik prvej triedy. Vyziadal si ho sposob zivota obyvatelov hornateho Slovenska, teda aj Brezna a jeho okolia. Majster kovac pracoval vo svojej dielni - "smikni". Klepot kladiv (jednorucnych, dvojrucnych, perlikov..) zacinal vcasnym ranom a velakrat koncil nocnou hodinou. Robil zo zeleza a ohna. Prave pre ohen musel sa priatelit s uhliarom (drevene uhlie, neskorsie kamenne...), s hrnciarom (kupky na pitnu vodu), s kolarom, ktory zhotovoval drevene vozy, voziky, tazke zimne sane, ktore kovac "obuval" do zeleznych obruci (rafov). Navzajom sa hladali, aby remesla prosperovali.
Kovacstvo ma svoje zaciatky vo velmi davnej minulosti. Podrobnejsie sa jeho pritomnost v prospech ludi zacina pisat v 15. storoci, kedy zacinaju vznikat prve spolky - cechy. Na uzemi Slovenska k najstarsim cechom kovacstva patril cech v Stitniku (1448). V Brezne cechy vznikaju v 17. storoci. Dovedna ich vari bolo patnast: krajciri, masiari, debnari... kovaci. Zaujimave je, ze v roku 1921 bolo na Slovensku evidovanych 13 352 kovacov.
Kovac, ako to pozname, kuje zelezo, kym je zerave. Robil z neho pestru paletu novych vyrobkov, ale slusny pocet hodin venoval oprave poskodenych nastrojov (motyky, retaze...). Vo vyhni kovaca lietali zerave iskry. Zakaznik sa ich obaval, ale kovacove deti nie. Opak bol pradivy. Tesili sa, ked otec s ucnom alebo tovarisom "cifrovali" na nakove, ze zarobi nejaku tu korunku. O kovacskej vyhni sa hovori, ze ma velke "usta". Nieco pravdy na tom je. Dokazom "ust" boli dvere. Vzdy otvorene. Dalej, ze od pondelka do soboty v nej nevyhasol ohen. Mechy (roztahovacia harmonika) tiez potvrdzovali velkost. Roztahovanie, stahovanie, fukanie. Napokon vybavenie "pracovne". Uprostred budovy klat a na nom nakova. Okolo nej kladiva, priebojniky, perliky... Dreveny sudok s vodou na zakalenie (hartovanie) vyrobku (podkovy, klinca, klina...). Klieste gulate, stvorhrane, ploche... Pekna expozicia remesiel je v Horehronskom muzeu. Kovacske klieste, ak sa vam objavia vo sne, tvrdia, ze nemas sa zucastnovat pri zakladani dajakeho spolku, lebo by si mohol obratit proti sebe hnev inych. Asi preto kovacom klieste nikto nepokradol.
Kovaci, ako sme uz povedali, boli vsemajstri. Robili lopaty, ryle, retaze, pluhy, kosaky, klince (latovce, sindlovce), noze... sekery. Aj take, s ktorymi lesni robotnici na C. Hrone do roku 1825 spracuvali drevo. Boli az 31 cm dlhe a 14 cm siroke. Vyradila ich pila, ktoru drevorubacom ponukol J. D. Matejovie z Dobroce. Hlavna praca kovaca spocivala v podkuvani (obuvani) taznych zvierat: kone, voly... Pripravovali si podkovy roznej velkosti, a to letne aj zimne. Tuto vyrobu potom prebrali stroje, ale majster kladiva ju musel na nohu zvierata prisposobit. Podkova dostala privlastok stastia v sukromi i v praci, v rodinnom krbe. Na viacerych dreveniciach v troch Bociach sme ich videli nad vchodovymi dverami.
Kovaci, ich praca, dostala sa i do krasnej literatury. Spomenme rozpravku o kozliatkach (Dobsinsky, Bodenek...), v ktorej dokonca vlk prisiel ku kovacovi s prikazom: - Kovac, kovac, ukuj mi tensie hrdlo. Kovac vo tri razy koval hrdlo, napokon vlk doplatil na pazravost.
Kovaca si dalej povsimol spisovatel Tomas Janovie (Kovac kuje klince) a Jan L. Bella, hudobny skladatel (Kovac Vielaud)... Kovacstvo, typicke remeslo zanika. Udrzuje sa kovacstvo umelecke. Robia sa ozdobne brany, zamky, mreze, zabradlia... pre historicke budovy (Horehronske muzeum v Brezne) a pre "paradne" domceky, ktore nam sprostredkuvaju i nase televizne stanice.
Slovo kovac sa udomacnilo aj v priezviskach ludi. Len v Brezne a jeho okoli (telefonny zoznam) je na telefon napojenych vyse tridsat Kovacovcov a Kovacikovcov je viac ako stovka. Mikulas Kovac, citatelmi oblubeny basnik, ktory zil a tvoril v B. Bystrici, ma i tieto verse: - Vysoko v horach na strmej ceste nasiel som podkovu - hrdzavu podkovu pre stastie... Ktoze ju stratil? To skromny Pejko s mudrymi ocami, pomocnik cloveka a potecha deti, konik co s gazdikom od mrku zvazal, oral, kosil, vratil sa vecer do dediny so sklonenou hlavou a na jednu nozku bosy... (Vrcharsky konik). Nozka bosa s gazdom vyhlada kovaca a ten "obuje" konikovi novu podkovicku, ved... Kovaci su na to, aby podkuvali.