6. JUN 2000 Strana 4

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

 
Citatelska sutaz Spoznavame historicke jadro mesta
h0023b.jpg (10868 bytes)

Druha sutazna otazka: Len maloktora zo svetskych stavieb na namesti sa moze popysit dobovou malbou alebo napisom. Na jednom z najstarsich obytnych domov mesta, ktoreho zaklady boli postavene v prvej polovici 16. storocia, sa zachovala pisomna pamiatka svedciaca o jeho obnoveni v roku 1784, po znicujucom poziari, pri ktorom zhoreli takmer dve tretiny mesta. Dnes v tomto dome sidli kulturna institucia. Napiste jej nazov.

Mostar v Malajzii zaujal

Ked 10. maja kratko po polnoci odchadzali clenovia folklorneho suboru Mostar na medzinarodny festival do Malajzie, odchadzali vlastne do neznama. Co-to o rovnikovej Azii poculi, co-to nastudovali, ale to, co nakoniec videli, bezpochyby bolo obrovskym zazitkom.
Ale pekne po poriadku. Ranna Vieden, prelet nad zasnezenymi Alpami, zhora "malicke" Schaffhausenske vodopady na Ryne, Zürich. Boeing 777 - obrovsky stroj malajzijskych areolinii je pripraveny na takmer trinasthodinovu cestu do hlavneho mesta hostitelskej krajiny, do Kuala Lumpur. Start. Lahucko vyleti hore, smeruje prudko na vychod proti slnku. O par hodin je noc, pred nou sa objavi este Cierne more, zaladneny Kaukaz. Iran, Pakistan, India i vody Bengalskeho zalivu su uz ponorene v tme. Avsak vsetky podrobne informacie s moznostou sledovania filmov, hier, hudby, internetu, faxu i telefonu vam ponuka zvukove i obrazove zariadenie zabudovane v kazdom sedadle lietadla. Noc sa prudko meni v den. Zablesky slnka davaju tusit blizkost ciela. Malajzijsky poloostrov, Kuala Lumpur, vystupovat. Sme v krajine, ktora dva tyzdne bude hostitelom i domovom clenov Mostaru. Prve dotyky s Aziou? Nebadat. Najvacsie a najmodernejsie letisko sveta je este vacsie a modernejsie ako si dokazete predstavit. Asi take, ze medzi terminalmi premavaju vlaky, je tu mnozstvo luxusnych obchodov, preskleny prales, zaplava hotelov, cestujucich, najmodernejsie lietadla najvyspelejsich spolocnosti. Ocakavaju nas hostitelia. Nastupujeme do nie najmodernejsieho autobusu. Az potom sme sa dovtipili, ze do tych luxusnych by sme s cimbalom, basou, lodnymi kuframi... no asi tazko. Hotel Avillion situovany priamo na brehu mora nas oslovi svojou noblesnostou. Vsade usmievavy personal. Malajzijcania su vobec narodom velmi srdecnych, slusnych a usmievavych ludi. Nebodaj cele dni sa na nich usmieva slniecko. Vratme sa vsak do Avillionu. Tri bazeny, plavajuce domceky, luxusne izby, zaplava kvetov a paliem. A mnozstvo vybornej stravy (teda pre niekoho). Ale pestrost jej nechybala. Ryby, raky, chobotnicky, slimaky, mnozstva ryze, vyborne pecivo, ale i zemiaky. Raz. Pikantne omacky, dostatok tekutin. Nocne zabavy, nocne kupania. Ale i vystupenia Mostaru pre hotelovych hosti priamo na terasach na hladine mora. Obdivuhodny slovensky temperament za horucich noci. Obdivuhodny Mostar. Ano, bol jednym z troch suborov reprezentujucich Europu. Taliani, Skoti a my. Festival Karnival Budaya 2000 v state Negeri Sembilan a v hlavnom meste Seremban bol slavnostne otvoreny v pondelok 15. maja vecer. Ucast predsedu vlady, davy ludu na uliciach, velkoplosne projekcie davali tusit velkolepu sou, ktoru zial ako ucastnici sprievodu sme mohli z casti zazit len na obrazovkach. V sprievode tridsiatich suborov Mostar predviedol ukazkovu Detvu. Aj ked azijska kultura je nasej v mnohom vzdialena, Mostar zaujal. Rozdal sa pre vsetkych. A nas zase zaujal nadherny, ale ozaj nadherny ohnostroj, uzatvarajuci slavnostne otvorenie festivalu.
