Danica Belkova, dochodkyna, Brezno:
- Na trznicu chodievam obcas, nie dako pravidelne. Myslim si, ze mozu byt obyvatelia spokojni s tym, co sa tam predava. Len ceny su tak trochu nepriaznive pre tieto nase podmienky, ked je tu vela nezamestnanych, nemame peniaze. Mam aj svoju zahradu, tam si dopestujem, len ked uz nieco velmi potrebujem, alebo ked nemam doma, tak si idem kupit.

Melania Fillova, dochodkyna, Brezno:
- Textil na trznici nekupujem, ale s trznicou som velmi spokojna. Myslim, ze su tam aj dobre veci. Cenovo je to niekedy pristupne, podla toho, od koho nakupujeme. Zahradku tu v blizkosti nemam, ale mame chatu na Taloch. Tam sa neda dopestovat nic, takze chodievam na trznicu.

Jozef Cunderlik, majster, Brezno:
- Trznicu pomerne dost casto navstevujem, pretoze je dost blizko mojho bydliska. Vyuzivame ju hlavne cez letne obdobie, nakupujeme zeleninu, ovocie. Je to ovela cerstvejsie ako v obchodoch. Myslim, ze aj cenovo je to na trznici celkom pristupne. Textil tu nekupujem, na to davam prednost obchodom.

Viera Sykorova, dochodkyna, Podbrezova:
- Nebola som na nejaky velky nakup, kupila som si len kvety na balkon. Som spokojna, bol vyber, co sa tyka farieb. Mame zahradku, takze v lete malo chodievam na trznicu. Este snad trosku neskor, po zamrznutych, budem kupovat priesady.

Brozmanova Alzbeta, predavacka, Polomka:
- Som tu teraz na jar druhykrat, nechodim casto, lebo som z Polomky. Zatial si myslim, ze vyber je dost dobry. Mam zahradku, mam sklenik, tak kupujem paradajky, papriku. Textil na trzniciach nekupujem, radsej v obchode, je to kvalitnejsie.

Olga Slivkova, dochodkyna, Brezno:
- Som tu len nahodou, nic som nekupila. Textil nezvyknem kupovat na trznici. Zahradku nemam, vacsinou kupujem v zelovoci.

Sestricka
Lebo Boh tak miloval ludi, vidiac ich utrpenie, bolest i chorobu, ze povolal k sebe najlepsieho anjela a takto mu riekol: "Pojdes na Zem medzi ludi, stanes sa zenou, ktora bude pomahat mudrym muzom, ktorych lekarmi nazyvaju a ktori pomahaju ludskemu pokoleniu prinavracat zdravie. Budes pomahat aj tym, ktori trpia na tele i na dusi a ktorych pacientmi volaju. Pri svojom nelahkom poslani musis byt mudra, svedomita, rychla, pohotova, inteligentna a cestna. Nesmies prenasat svoje starosti z rodiny a zo sukromia do zamestnania. Trpezlivost ta nesmie nikdy opustit, lebo ta bude neustale skusana lekarmi, pacientmi a ich rodinnymi prislusnikmi. Musis mat vlasnosti anjela, lebo ich budes denne potrebovat. A kedze sa musis ku kazdemu spravat ako sestra a kedze budes zo svojej podstaty anjelsky dobra a musis este k tomu dodrziavat tieto moje prikazania budu ta volat SESTRICKA."
Kazdy, kto bude potrebovat tvoju pomoc, nech ju dostane v podobe mileho slova, mudrej rady, v sprievode laskaveho pohladu na usmiatej tvari. Kazdy z nas uz aspon raz v zivote potreboval pomoc zdravotnej sestry. No nie kazdy vie, ze 12. maj je uznany ako Medzinarodny den sestier na celom svete. Poprajme teda vsetkym sestram k ich sviatku pevne zdravie a silu, aby vladali podat ruku tym, ktori uz nevladzu, aby pomahali uzdravovat telo aj dusu tym, ktori uz stratili nadej. Aby nam mohli vsetky sestry uprimne povedat: "Podajte mi ruku a ja vam pomozem. Som tu pre vas a moje povolanie je SESTRICKA."

Vsetkym svojim kolegyniam venuje
Kvetoslava Stancikova,
oddelenie urazovej chirurgie Nemocnice s poliklinikou v Brezne

Mozno, ze sa to stalo aj vam. Ved v Brezne je to uz pomaly tradicne. Blizia sa sviatky alebo len par dni volna a chlieb sa stava uzkoprofilovym tovarom. Len tak lahko ho v breznianskych obchodoch nedostanete. Preco? Predtym sme mali jednu pekaren a nestavalo sa to. Teraz je ich neurekom a chleba niet. Kto je na vine? Pekarne malo napecu? Obchody malo objednaju? Alebo su poniektori ludia taki nenasytni a nakupia ovela viac, ako spotrebuju?
Na moje otazky asi tazko niekto odpovie, ale nedalo mi, aby som o tomto probleme nenapisala aspon par slov do nasich novin.

Aka je pravda? Pravdy sa vymienaju, v niekolkych vednych odboroch uz dokonca kazdych pat rokov. Ludstvu vsak nikdy nie je na skodu, ak o pravdach filozofuje. Napokon ide o otazku. Uz grecky filozof Aristoteles tvrdil, ze pravda je zhoda nasej myslienky so skutocnostou. Neskor vsak pragmatici pozmenili aspon zmysel tejto definicie. Podla nich clovek moze uspesne konat aj na zaklade skutocnosti, ktore pravdive nie su, napriklad ak sa pridrzame nebozenskych tvrdeni. T. Aqinsky siel na vec poctivejsie, pokusal sa vyuzit vedu, aby sluzila nabozenskym pravdam. Bol za to exkomunikovany z cirkvi, ale po sto rokoch ho vyhlasili za svateho. Pravda sa preukazala. Ci posluzila? Alebo plati, co nam svojim zivotom odkazuje Seneca, ze pravdu mozno zotrocit, ale mozno si ju podmanit? Dajme preto slovo o pravde nesmrtelnym arbitrom... mozno sa odvazia vyslovit to, co uz davno, pradavno nosime vo svojej dusi. Aka je teda pravda? Co hovori Platon, Schiller, Galilei, Robespiere, Bonaparte? Tu su ich vyroky:
Cim vacsia pravda, tym viac nas tazi, ak nam ju nanutili. Je nebezpecne budit leva, zhubny je tigri zub, ale zo vsetkych hroz je najstrasnejsi clovek vo svojej klame. Hodnotu cloveka urcuje sila jeho presvedcenia. Pokrok civilizacie je priamo umerny ucte k pravde. Dusevny zrak az vtedy zacina presne vidiet pravdu, ked ju oci vidiet prestavaju. Dve pravdy si nemozu nikdy odporovat. Najkrutejsie lzi hovorime mlcanim. Ironia je niekedy pravdou, pravda je niekedy ironiou. Smieme sa rozchadzat s pravdou? Ano, ale iba vtedy, ak ju predstihujeme. Aj pravda moze byt zaujimava, ale musime ju obliect do zaujimavych slov, loz je zaujimava vzdy. Vseobecny suhlas nie je casto nicim inym ako vseobecnym omylom. Pravda bez moci a moc bez pravdy - ake je to strasne!

J. Laubert

Zatial, co sa 2. a 3. maja v Hotelovej a Obchodnej akademii v Brezne trapili buduci studenti s prijimacimi skuskami, vo vedlajsej budove sa vo velkom debatovalo a ozyvali sa argumenty, kriteria a definicie. Konalo sa totiz dalsie nesutazne stretnutie debatnych klubov. Hostitelom bol tentoraz debatny klub z Brezna a cestnymi hostami timy z Liptovskeho Mikulasa a Dubnice nad Vahom. Dovedna sest timov, osemnast debaterov, tri sutazne kola a temy - viac ako zaujimave: Kazdy ma pravo byt sam sebou, Duchovia existuju, ci Gymnazium je lepsie nez hotelova akademia. Atmosfera bola priatelska, ved sutaziaci sa navzajom poznali z okresnych a krajskych kol. S jazykom sme problem nemali, mohli ste tu zacut slovencinu, anglictinu a sem-tam aj nemcinu. Divakmi boli ziaci prvych a druhych rocnikov akademii, nad pravidlami a kvalitou sutaze pozorne bdeli rozhodcovia - profesorky anglictiny a dve americke lektorky z hostovskych skol. V zavere stretnutia pripravili mladsi studenti nam - maturantom - obrovske prekvapenie: zaverecnu rozlucku.
V mene vsetkych debaterov - maturantov by som rada spomenula pani profesorku Divokovu, ktora nas pocas styroch rokov viedla k debatovaniu a pomahala nam, profesorky a vedenie skoly, ktori nam boli ochotni pomoct a vzdy nam vysli v ustrety. Vam vsetkym, pani profesori, patri nase uprimne "dakujeme". Kedze sme zezlo debatovania v nasej hotelovej a obchodnej akademii museli odovzdat mladsim debaterom, neostava nam nic ine, len popriat buducim talentom vela stastia, odhodlania a chuti do debatovania. Pevne verime, ze si ho oblubia tak ako my a budu nasu skolu reprezentovat v co najlepsom svetle.

Lenka Pravotiakova