Maria Hevesiova, veduca strediska praktickeho vyucovania, Brezno:

- Konkretne skusenosti nemam, ale moj nazor je, ze by sa to nemalo stavat. Za to, co si clovek zaplati, by mal dostat aj primerane sluzby. Pre tych postihnutych ludi je to urcite nieco hrozne, lutujem ich. Clovek si dnes musi rozmysliet, ked niekde ide. Ja osobne by som si cestovnu kancelariu preverila, ci je spolahliva, aby som niekde neostala.

Lubica Durcenkova, sicka, Polomka:

- Ja ziadne skusenosti nemam, ani sa nikde nechystam, pretoze momentalne na to nemam, mam ine financne vydavky. Neviem, ale ja by som si vybrala znamu cestovnu kancelariu, ktora je garantovana statom, a nie sukromne.

Tatiana Fillova, veduca predajne, Brezno:

- Mne sa to zatial este nestalo, ale v televizii casto informuju, ze ludia si zaplatia za dovolenku a odtial ich poslu nazad domov. Nie je to "fer" voci tym klientom. Radsej by som sa poistila a zvolila taku cestovnu kancelariu, ktora ma vacsi "cveng".

Peter Rochovsky, vojak z povolania, Pohorela:

- Mozem k tomu povedat len tolko, ze skusenosti este nemam ziadne. Ako by som postupoval? Vybral by som si inu cestovnu kancelariu a peniaze by som vymahal sudnou cestou a aj keby som nezaplatil, zazaloval by som ich, lebo je to neunosne. Ja osobne by som vyberal dovolenku podla toho, co ponuka a nie podla mena.

K. P., robotnicka, Brezno:

- Nepostrehla som taketo informacie. Keby som uz bola tam, neostavalo by mi nic ine, len to tam prezit a potom by som sa doma stazovala. Ja mam dobre skusenosti so znamou cestovnou kancelariou, prostrednictvom ktorej som bola na dovolenke vlani. Vsetko bolo podla toho, co ponukali. Pacilo sa mi to.

Ivan Kokavec, zivnostnik, Michalova:

- Prave som prisiel z dovolenky a som spokojny. Mne sa to zatial este nestalo, ale pocul som o takych pripadoch. Myslim si, ze na tych podvodnikov treba velky bic.

Lubica Mattosova, asistentka riaditela, Brezno:

- Ja si velmi davam pozor na to, s ktorou "cestovkou" idem na dovolenku. Vyberam si len taku, ktora uz ma niekolkorocne skusenosti, nie je nova a ma aky-taky ohlas aj medzi mojimi znamymi, ktori s nou boli spokojni. Stat sa moze cokolvek, aj dobra cestovna kancelaria moze zo dna na den skrachovat, ked jej vypovedia zmluvu. Mozno su v tom nevinne, mozno, ze naozaj nezaplatili, tazko povedat. Moja vlanajsia dovolenka sa vydarila, nemala som vacsie vyhrady voci banskobstrickej "cestovke", ktoru som si vybrala. V tomto roku neplanujem nic, nie su financie.

Podakovat je malo .........

Svoj list zacnem slovami: "Dakujem vam pani riaditelka Zakladnej skoly v Polomke, tiez triednym ucitelom a celemu pedagogickemu kolektivu, ktori nam podali pomocnu ruku pred piatimi rokmi."
Sme uplne obycajni ludia, ktori vedu usporiadany zivot a na prvom mieste chceme vytvarat svojim detom tie najlepsie podmienky pre zdravy rast a vyvin. Velmi nerada, ale predsa len spomeniem situaciu spred piatich rokov, pri ktorej mi ako matke oci zvlhnu. Neviem preco nas v Zakladnej skole v Zavadke nad Hronom, ktora je znama prvkami waldorfskej pedagogiky, nechceli a nevedeli pochopoit. Nas dovod, ktory sme uviedli pri ziadosti o preradenie nasho syna, bol vazny. Velmi nerada na to spominam.
Bezradni sme sa preto vybrali do susednej Polomky, pevne rozhodnuti preradit obidve nase deti do inej zakladnej skoly prave v tom najchulestivejsom veku, urcite nie z roztopase, ale preto, ze sme mali vazny dovod. Riaditelka tamojsej zakladnej skoly pani Koharova nas milo privitala. Z jej tvare ziaril pokojny a mily pohlad. S prekvapenim vypocula moje placuce slova, upokojila ma, no bez akychkolvek podmienok nam slubila, ze ak si to nerozmyslime, tak mozu uz o dva dni deti nastupit k nim do Zakladnej skoly v Polomke bez toho, ze by nas a nase deti poznala. Bolo to velke riziko, ale ine vychodisko sme nemali. Pedagogicky kolektiv, kolektiv ziakov deti prijal a netrvalo dlho a nas problem pominul. Deti velmi dobre zapadli do kolektivu. Svoj prospech si nepokazili, dosahovali vyborne vysledky, reprezentovali skolu. Akoby to bolo dopadlo, keby sme sa neboli takto rozhodli?
Teraz, ked uz aj syn konci zakladnu skolu, chceli by sme sa podakovat pani riaditelke, triednym ucitelom, ktorych pracu si vazime, tiez celemu pedagogickemu kolektivu. Za pat rokov sme mali moznost presvedcit sa, ze praca tychto ludi, ci uz v skolskej, mimoskolskej cinnosti, priprave ziakov na prijimacie pohovory, pri praci s rodicmi je na vysokej urovni. Urcite mi daju za pravdu aj ti, ktori presli zo Zakladnej skoly Zavadka do Zakladnej skoly Polomka bez toho, aby mali zaujem niekoho vyzdvihnut.
Pani riaditelka a cely pedagogicky kolektiv v Zakladnej skole v Polomke, prajeme vam pri vasej dalsej praci vela sil, elanu, zdravia a pracovnych uspechov. Opisali sme vam len nase pocity a podakovanie.

Rodicia A. a M. Dudasovci

Sme vsetci kratkozraki?

Neda mi neozvat sa na udalosti, ktore sa deju okolo nas. Zijeme na strednom Slovensku, v Rudohori a pod Nizkymi Tatrami, vlastne v ich lone. Tu na Horehroni je priroda prekrasna. No my, samotni obyvatelia tunajsi, ci ako nazvat samych seba, domaci, sa akosi nevelmi zaujimame o prirodu samotnu. Akoby sme boli presvedceni, ze ona sama sa o seba postara, ba to, co my pokazime v nej a sposobujeme jej kazdonenne bolacky, staby si tie rany sama vyliecila. Skoda len, ze nechceme vidiet aj to "okolo", to, co sa skryva pod skrupinkou, ktora je naozaj privelmi tenka na to, aby zniesla taky obrovsky napor nasich cinov.
A ked uz o prirode - ved do nej patria nielen rastliny, ale aj zivocichy. A tak sa chcem pozastavit nad pretekmi na motocykloch , ktore sa konali v lokalite Lipova v casti Valaska (smer Brezno) v sobotu 8. jula: Priznam sa, nevedela som o nich, pretoze som sa o pretekoch nedocitala ani v nasich regionalnych novinach, ani som sa o nich nedozvedela z rozhlasu. No zaujimave pre mna bolo to, ze okrem nasich slovenskych pretekarov tu boli aj pretekari z Polska ci blizkeho Ceska. Jednoducho si "ktosi" zmyslel, ze z Lipovej, takpovediac panenskej, si urobi dobry teren pre preteky, casovky, ale davno predtym aj teren pre samotne treningy, ci lepsie povedane samotne prevazanie sa po kopci, nielen po vyznacenom chodniku, no hlavne pomedzi krovite zakutia, nedotknute kolesami nielen motocyklov, luky. Stalo sa mi raz, pocas prechadzok v tejto lokalite, ze som nechtiac stretla nejedneho z trenujucich na motocykli. A ani jednemu z nich neprekazalo, ze mam pri sebe deti, ze sa neprechadzame po dialnici, ale v prirode, po turistickom chodniku. A nebyt toho, ze sme ho vcas nezbadali, bol by veselo medzi nas v rychlosti vletel. Vobec nepribrzdil, hoci z dostatocnej vzdialenosti videl deti aj dospele osoby, kedze som bola na Lipovej aj s kolegynou. Podarilo sa nam vyhnut zrazke s motocykolom tym, ze sme uskocili, no krasnej velkej jasterici, ktoru sme chvilu predtym obdivovali na chodniku, nie. Jednoducho to nestihla.
Kladiem si otazku, ci sme vsetci taki kratkozraki, alebo sme naozaj taki lahostajni voci veciam, ktore sa deju okolo nas. Dnes to bola jedna jasterica, zajtra to bude dalsia, o tyzden, o mesiac... A po par rokoch zistime, ze to, co tu bolo este vcera krasne, zelene a plne zivota, dnes tu uz nie je. Pytam sa, aj starosta obce suhlasil alebo vobec vedel, ze costi take, ako treningy ci samotne preteky sa konaju na Lipovej? A co na to vravia ochranari? Hned vas pokutuju za to, ze zidete z turistickeho chodnika a "sliapete" travu. Ale kto pokutuje milovnikov sportu a nie prirody za to, ze poskodil svojimi kolesami, vyfukovymi plynmi a hlukom nadhernu prirodu a v nej samotnu faunu a floru? Alebo taketo prehresky voci prirode su dovolene?
Nemali by sme zabudat na to, ze raz nam to priroda vrati. Ak nie nam, tak nasim detom ci vnukom. Alebo nam nezalezi ani na vlastnych potomkoch?

Mgr. Stanislava Celarova 

 Dakujem...

Chcel by som vyslovit uprimne podakovanie kolektivu interneho oddelenia - muzi v breznianskej nemocnici pod vedenim primara MUDr. Pastora - MUDr. Sihelskej, sestrickam i personalu oddelenia za prikladnu starostlivost, povzbudenie, mile slova i usmev, ktore venuju pacientom.
Zaroven prajem v ich dalsej praci, v tejto nelahkej dobe pre zdravotnictvo, aby pacienti od vas odchadzali prelieceni, resp. vylieceni, ale hlavne spokojni a s vedomim, ze vase usilie a starostlivost o pacienta nevyslo nazmar a pomohlo.
Do dalsej prace vela uspechov praje a dakuje byvaly pacient

Tibor Filip