Malajzia je krajinou kontrastov, ktore si vsak neodporuju, ale naopak dotvaraju jej jedinecnost. Mesta, ale hlavne Kuala Lumpur, su mestami tretieho tisicrocia. Ten, kto videl najvyssie mrakodrapy v Amerike, moze porovnavat. Vlastne nemoze. Tie v Malajzii su najvyssie, najhonosnejsie, najzaujimavejsie. Cele mesto je utopene v zeleni a v cistote. Zaujala jeho prehliadka s navstevou kralovskeho palaca, televiznej veze Twin Towers, ale i okolia. Svetoznama fabrika na cinove vyrobky Royal Selangor i nadherna jaskyna - sidlo malajzijskych bohov nepredstavitelnych rozmerov.
Ale vratme sa k Mostaru. Ich vystupenia, hlavne tie v obchodnych centrach, prekypovali zaujmom o nas folklor. Zaujimave vsak bolo i vystupenie pre dedincanov, ktore sa konalo po navsteve kralovskeho vidieckeho sidla. To, co priniesol Mostar do Malajzie (priniesol i prve slovenske kroje, ktore budu sucastou stalej expozicie narodneho muzea) bolo nielen hodnotne a zaujimave, ale i velmi narocne. Denne dve vystupenia v styridsatstupnovych horucavach pri maximalnej vlhkosti. Neosviezilo ani more, nezriedka popoludni v plytcinach, styridsatpat stupnov Celzia teple. Narocne bolo i premiestnovanie na vystupenia, stahovanie sa do troch hotelov, balenie, (ne)susenie prepotenych krojov... Za to vsetko patri Mostaru nesmierna vdaka, za skvele vykony, za vzornu reprezentaciu.
A co si priniesol Mostar? Mnozstvo krasnych spomienok zostavajucich na filmoch, fotografiach, mysliach, ociach. Mnozstvo suvenirov vonajucich exotikou. Ale hlavne, priniesol si poznanie, ze Malajzia ma 21 milionov obyvatelov a je sedemkrat vacsia ako Slovensko, 75 percent rozlohy tvori dzungla. Uz vie, ze Malajzia ma okrem prepychovych mestskych centier i stare ulicky s pachnucimi kanalmi, ktore vsak postupne buraju, ze dediny v nasom pojati fakticky neexistuju, ze drevene domy prevazne na koloch lemuju cesty v zalesnenej krajine. Rastlinstvo je velmi rozmanite, dominuju palmy obvesane kokosovymi orechmi. Zvieracia risa hlavne na ostrove Borneo je zaujimava, existuju i hady ludojedi. Rybarske osady na pobrezi obyvaju velmi spokojni ludia, ktorym zda sa nic nechyba. Naopak Malajzia je najdynamickejsie sa rozvijajucou krajinou sveta pri produktivite stupajucej kazdorocne o osem percent (neuveritelne). Nezamestnanost tam vraj je velmi nizka, vela ludi pracuje v polnohospodarstve, pri tazbe a spracovani cinu, kaucuku, ale i v hotelovych sluzbach. Ano hotely, obrovske luxusne palace s jachtovymi pristavmi, bazenmi, sluzbami. Cele juzne pobrezie Melackeho prielivu (medzi poloostrovom a Sumatrou) onedlho bude velka rekreacna zona. Zatial v privodnych kanaloch este pokojne plavaju kajmany (Stevko videl styri), ale i tieto miesta su uz vyparcelovane pre stavbu superluxusnych letovisk. Malajzia je islamsky stat so svojimi zvykmi i tradiciami. Jeden muz je v priemere zenaty so stymi zenami. Tie sa mimochodom na verejnosti nikdy nevyzlecu, ani pri kupani zo svojho habitu. Zeny su dospele v patnastich, deti navstevuju skolu uz ako patrocne. Rodiny rady oddychuju v tienoch pralesa kupajuc sa oblecene v teplych riekach. Studene je naozaj len to, co je klimatizovane. A tak chladia tu celodennu horucavu, ktora neustupuje ani v noci, ani pocas monzunovych dazdov.
Mostar sa teda prisiel ochladit domov. Kratko pred polnocou lozkove lietadlo nabralo vysku 13 106 metrov a smer India -Oman - Saudska Arabia - Jordansko - Syria - Turecko. Proste Europa... V Zürichu sme uz ako doma. "Malicky" Airbas do Viedne opat ponuka pohlady na este zasnezenejsie Alpy. Vraj snezilo i na Dumbieri. Zima? Nie. Teplo prijatia vsetko vynahradi. Este male podakovanie tym, ktori pomohli, aby sa mohol tento reprezentativny zajazd uskutocnit: mestu Brezno, firme Prespol, Ing. Frantiskovi Draveckemu, Autoservisu v.d., firme Reas, SAD Brezno, obci Cierny Balog, Ing. Anne Fasangovej, PKB Brezno, MRP Company a HLP Grafik. Vdaka Mostar. Po viac ako 25 000 kilometroch cesty vitaj doma!


Mgr. Jaroslav Surina

"Ak nechceme byt zasypani odpadom, musime akceptovat zmenu sposobu zivota"

Riaditel Technickych sluzieb mesta Brezna Ing. Tomas Gabon sa v maji zucastnil na seminari Obec a hospodarenie s odpadmi, ktory zorganizoval odbor odpadoveho hospodarstva Ministerstva zivotneho prostredia Slovenskej republiky. Pripomenuli si najdolezitejsie body sucasneho zakona o odpadoch a najdolezitejsie zmeny noveho zakona o odpadoch. Prave kvoli tomuto novemu zakonu prizvali zastupcov miest, aby v ramci diskusie podali svoje navrhy a pripomienky, o ktorych Ing. T. Gabon hovori:

- V najblizsich rokoch (do roku 2005) sa ocakava zvysenie mnozstva odpadu (plasty o 63 %, papier o 60 %, sklo o 50 %, automobily o 21 %, domovy odpad o 20 % ...)! Produkcia odpadu rastie podstatne rychlejsie ako vykonnost svetoveho hospodarstva. Europskej unii sa v roku 1997 podarilo zhodnotit 30 % odpadu z obalov. Stalo to 5,3 miliona eur a pritom to znamenalo znizenie celkovej produkcie odpadov len o jedno percento! Ak nechceme byt zasypani odpadom, musime akceptovat zmenu sposobu zivota.
V suvislosti s novym zakonom o odpadoch budu musiet obce prepracovat vseobecne zavazne nariadenia o odpadoch a programy odpadoveho hospodarstva. Pri tvorbe navrhu clenovia pracovnej skupiny zvazovali rozne sposoby vyberu poplatku od obyvatelov za likvidaciu domoveho odpadu. Neodporucili: stanovenie poplatku podla obytnej plochy bytu, pretoze riesi cinziaky a nie rodinne domy; poplatok za pocet osob, pretoze priamo nabada zbavovat sa odpadu nelegalne; poplatok podla objemu nadoby; meranie (vazenie) odpadu v nadobe, pretoze okrem toho, ze vyzaduje neprimerane drahe zariadenie, taktiez nabada k nelegalnej likvidacii odpadu. V novom zakone ako najspravnejsi a najobjektivnejsi navrhuju sposob podla poctu obyvatelov v domacnosti, pretoze nenabada k nelegalnej cinnosti a je v sulade s ostatnymi povinnostami producenta odpadu (ukladanie odpadu do nadob, neznecistovat okolie, vodne toky, mat dostatocny pocet nadob ...). Presne tento sposob mame v nasom meste uz od roku 1997.
Do zakona chcu navrhnut minimalny poplatok na jedneho obyvatela, ktory moze kazda obec aktualizovat podla svojich skutocnych nakladov. Obec prostrednictvom zastupitelstva urci podiel poplatku, ktory uhradi obcan a pripadny podiel, ktory uhradi obec. Presne takyto system v Brezne funguje uz stvrty rok.
Zastupca Zdruzenia organizacii verejnych prac (byvalych technickych sluzieb) po opakovanych otazkach tykajucich sa dlzky intervalu odvozu domoveho odpadu uviedol vyjadrenie hygienikov: netriedeny domovy odpad raz za tyzden, triedeny domovy odpad raz za dva tyzdne. Podpredseda ZMOS a starosta Rovinky Ing. J. Mrva zdoraznil nevyhnutnost nevysypania velkeho mnozstva bioodpadu z prevadzok verejnej zelene na skladky. Tento je zdrojom nepriaznivych procesov v zasypanych skladkach. Zdoraznil vyhodnost kompostovania tychto latok. Tento problem je v nasom meste tiez vyrieseny.
Nevyhnutne je, aby sa aj na Horehroni, podobne ako v inych regionoch, obce zdruzovali pri zabezpecovani triedeneho odpadu tak v ramci Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, ako aj odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia okresneho uradu.
Seminar bol zorganizovany velmi kvalitne, co vyjadrili aj mnohi ucastnici. Nas moze tesit, ze sposob riesenia problematiky domoveho odpadu v nasom meste ide spravnym smerom. Presne tak, ako je to navrhovane v pripravovanom zakone o odpadoch.

Vytvarna sutaz k vyrociam mesta

Mesto Brezno si v tomto roku pripomina vyznamne vyrocia z historie - 735. vyrocie pisomnej zmienky, 620. vyrocie udelenia mestskych prav a 350 rokov od ziskania titulu kralovske mesto. Ako tvorivy pozdrav k tymto vyrociam by mala prispiet vytvarna sutaz.

Vyhlasovatel: mesto Brezno. Usporiadatel: mestsky urad, oddelenie spolocenskych veci a zahranicnych vztahov a Horehronske zdruzenie vytvarnikov. Uzavierka sutaze: 31. august, sutazne prace treba zaslat na adresu: Mestsky urad Brezno, Nam. gen. M. R. Stefanika c. 1, 977 01 Brezno; obalku oznacte textom Vytvarna sutaz. Vystava: 6. - 30. oktobra v synagoge, vernisaz v ramci podujatia Dni mesta, sucastou vystavy bude i rozborovy seminar pre ucastnikov sutaze za ucasti porotcov - profesionalnych vytvarnikov a vytvarnych pedagogov, resp. teoretikov umenia. Temy: 1. Podoby Brezna - mestske dominanty, zakutia a primestske lokality, patriace ku koloritu mesta Brezna; 2. Vyjavy z historie mesta; 3. Vyznamna postava - dejatel z historie mesta; 4. Navrh dekorativneho alebo uzitkoveho predmetu na ucel darovania, resp. predaja turistom s temou mesta Brezna.Techniky: lubovolne - malba, kresba, grafika, plastika, kombinovana technika, keramika. Vyhodnotenie a ocenenie sutaze: Prace ohodnoti odborna porota, ktora rozhodne o umiestneni autorov a udeleni cien. Hlavnu cenu udeli primator mesta. Sutazne prace sa vracaju, mesto vsak moze sprostredkovat ich predaj, resp. vybrane prace mesto odkupi na vyzdobu reprezentacnych priestorov.

Ostatne podmienky: Prace musia byt oznacene menom, priezviskom a bydliskom autora, treba uviest i nazov prace. Sutaz je urcena pre vytvarnikov nad 18 rokov.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT