6. JUN 2000 Strana 8

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

... 


Slovenska obchodna a priemyselna komora

PODNIKATELSKA BURZA
o litovska firma hlada obchodne firmy alebo firmy vyrabajuce hotelove balenia mydla (13 - 20 g), samponu (10 - 40 ml) a spchovacie gely. (BB 20/00)
o ceska firma so zahranicnou ucastou hlada kontakty na slovenskych vyrobcov, pripadne obchodnikov so zahradnou alebo polnohospodarskou mechanizaciou. (BB 21/00)

Kontakt: Jarmila Huskova, tel: 088/4125634, fax: 088/4125636

SERVIS

o Regionalna komora SOPK Banska Bystrica vas pozyva na seminar INCOTERMS 2000.
Zameranie: Novelizacia obchodnych podmienok Medzinarodnej obchodnej komory - nove vydanie INCOTERMS 2000.

Termin: 22. juna o 9. hodine
Miesto: zasadacka a.s. Polymat, Kapitulska 8, Banska Bystrica
Kontakt: Ing. Dvorackova, tel./fax: 088/4125636
Uzavierka: 15. juna

ZAHRANICNE VZTAHY
o Regionalna komora SOPK Banska Bystrica vas pozyva na:
1. OBCHODNU MISIU DO TURECKEJ REPUBLIKY (Izmir) v dnoch od 13. do 18. juna.
Do Turecka je mozne vyvazat predovsetkym mechanicke stroje a nastroje, kotly, elektricke stroje, zelezo a ocel, plechy, motorove vozidla a ich casti, prevodovky, obrabacie stroje a ich casti, loziska, specialny material, pneumatiky, plasty a vyrobky z nich, organicke chemicke vyrobky, papier, karton, lepenku, vyrobky z papierenskych vlakien, synteticke a umele vlakna, nerastne paliva, mineralne oleje, mineralne vosky, opticke pristroje, fotograficke pristroje a ich casti, surove koze, farbiarske vytazky, obilie.
Dovoz z Turecka je zamerany predovsetkym na komodity: oriesky, vsetky druhy korenin, citrusove plody, olivovy olej, lieky, odevne, textilne a kozene vyrobky, sperky, chromova ruda.
Kontakt: Ing. Julius Masarik, tel: 088/4125634, fax: 088/4125636.

2. STRETNUTIE S OBCHODNYMI RADCAMI
Regionalna komora SOPK organizuje v spolupraci s Ministerstvom hospodarstva SR stretnutie slovenskych podnikatelov s veducimi obchodno-ekonomickych oddeleni Zastupitelskych uradov SR v zahranici (obchodnymi radcami) s cielom podpory slovenskeho exportu do teritorii, ktore zastupuju. V pripade vasej ucasti zaslite prosim vyplnenu prihlasku na nasu adresu, pripadne faxom na c. tel: 088/4125636. Na stretnutie si so sebou prineste propagacne materialy vasej firmy.

Datum: 30. juna o 10. hodine
Miesto: hotel Lux, Banska Bystrica, 1. poschodie
Poplatok: zakladny 500 Sk, clenovia SOPK 200 Sk
Kontakt: Ing. Julius Masarik
Uzavierka: 16. juna

 Liecive rastliny a koreniny

Fazula obycajna - Phaseolus vulgaris
Jednorocna pestovana bylina, vysoka 30 - 150 cm s pravoovijanymi stonkami dlhymi az 2 m. Kvety su rozlicnej farby, usporiadane do malokvetnych strapcov. Kvitne v juli az v auguste. Plody su struky.
Semena obsahuju jedovaty toxalbumin, fazin, ktory sa nici varom. Jedovate su aj surove nezrele struky. Rozpraskovane semena sa vo farmacii pouzivaju na teple obklady, na mokvave a svrbive ekzemy, atd. Sirsie pouzitie ma fazulove oplodie. Prednost sa dava strukom zltobielej farby z krickovych variantov rastliny. Oplodie obsahuje predovsetkym glukozidy, cholin, trigonelin, alantoin, organicke kyseliny, rozlicne aminokyseliny a kremicitany.
Droga je mocopudna ako aj znizuje hladinu cukru v krvi. Tvori zlozku antidiabetickych cajovin, najma s vnatou jarabiny, listom cucoriedky, zihlavy, ci salvie a s korenom pupavy. Ako mocopudne liecivo sa zvycajne kombinuje s vnatou praslicky, korenom petrzlenu, podzemkom pyru alebo listom brezy.
Bezna davka na studeny macerat: 20 - 30 g oplodia sa maceruje 8 hodin v 5 - 6 dl vody. Pije sa po 1,5 dl trikrat denne. Pripravuje sa i 6-percentny odvar (pije sa 1,5 dl dva az trikrat denne) alebo odvar z 2 - 3 cajovych lyziciek drogy na 1,5 dl vody tri az patkrat denne po duskoch. Ludovo sa pouziva i pri buchani srdca s pocitmi uzkosti, no aj pri zvysenom tlaku krvi a ischiase. Maximalna davka drogy nie je stanovena. Oplodie fazule sa vyuziva v domacnostiach ako zdrava vyzivna strukovina na kysle i sladke polievky, privarky a kase.

M. Vrbovska

Fialka vonava - Viola odorata
Z kratkeho podzemku vyrastaju nevysoke nadzemne vybezky s ruzicami dlhostopkatych srdcovitych az oblickovitych listov. Hranate kvetne stopky su zakoncene jedinym ovisnutym a vonavym kvetom s dlhou ostrohou. Kvitne v marci az v aprili, niekedy po druhy raz este aj v auguste az septembri. Rozsirena je po celej Europe od nizin po horsky stupen. Oblubuje pody s dostatkom zivin a trochou dusika. Casto sa pestuje i v zahradkach. Oficialna medicina pouziva podzemok, ktory obsahuje saponiny, glykozidy a ucinnu latku na zvracanie. Droga ma mierny skvapalnujuci ucinok hlienu. Odvar z nej sa robi z 2 g na 1,7 dl vody a uziva sa po lyziciach pri vsetkych formach plucnych a dychacich ochoreniach.
List obsahuje saponiny, sliz a silicu s odoratinom, ktory znizuje krvny tlak. Najcastejsie sa zbieraju kvety obsahujuce hlavne vonavu silicu, farbiva a sliz. Casto sa z nich robi sirup proti kaslu a nespavosti, vhodny najma pre deti a starsich ludi. Patdesiat lupienkov kvetov sa 24 hodin maceruje v dl vody, potom sa prida 150 g cukru a po 20-minutovom zahrievani sa scedi. Sirup sa uziva po lyzickach. Kvet sa este aj dnes pouziva na kandizovane cukriky proti kaslu.

Vazeni spoluobcania!

Uz viac ako sedemdesiat rokov posobi na Slovensku socialna ustanovizen znama ako Pohrebne podporne zdruzenie (PPZ), ustredie Betliar. Svoju cinnost vykonava teraz v dvesto troch mestach a dedinach s pomocou obetavych funkcionarov a nadsencov.
Hlavnym poslanim tejto ustanovizne je: vzajomna podpora clenov, pomoc pri organizovani dostojneho pohrebu zomreleho clena, poskytovanie financnej pomoci vo vyske 6500 korun, ak bol zomrely clenom viac ako pat rokov, do piatich rokov clenstva vstupenych po 1. januari 2000 je financna podpora 3000 korun, ak bol clenom jeden rok. Clenom zdruzenia sa moze stat kazdy obcan nasej republiky vo veku od 18 do 50 rokov, ak sa prihlasi za clena a podpise clensku prihlasku, ak zaplati jednorazove zapisne vo vyske schvalenej Ustrednym vyborom PPZ, ak bude riadne platit prispevky stanovene Ustredim PPZ.
Jednorazove zapisne je odstupnovane podla veku novych clenov: 10 korun pre clenov vo veku od 18 do 30 rokov, 40 korun pre clenov vo veku do 40 rokov, 100 korun pre clenov vo veku do 45 rokov, 150 korun pre clenov vo veku do 50 rokov. Vysku rocneho clenskeho prispevku stanovuje Ustredie PPZ podla financneho stavu zdruzenia. Pre sucasne obdobie bola vyska prispevku stanovena vo vyske 200 korun na rok. V nasej odbocke je vyska prispevku stanovena 204 korun (4 koruny je rezervny fond, ktory bol odsuhlaseny na vedlajsiu cinnost odbocky).
Tymto chceme upriamit i vasu pozornost na nase Pohrebne podporne zdruzenie. Prosime, pouvazujte o jeho poslani a praci. Pomoc v najtazsich chvilach zivota je i dnes potrebna a hladana. Ponukame vam tuto pomoc a pozyvame vas za clena nasej velkej rodiny, ktora dnes uz pocita vyse 56 000 clenov. Vykonate dobry skutok a budete spokojni, ze ste sa rozhodli pre vstup do tejto velmi potrebnej humanitnej spolocnosti.
Blizsie informacie vam poskytne odbocka c. 150 v nasom meste, alebo priamo na adrese predsedu odbocky v Brezne: Vladimir Cizik, Svermova 10, 977 01 Brezno.

Informacie o moznosti vyuzitia SFRB

V roku 1996 Narodna rada Slovenskej republiky prijala zakon c. 124/1996 Z. z. o Statnom fonde rozvoja byvania (SFRB). V roku 1998 do 30. septembra Okresny urad v Brezne prijal 45 ziadosti o poskytnutie prispevku, ktore zaslal SFRB. Z tychto ziadosti prispevok neodsuhlasili 13 ziadatelom. V roku 1999 neboli ziadosti o prispevok zo SFRB fondom prijimane, pretoze fond nemal financne prostriedky. Zo ziadosti podanych v roku 1998 je momentalne vybavenych 6 ziadatelov, ostatne su vybavovane priebezne. Prispevok na ziadosti tvoril uverovu cast 500 000 korun plus nenavratny prispevok 150 000 korun u ziadatelov do 35 rokov.
Zakon NR SR c. 124/1996 Z. z. o Statnom fonde rozvoja byvania bol v roku 2000 novelizovany zakonom c. 76/2000 Z. z. Ziadatelom o podporu zo SFRB moze byt:
a) fyzicka osoba, ktora je obcanom Slovenskej republiky a ma na uzemi Slovenskej republiky trvaly pobyt a ktora dovrsila vek 18 rokov a ma vlastny pravidelny prijem z podnikania alebo zo zavislej cinnosti,
b) pravnicka osoba so sidlom na uzemi Slovenskej republiky,
c) na kupu bytu v RD a BD je mozne poskytnut podporu len na byty do 2 rokov po kolaudacii.
V pripade vasho zaujmu o tento druh podpory vam informacie poskytnu pracovnici odboru regionalneho rozvoja a inych odvetvovych vztahov Okresneho uradu v Brezne, v strankove dni pondelok, streda a piatok.

Ing. Anna Pravotiakova,
veduca odboru RRaIOV

Vysledky pracovnej skupiny PRVA

Sucasna socialno-ekonomicka situacia obcanov okresu Brezno je velmi taziva a jej dopadom je nizka zivotna uroven a vysoka nezamestnanost. Tuto zlu situaciu a jej tvrde dopady na obcanov sa rozhodla za spoluucasti statnej spravy, podnikatelov a obcianskych zdruzeni riesit Prva rozvojova vidiecka agentura (PRVA) - zdruzenie zalozene mikroregionmi Chopok - juh, Cierny Hron, Muranska planina a Horehron, mestom Breznom a Regionalnym zdruzenim miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria. Agentura konstituovala pracovnu skupinu - projekcny tim zo zastupcov vsetkych troch sektorov (verejneho, sukromneho a obcianskeho), ktora pracovala od oktobra 1999 pod vedenim odborneho konzultanta. Skupina pracovala podla metod interaktivneho planovania a podla metodickeho manualu Cyklus projektoveho manazmentu, vydaneho Ministerstvom vystavby a regionalneho rozvoja SR.
Prvym krokom bolo stanovenie strategickeho ciela. Projekcny tim formuloval strategicky ciel regionu Horehronia takto: ozivenie jestvujucej vyroby, restrukturalizacia a diverzifikacia hospodarskej zakladne podmienene zvysovanim vzdelanosti a zlepsenim obcianskej a institucionalnej spoluprace. Druhym krokom bolo zostavenie "stromu problemov" - problemovej analyzy. Ako hlavny problem tim identifikoval nizku kvalitu zivota obcanov Horehronia, ktorej priciny spocivaju: v utlme vyroby, v jestvujucej kvalite ludskych zdrojov a v nedostatocnej spolupraci institucii, podnikov a v nizkej spoluucasti obcanov. Okrem tychto vnutornych pricin skupina identifikovala aj okruh vonkajsich pricin, medzi ktore je mozne zaradit nekvalitnu legislativu, politicku nestabilitu, nestabilitu podnikatelskeho prostredia, neukoncenu a nevhodne riesenu transformaciu a privatizaciu a podobne. Vonkajsimi pricinami, hoci su podstatne a klucove, sa projektovy tim dalej nezaoberal, lebo ich nemoze ovplyvnit a ani zmenit. Zameral sa preto na podrobnejsiu analyzu vnutornych pricin, ktorej vysledkom je vypracovany strom problemov. Na jeho zaklade bol spracovany strom cielov - strategia cielov. Hlavnym cielom je zvysenie kvality zivota obcanov Horehronia. To je mozne dosiahnut realizaciou troch zakladnych - specifickych cielov: 1. ozivenim vyroby a restrukturalizaciou a diverzifikaciou hospodarskej zakladne, 2. zvysenim vzdelanostnej urovne a rekvalifikaciou ludskeho potencialu, 3. zlepsenim obcianskej a institucionalnej spoluprace.
Za prioritny ciel, ktory treba riesit, skupina urcila ciel 1. Ten je vsak mozne riesit len vtedy, ak sa subezne bude realizovat aj ciel 3, pretoze ozivenie ekonomiky regionu je aj uzko spojene s participaciou a spolupracou vsetkych subjektov na spracovani spolocnej strategie a programov rozvoja. Az po spracovani a urceni rozvojovych smerov a programov bude mozne riesit aj otazky usmernovania vzdelanosti a rekvalifikacii (ciel 2).
Z vysledkov prace skupiny vyplyvaju zavery a odporucenia pre dalsi postup prac: 1. Zostavit pracovne skupiny zo zastupcov miestnych podnikov a institucii a externych odbornikov na vypracovanie strategii a programov v oblastiach: strojnictvo a hutnictvo - ozivenie a rozvoj, drevospracujuci priemysel - finalizacia vyroby, diverzifikacia a restrukturalizacia polnohospodarstva, rozvoj cestovneho ruchu a vidieckej turistiky. 2. Ziskat financne zdroje na pracu odbornych pracovnych skupin a vypracovat plan ich cinnosti. 3. Zlepsenie obcianskej a institucionalnej spoluprace realizovat prostrednictvom PRVA, rozsirit jej clensku zakladnu a cez nu realizovat aj pracu odbornych skupin.

Ing. arch. Peter Rusnak 

Viete, ze

Piaty jun je Svetovy den zivotneho prostredia, dvadsiaty stvrty jun je Svetovy den osteoporozy, dvadsiaty siesty jun je Medzinarodny den proti drogovej zavislosti a nedovolenemu obchodovaniu s drogami.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT