Tropicke horucavy robia polnohospodarom vrasky na cele. Naopak, dovolenkari su nadmieru spokojni. Lekari vsak varuju. Privitala by som preto informacie na stale aktualnu letnu temu - slnit sa alebo nie, ako a kolko?

Zn. Pozor na ultrafialove ziarenie

Slnko je symbolom a podmienkou zivota na Zemi. Okrem tepla a svetla poskytuje jej obyvatelom aj ultrafialove ziarenie, ktore posobi priaznivo na niektore procesy v kozi (napr. synteza vitaminu D), ale na druhej strane moze kozu tiez poskodit. Na Zem dopadaju UV - A luce (ovplyvnuju pigmentaciu koze) a UV - B luce, UV - C ziarenie je absorbovane ozonovou vrstvou. Zdravie cloveka pri opalovani najviac ohrozuje UV - B ziarenie, ktore vyvolava zapalovu reakciu koze (solarnu dermatitidu). Stupen poskodenia koze zavisi od dlzky expozicie ziarenia a od davky UV lucov. Vacsia jednorazova davka UV ziarenia vyvolava najcastejsie scervenanie koze, ktore je najzranitelnejsie na miestach obvykle krytych odevom. Pri postupnom zmensovani reakcie, ktora v najtazsich pripadoch moze mat az vzhlad popaleniny s tvorbou pluzgierov, nastava po niekolkych dnoch zvysena tvorba pigmentu. Najvrchnejsia vrstva koze pocas hojenia zhrubne nasledkom urychleneho delenia koznych buniek. Uz davnejsie je zname, ze jestvuje urcita spojitost medzi slnecnym ziarenim a koznymi nadormi. Dnes vieme, ze karcinogenny ucinok maju UV luce s vlnovou dlzkou v oblasti UV - B ziarenia. Cim dlhsie obdobie expozicie UV lucom a cim vacsia je intenzita ziarenia, tym je vacsia moznost vzniku koznych nadorov, najma karcinomov, ale i melanomov. Slnecne ziarenie ultrafialove luce emitovane umelymi zdrojmi su pre cloveka casto vitanou pomocou v liecbe niektorych koznych ochoreni, ale zaroven i pre zdraveho cloveka mozu znamenat riziko vzniku nadorov pri nadmernom alebo dlhodobom - aj miernejsom - oziareni.
Ludska koza ma proti UV ziareniu vlastne obranne mechanizmy, ktore ale nie su nevycerpatelne. Predovsetkym si treba uvedomit, ze najsilnejsie poskodenie ultrafialovymi lucmi slnka nam v lete hrozi v case od 11. do 15. hodiny. Vtedy stoji slnko takmer kolmo nad zemou a zasiahne ju az sestdesiatimi percentami dennej davky UV - lucov. Pred skodlivymi lucmi sa vsak neuchranime ukrytom pod stromami, pretoze sa odrazaju od vody, piesku a roznych predmetov. Dokonca ani sklo nefiltruje ultrafialove luce dokonale ( napr. sklo okien automobilov prepusta desat percent ziarenia). V spominanom case je najrozumnejsie vobec neist von s obnazenou kozou. Zvlastnu pozornost musia venovat svojej kozi pri pobyte vonku ludia uzivajuci niektore lieky, ktore zvysuju ucinnost UV ziarenia. Nezabudnime najma na deti, ktorych pokozka je asi desatkrat tensia ako u dospelych, treba im chranit hlavu platenym klobukom, ruky kosielkou s dlhymi rukavmi a nohy co najdlhsimi nohavicami. Podobne pravidla ochrany platia aj pre dospelych, najma pre tych, ktori maju na kozi rozne pigmentove fliacky (tzv. materske znamienka). Ak uz chceme mat hnedsiu kozu, treba sa opalovat postupne, pomaly a v malych davkach slnencneho ziarenia ci umeleho ultrafialoveho ziarenia. Navyhnutnostou sa stalo pouzivanie ochrannych kremov proti UV ziareniu, ktore by mali mat faktor aspon 15 - 16. Tym, ktori si chcu uchovat mladistvy vzhlad pokozky, pripominame: po kazdom zapale (spaleni), po slneni koza zostarne takmer o sest mesiacov!

Oddelenie vychovy ku zdraviu,
Nemocnica s poliklinikou v Brezne

Slovaci chcu zit zdravsie

Podujatie Zdrave mesta 2000, ktore v uplynulych dnoch zorganizovala Asociacia Zdravych miest Slovenska v spolupraci s mestskymi uradmi a statnymi zdravotnymi ustavmi s podporou farmaceutickej spolocnosti Pfizer, navstivilo vyse dvetisic obcanov. Prve vysledky ukazali mimoriadny zaujem ludi o svoje zdravie, odborne vyhodnotenie potvrdilo znamu skutocnost: byt zdravsimi nam brani iba vlastna pohodlnost.
Obyvatelia patnastich slovenskych miest navstivili poradenske centra zamerane na zdravie a zdravy zivotny styl. Ucastnici maju rozne zvyklosti, zamestnanie, vzdelanie a vek. Spaja ich vsak jedno - aktivny zaujem o vlastne zdravie. Vysetrenia a prevencia boli zamerane na najcastejsie zdravotne problemy na Slovensku - choroby srdca a ciev, vysoky vyskyt tukovych latok v krvi, vysoky tlak, obezitu a cukrovku. Riziko vzniku tychto chorob mozeme ovplyvnit zmenou zivotneho stylu a aktivnym postojom k vlastnemu zdraviu.
Dotaznikovy prieskum absolvovalo 1083 navstevnikov. Na zaklade odpovedi sa da predpokladat, ze vacsina Slovakov vie, co je pre zdravie najlepsie. Len 5% opytanych osob uviedlo, ze v zdravsom sposobe zivota im brani nedostatok informacii. Pre mnohych su prekazkou financne dovody, ini si stazuju na nedostatok casu. Najcastejsou pricinou je vsak nedostatok pevnej vole k zmene zabehanych zivotnych navykov. Slovaci chu zit zdravsie, musia vsak na ceste za svojim zdravim prekonat vlastnu pohodlnost.
Len necela polovica vsetkych ucastnikov mala cholesterol v norme. Podobna situacia bola aj pri vysetreniach krvneho tlaku. Alarmujuce su vysledky merania percenta telesneho tuku. Ved len stvrtina muzov a tretina vsetkych vystrenych zien mala priemernu hmotnost. Vacsina opytanych osob vidi svoje nedostatky v stravovani. Takmer polovica by sa chcela viacej pohybovat. Rezervy su aj na poli prevencie onkologickych ochoreni. Viac ako 80% muzov a dve tretiny zien nikdy nebolo na preventivnej onkologickej prehliadke.

Marcela Hlavata