Teoretik, praktik, ucitel, ale predovsetkym clovek... to je nas Cyrko, ako ho zvykneme familiarne oslovovat...

Ing. Cyril Stavina sa narodil pred sestdesiatimi rokmi v Pohorelej. Maturoval v Jedenastrocnej strednej skole v Brezne v roku 1957. Pre svoje dalsie studium si vybral Elektrotechnicku fakultu SVST v Bratislave, ktoru ukoncil vo februari 1963 v odbore fyzika tuhych latok.

Este pred ukoncenim studia v roku 1962 nastupil do Energetickeho ustavu v Bratislave, pracovisko Jaslovske Bohunice. O rok neskor ho prijali za asistenta na katedre fyziky strojnickej fakulty SVST. Pracoval pod vedenim veduceho katedry Prof. RNDr. Jozefa Garaja, pricom sa zameriaval na bezkontaktne teploty a na optiku. Pre svoje nazory tzv. "zdrave jadro" ho po roku 1968 vylucilo zo strany. V roku 1989 sa vracia aj do spolocenskeho zivota - aktivne sa podiela na kreovani akademickeho senatu na Strojarsko-technologickej fakulte SVST v Bratislave so sidlom v Trnave. Ako clen akademickeho senatu fakulty v rokoch 1990-96 sa rozhodujucou mierou zasadil o stabilizaciu tejto fakulty v Trnave a bol jednym z iniciatorov zmeny nazvu fakulty na Materialovotechnologicku fakultu STU v Bratislave so sidlom v Trnave. Akademicka obec ho zvolila za clena akademickeho senatu MtF STU v rokoch 1990-96 a v tomto obdobi sucasne posobil aj ako clen predsednictva akademickeho senatu STU. Ako predseda legislativnej komisie akademickeho senatu STU v rokoch 1993-96 sa aktivne podielal na tvorbe statutu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a statutu Materialovotechnologickej fakulty STU v Trnave. Od vzniku detasovaneho pracoviska MtF STU v Brezne (1990) nepretrzite prednasa, cvici, uci a samozrejme aj skusa posluchacov tohto strediska. Z tych patsto doterajsich studentov, ktori zacali v Brezne studovat, stodva uspesne ukoncilo vysokoskolske studium statnymi skuskami v Trnave, dalsich devatdesiat uz ma za sebou uspesne vykonanu skusku z fyziky I., II. a III. a elektrotechniku u C. Stavinu, co je certifikat k uspesnemu pokracovaniu v studiu.
Vzacnostou tohto ucitela je nielen to, ze precizne vedie vyucbu, citlivo hodnoti, ale aj velke usilie vyvija, aby naucil.
Popri svojej exponovanej pedagogickej praci publikoval viacere odborne clanky a je autorom troch vysokoskolskych skript. Horna cast Horehronia ho pozna aj ako podnikatela, ktory chce pre svoj rodny kraj nieco vybudovat, nieco aj svojim rodakom zanechat.
Jubilantovi zo srdca prajeme do dalsich rokov zivota vela zdravia, stastia, radosti a neutichajuceho elanu v dalsej praci. Nech sa taky mlady, ako je teraz, dozije aj stovky.
Ku gratulacii sa pripajaju vdacni byvali studenti a sucasni posluchaci.
Ad multos annos!

Doc. Ing. M. Ozvoldova, CSc., katedra fyziky MtF STU,
Ing. M. Kovacik,
veduci detasovaneho pracoviska MtF STU v Brezne

Ing. Michal Miklovic (2. november 1937 Nadlak - Rumunsko - 15. januar Brezno)

Ekonom, pedagog, funkcionar spolocenskych organizacii a organizator kulturneho zivota v Brezne.
Priezviska rodicov su dokazom toho, ze jeho predkovia maju korene na Slovensku. Otec Michal Miklovic (1896 - 1953) bol polnohospodarsky robotnik, matka Zuzana bola rodena Srnkova (1900 - 1974). Mal troch surodencov. Rodinu si zalozil v roku 1961 s Martou, rodenou Misutovou. Rodina bola pozehnana styrmi detmi - Michalom, Zuzanou, Martou a Anickou.
Obecnu cirkevnu skolu navstevoval v Nadlaku (1943 - 1944). Vyucovacim jazykom tu bola slovencina, ktoru prednasali slovenski ucitelia vysielani Maticou slovenskou. Az v 5. rocniku sa zacal ucit rumunsky jazyk. Po prestahovani sa do CSR (1949) pokracuje v studiach v Hraniciach a v Pedagogickej skole v Karlovych Varoch a v Bratislave (1949 - 1957). V roku 1962 ukoncil Vysoku skolu ekonomicku v Bratislave.
Pracoval v Mostarni Brezno az do dochodku (1962 - 1995). Vykonaval tu rozne odborne funkcie a bol aj riaditelom odborneho ucilista strojarskeho. Aktivne pracoval v mladeznickych a odborovych organizaciach a ucinkoval v zmiesanom spevackom zbore mesta Brezna. Posobil ako pedagog v letnych taboroch, sprievodca zajazdov do zahranicia s roznymi cestovnymi kancelariami.
Jeho dobry vztah k slovencine, narodne povedomie ho privadzaju do Matice slovenskej. V breznianskom Miestnom odbore Matice slovenskej vykonaval viacere funkcie. Bol clenom dozorneho vyboru, podpredseda, zastupujuci clen miestneho odboru Matice slovenskej pred politickymi organmi a organmi statnej spravy (1968 - 1985, 1994 - 1997). Na vecierkoch odznelo mnozstvo jeho prednasok na temy: Roztrateni Slovaci vo svete a Poznajte osudy tri stvrte miliona rodnych bratov, kde priblizil zivot Slovakov v Rumunsku. Bol sprievodcom a veducim zajazdov usporaduvanych Miestnym odborom v Brezne.
Svojou pracou v ekonomickej, pedagogickej a kulturnej oblasti dokazal, ze vzorne zastupil nadladskych, rumunskych Slovakov, v domovine.

Oto Baldovsky

Chlieb, denne ta berieme do ruk, sytis nas, ale kym sa dostanes na stol, rolnik vyda zo seba nejednu kvapku potu. Pri zrne sa zohreje mlynar, pekar, gazdinky, ked pripravene bochniky sadzaju do pece.
Chlieb ako zaklad kazdodennej stravy sa udajne zacal pouzivat zaciatkom 18. storocia. Nie, vtedy neboli velkopekarne. Piekol sa takmer v kazdej domacnosti. Pred ocami mame nase mamy, ako (a to bolo najcastejsie) z vecera do rana upiekli pat i viac vonavych pecnov. Pouzili muku psenicnu, raznu, v case hospodarskej krizy (1932-36), dobra bola aj jacmenna a ovsena...
Pecenie chleba sprevadzal urcity ritual. Podla Hreblaya breznianska gazdina (ale aj v ciernohronskej doline), ked upravene cesto vsadila do pece, oprela sa o drevenu lopatu a povyskocila, aby i chlebik tak vyskocil ako ona, aby v nom nebola "osla". A ked piekla postruhniky, hovorila: - Skakajteze, postruhniky, ako v nebi anjeliky. Obratit chlieb nakrojenou stranou k dveram je zle, von uteka majetok. Matere a chlieb dostali sa i do slovenskej poezie. Tuto pracu si uz vsimol Jan Kollar. Z mladsej generacie verse: - A vonal chlieb nam upeceny, ona ho s laskou miesila. Nad tuto radost inej neni, mna tato radost celkom zmenila... (J. Silan: Mame). Alebo: - Obrus si vysivala svojim srdcom. Platno, ktore si tkala svojim zivotom. Chlieb, ktory si piekla nasou buducnostou... (P. Valent: Za matkou).
A. P. Zaturecky ma takmer stovku mudrych myslienok o chlebe, ako: - Kde je chlieb, tam sa i noz najde; Chlieb v ruke nepribyva; Je na svojom chlebe; Chlieb miesit - ak nieco zacnes, snaz sa to dobre dokoncit...
Pamat pripomina i taku malickost, ked nas ako deti mama budievala, potapkala po chrbte: - Uz je chlebik vo tri vrhy upeceny, vstavat treba, hore, hore... Ak susedka k susedke odbehla na tri zenske slova a ked lucili sa, domaca pani susedke - hostovi, odkrojila okrustek chleba s tym, aby ho aj v jednom, aj v druhom dome dostatok mali.
Chlieb bol, a mal by byt, uctievany. Aj omrvinky treba zachranit pre vtaciky, zvieratka. Tu uctu mu na Liptove, v Muzeu liptovskej dediny v Pribyline, davaju od roku 1993 aj formou sutaze o najkrajsi chlieb. Robi sa to v den, ked sa kona v tamojsom kostole podakovanie za urodu. Chlebiky chutne, vonave, vzhladovo krasne, oznacene krizmi, klasmi, napismi, slnkom... Tie najkrajsie sa stavaju majetkom skanzenu pre potesenie navstevnika.
Do obchodov nasho mesta dodavaju chlebik okruhly, podlhovasty... viaceri vyrobcovia. Aj oni maju na bochnikoch svoje znaky: jamky, ciary, pismena... Lisia sa vahou, beznym pomenovanim, ako: tisovsky maly, balocky, lopejsky, brezniansky, od Murina, z Michalovej, ba az hen zo Sihly (Vrchov)... Vsetky chutia. Vyvazene su slovenskymi korunami. Stare kalendare nezabudli na dobre rady pre gazdinky. Objavuje sa v nich aj chlieb. Aspon jednu: - Stary chlieb, ktory sme nespotrebovali, ususime, postruhame a pouzivame ho na zhustovanie pokrmov. Vyborna je z neho aj chlebova polievka.
Myslienky o chlebe ukoncme versami basnika Milana Krausa z basne Otce nas moderneho cloveka. Zneju: - Chlieb nas kazdodenny daj nam dnes, Otce z neba. Bez neho tazko zit, a my, hla, musime pri mnohych starostiach este aj zivit seba. Rozprestri biely stol pred nase hladne tela, budeme vecerat u Teba, Stvoritela.