Slavka Hrnciarikova, robotnicka, Brezno:

- Zatial sme ho v celej nasej rodine nepredali, cakame este, ze daju viac. Ale asi pockame na vladou slubene vyplatenie.

Jozef Mistrik, dochodca, Brezno:

- Pockam na vyplatenie dlhopisu v buducom roku. Nespekulujem, podla mna je to vsetko stratove, roznym firmam neverim, povedal by som, ze je to pofiderne. Este raz hovorim, pockam si na vyplatu dlhopisu v buducom roku. Verim tomu, urcite.

Zofia Patinova, dorucovatelka, Helpa:

- Ja som dlhopis predala uz davnejsie, ale predala som ho za malo. Teraz si hovorim, ze som mohla radsej pockat. Unahlila som sa.

Ivan Sagat, nezamestnany, Brezno:

- Ja som sa nedal nachytat, do prvej vlny som sa zapojil, investoval som asi do styroch podnikov, dokonca mam akcie v hoteli Kyjev. Ale druhej vlne som akosi neveril a teraz som rad, nemam starosti.

P. S., referentka, Brezno:

- Po neprijemnych skusenostiach s prvou vlnou kuponovej privatizacie som si povedala, ze viac ma nikto nenahovori. A predsa, dala som sa jednemu fondu nalakat na pozicku, ktoru ponukal. Nakoniec som mu ju musela vratit, pretoze ju vymahali sudnou cestou. Ale vyuzila som vyhodnu ponuku na kupu bytu prostrednictvom dlhopisu, takze teraz uz nemam ziadne problemy.

Manzelia Jana a Lubomir Martincovci, Zavadka nad Hronom:

Jana: - Ja som mala prvu vlnu privatizicie v PSIPS a zatial ju mam v skrini, lebo to prepadlo, ten podnik vraj skrachoval. Druhu vlnu mal manzel, tu predal.

Lubomir: - Ja som sa toho zbavil predajom, cakal som dost dlho, ale som spokopjny, co mam robit.

Olga Gasparikova, dochodkyna, Brezno:

- Sme dochodcovia a zatial este s manzelom cakame, kym nam vyplatia peniaze. Pockame a nikomu sa uz nedame nalakat.

Prazdniny v Ciernom Balogu

Blizi sa velky den skolakov, odovzdavanie vysvedceni a tak dlho ocakavane prazdniny. Balia sa tasky a ide sa. Zacina svet bez skoly, cas radovaniek. Aj ja som tam u vas prezil pekne casy, tak aspon par slov o nich.
Miesto ako stvorene na prazdniny: velke kopce, luky, Cierny Hron. Domaci rozhodnu plan a ide sa. Stupame cestou, vrecka plne velkych lieskovcov. Bunker, hranie sa na vojakov. Je to ozajstny bunker, kde sa skryvali partizani, zili v nom a bojovali proti Nemcom. Hovori sa, ze na Balogu este aj stromy strielali a ludia si zachranili dedinu pred pustosenim Nemcov. Aj my sme v duchu ozajstni partizani v ozajstnom bunkri. Domacim nerobi problem najst hriby a uz sa dymi a opekaju ich. Zabudame ist domov, kde caka obed, pri hre na hlad nemyslime. Smad nie je problem, ved studniciek je vela a v nich cista studena voda. Prichadzame na salasiky, su tam velke chlpate psy. Bacovi verime, ked rozprava, ze keby nie psov, vela oviec by nebolo a aj medvede radsej salas obidu. Prve kroky od salasa a hlavou nam viria myslienky, hadam tu volakde nie su medvede. Cestou do dediny doplname vrecka stvorakmi lieskovcov a uz sme vo vode Cierneho Hrona. Ozaj, preco cierny, ked je taky cisty? Kamarati nas ucia, kde su raky a ako ich chytat. Na cas sa z nas stavaju lovci. Vo vrecku nechyba skladacia rybicka a uz robime z vrby pistalky a hladame parozky na gumipusky. Ved sme partizani, indiani, lovci a to su nase zbrane. Ten medved nam vrta hlavou a na dalsie vylety berieme pre istotu so sebou psov. Cierny Hron sa stava miestom stretnuti, zabav. Staviame hradze, aby sa dalo plavat, chytat raky. Blizko Hrona pufka masinka s malymi voznami nalozena velkymi hrubymi stromami. Kolko len toho utiahne! Uz ju pocut z dialky. V strachu mavame strojvodcovi, aby nas nahodou neprehliadol. Strojvodca je mojim ujom a slubuje nam, ze nas zoberie, ked pojde nazad prazdny. Cas isiel pomaly, ale masinka uz hamuje a nasadame. Vtedy sa stala velkou a cely svet malym. Akoby sme neboli na kolajniciach, ale volakde v nebi. Dospeli to nemozu pochopit Preciti to len detska dusa. Otazky ujcokovi nemaju konca-kraja. Vecer sme uz poriadne unaveni, no spat sa este nechce. Vylepsuju sa gumipusky a so starymi rodicmi krmime kravy, kone, sliepky, husi, prasa. Rano nas budi pan dvora, farebny kohut. Cokoro sa schadza partia, co den, to vacsia a cakaju nas nove miesta.
Cas neuprosne ukrajoval z krasnych dni tam hore u starych rodicov v Balogu. Cas detskych radovaniek, cas najkrajsich prazdnin na najkrajsom mieste sveta konci. Prerusuje ho hlas skolskeho zvonca. Prve povinnosti, prve ulohy, ako zvycajne sloh na temu ako ste prezili prazdniny. Najkrajsia praca v celej triede vzdy byvala moja. Preco? To tajomstvo je v nazve tohto clanku. Take bolo moje detstvo v Ciernom Balogu. Stastni to ludia, co ho maju cele. Stastny som bol aj ja, hoci len cez prazdniny.

Pavol Datko, Kanada

Antireklama Stavomontu-u

Ponuka kamenarskych prac, upravy domov - striekanie, malovanie, vyroba sindli, atd. Ponuka sirokeho sortimentu s udanim telefonneho cisla 0905 333178, resp. 0903 543680. To vsetko by bolo v poriadku. Chyba sa zda len v tom, ze tato ponuka je "odborne" nalepena na nevelkej tabulke, zakazujucej vstup do zahradkarskej osady Cachovo osobam, ktore nie su jej clenmi. Preto sa varovanie, ze pri vstupe sa mozete povazovat za potencionalneho zlodeja, stava absolutne neucinne, pretoze vdaka prilisnej iniciative Stavomont-u, z povodneho textu zahradkarov zostalo len par viditelnych, nic nehovoriacich pismen.
Nuz, stale nam chyba akysi cit pre slusnost a uctu k praci inych. V takom pripade si vsak "obchodnici" musia uvedomit, ze ich reklama je skor antireklamou. Predpokladame, ze zastupcovia firmy Stavomont sa dokazu za svojho horliveho clena aspon ospravedlnit a odstranit zvysky svojej reklamy z miest, ktore pre reklamu v zahradkarskej osade Cachovo urcene neboli.
P.S.: Neuvazuje mestske zastupitelstvo o vydani nariadenia, ktore by zakazovalo obliepat vchodove dvere nasich cinziakov, vykladov a vobec verejnych priestorov? Alebo taketo pocinanie a skraslovanie mesta nikomu neprekaza?

Za vybor ZO Cachovo
Jaroslav Psencik

Den matiek v Jaseni

Za nedelne stretnutie pri prilezitosti Dna matiek patri podakovanie starostke obce a Obecnemu zastupitelstvu v Jaseni.
Prihovor starostky Eleny Kordikovej ocenujuci poslanie matky, plny vdaky, lasky a uznania otvoril chramovy koncert Spevackeho zboru mesta Brezna pod vedenim Doc. Dr. Milana Pazurika, CSc. a Zakladnej umeleckej skoly v Brezne pod vedenim Mgr. Gabriely Pravotiakovej. Usmievave tvare, srdcia plne lasky a nehy, vyslovene slova plne vdacnosti s lahodne znejucimi piesnami a melodiami clenov obidvoch hudobnych telies, to je nezabudnutelny umelecky zazitok, ktory pookrial srdce a dusu naplnil novym bohatstvom umocnenym prostredim chramu.
Vdaka vsetkym za radost v srdci a za pekne spomienky, ktore som si odniesla z navstevy mojej rodnej obce do Banskej Bystrice. Hoci sediny prezradzali moj pokrocilejsi vek, odchadzala som z takeho krasneho stretnutia so srdcom mladistveho zapalu.

Judita Daucikova

Aj takuto podobu mal 1. maj v Pohorelej. Obec, spolocenske organizacie a pedagogovia zakladnej skoly zorganizovali spomienkovu slavnost, spojenu s kladenim vencov pri miestnom pamatniku.