Okresne oslavy 56. vyrocia SNP
fotoobjektivom Viktora Sajgalika

	Oslavy zacali v sobotu 26. augusta popoludni slavnostnym zasadnutim Okresneho vyboru Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov v zasadacke Mestskeho uradu v Brezne a pokracovali pietnym aktom polozenia kytice kvetov k pomniku padlych.
Po slube pretekarov na namesti odstartovali Polmaraton SNP, ktoreho ciel bol na mestskom stadione, kde vyhlasili vysledky a odovzdali ceny. Trat viedla ulicami mesta a nabrezim.
	Ucastnikov Stafetoveho behu vdaky, mieru a svornosti Kalinov - Banska Bystrica vitali v Brezne v nedelu 27, augusta podvecer. Od rannych hodin absolvovali trasu nasim okresom z Telgartu cez Cierny Balog do Brezna. V pondelok pokracovali do okresu Banska Bystrica.

V PREDAJNEJ oslavovali

Dvadsiateho piateho a dvadsiateho siesteho augusta zila Predajna v znameni oslav venovanych posvateniu a odhaleniu obecneho erbu. Piatkove popoludnie venovali detom, ktore sa v areali zakladnej skoly zabavali najskor na sportovom popoludni a potom na diskoteke. Slavnostnu svatu omsu v sobotu predpoludnim spojili s posvatenim obecneho erbu na namesti, po ktorom nasledoval historicky sprievod. Uderom trinastej hodiny obecne namestie pomenovali na Namestie Juraja Pejku. Pri prilezitosti tejto vyznamnej udalosti otvorili vystavu, ktorej navstevnici sa mohli oboznamit s historiou obce, s vytvormi sikovnych predajnianskych ruk a s Predajnou tak, ako ju vidia ti najmensi. V spolocenskom dome predstavitelia obce na cele so starostkou Ing. Tatianou Contofalskou privitali rodakov a hosti. Potom sa uz na ihrisku odvijal kulturny program, v ktorom vystupili folklorny subor Bocianik, cigansky subor z Cierneho Balogu a zlatym klincom bol program Maji Velsicovej, Michala Slivku a Jadranky Handlovskej. V ludovej veselici do tanca hrala ludova hudba Juliusa Suku a diskdzokej Lubos.
"Krasne a nezabudnutelne su chvile, ked sa vraciame domov - do svojho rodiska, tam, kde mame korene a tych, co milujeme. Su to vzacne, krasne okamihy stastia, radosti, niekedy smutku a zialu. Rodisko je miesto, ktore nam darovalo kruh blizkych ludi, plnych lasky, priatelstva a porozumenia, ktore nam uz od kolisky vlozilo pocit bezpecia, ktore nam umoznilo prezit pekne detstvo, miesto, kde kazdy kamen ma magicku schopnost oslovit. Tato dedina si zasluzi, aby si kazdy jej obcan - rodak uvedomil, ze je ctou byt Predajnan." Tymito slovami sa pred vysvatenim obecneho erbu a koruhvy prihovorila ucastnikom oslav starostka Predajnej.
Vratme sa vsak na zaciatok, nazrime do historie, do rodneho listu obce. Predajna zacala svoje dejiny pisat v 12. storoci, dokonca je tu aj predpoklad nepriamych kontaktov praobyvatelov Predajnej s rimskou civilizacnou oblastou. Prva pisomna zmienka pochadza z listiny uhorskeho krala Ladislava IV, napisanej 25. augusta 1284 vo Zvolene. Obec patrila k Lupcianskemu panstvu, ktoreho majitelom bol Gal zo Sece, neskor v roku 1404 sa vlastnickych prav ujal sam panovnik Zigmund I. Z roku 1505 je v Predajnej pisomne dolozeny mlyn. V polovici 16. storocia v Predajnej ustalo ryzovanie zlata. V roku 1601 mala Predajna 34 usadlosti. Hlavnym zamestnanim sa stalo rolnictvo. Po vycerpani nalezisk vzacneho kovu skusili ini taziari stastie s tazbou modernej rudy. V osemdesiatych rokoch 16. storocia na terajsom Cibulovom kute boli sprevadzkovane bane na med . Pocas protihabsburskych povstani boli stolne znicene a prace v nich sa uz nikdy neobnovili.
O mimoriadne vyznamnom postaveni Predajnej medzi poddanskymi obcami Lupcianskeho panstva svedci fakt, ze v 16. storoci tu bol zriadeny majer, ako sidlo spravcu tamojsieho zemepana. V roku 1661 sa do zoznamu Lupcianskych hradnych panov zapisal aj palatin Frantisek Veseleni.
Obyvatelstvo sa v 18. storoci zivilo podomovym predajom. V roku 1765 bolo registrovanych dvanast podomovych obchodnikov a tato zivnost pretrvavala este aj na prelome 19. a 20. astorocia. Ako reakciu na caste utoky poddanych a sedliacke rebelie zaviedol panovnicky dvor Marie Terezie v roku 1770 urbarsku regulaciu. Pola urbarskeho dotaznika vystaveneho pre Predajnu dna 13. marca 1775 boli miestni poddani slobodni od Michala do Vianoc. Dostali policka na kopcoch Jajkova, Lobova a Suplazina. Z urody sa odovzdaval desiatok. Za kotlik palenia odvadzali dva zlate, dalej museli odovzdat dve kurence, dva kohuty a dvanast vajec. Trest za neposlusnost bol vymerany na 24 palic. Drabi byvali v Ulici Zabecov, kde bol umiestneny deres. Na prelome 18. a 19. storocia viedla cez Predajnu jedna z piatich vyznamnych obchodnych, postovnych i vojenskych ciest, ktore krizovali Zvolensku stolicu.
Na zaciatku 19. storocia sa Lupcianske panstvo menilo na domyselny ekonicky organizmus. Tym nadobuda majer v Predajnej na vyzname. Stal na mieste byvalej lesnej spravy. V roku 1800 bol postaveny pivovar. V roku 1875 scasti zhorel, ale opat ho obnovili. V roku 1860 mala obec dve pily, jednu pri Hrone a druhu pri Jasenici. Tu prvu modernizovali parnym pohonom, ale vo roku 1905 vyhorela. Podobne tu od roku 1850 fungovali dva mlyny, ku ktorym sa v roku 1875 pridruzeli po prebudovani jednej casti hamra na Kramlisti. Po zruseni poddanstva v roku 1848 objekty majera, pily, vacsinu lesov postupne prevzal lesny urbar. Cast obyvatelstva nasla pracu v Zeleziarnach v Podbrezovej, a tak vznikla osobitna socialna skupina kovorolnikov. V roku 1890 postavili pod Hradkom vapenku. V tom istom roku bola v obci zradena zastavka. Podla tychto udajov bola dolezitym hospodarskym strediskom. Poukazuje na to aj rast obyvatelstva. V roku 1656 - 400 obyvatelov, v roku 1851 - 930 obyvatelov.
Malo pracovnych prilezitosti vyhanalo pracovite ruky Predajnanov za chlebom do cudziny. Prve svetova vojna si okrem zivorenia v zazemi vyziadala na frontoch nesmierne utrpenie, obete na zdravi a zivotoch. Z Predajnej padlo 37 obcanov.
Co vsetko sa odvtedy udialo je zaznamenane v historickych dokumentoch a v kronike obce. Nazov Predajnej je odvodeny z latinskeho nazvu Praedium ( nehnutelnost sluziaca ako zaloh, hypoteka ). Dokonca v druhej polovici 19. storocia si uhorski uradnici spomenuli na jej prveho znameho richtara Pterika a podla neho ju dost nepresne a nasilne premenovali na "Petori" ( Petrova, Pterovska ).
Obec aj vo svojich historickych casoch mala svoj erb. Odkedy sa tento erb zacal pouzivat, nie je zname, ale na zaklade historickej pecate obce na zachovanej pisomnosti z roku 1856 je nesporne, ze pecat obce je ovela starsia a podla tvaru je mozne zaradit ju do 17. storocia. Za zmienku stoji aj skutocnost, ze Predajna sa v pecati oznacuje ako "oppidum" co znamena mestecko! Erb, pecat a vlajka patria medzi zakladne symboly obce a predstavuju najvyznamnejsich symbolov. Erb obce Predajna ma v novodobom ponimani tuto pdobu: Zo spodu okraja cerveneho stitu vyrasta zlata trojruza s tromi rozkvitnutymi kvetmi a dvoma pukmi na zlatej listnatej stopke. Trojruza je symbolom lasky, mladosti, vyjadruje krestansku symboliku - uplnost rodiny.
Symboly obce Prdajna su zapisane v Heraldickom registri SR, spracovatelom a navrhovatelom erbu je PhDr. Vrtel, tajomnik heraldickej komisie MV SR s akademickou maliarkou Dragicou Vrtelovou, ktora erbu dala umelecku podobu.

Dve atrakcie HELPY 2000

Ostatne dva augustove vikendove dni v Helpe patrili osmemu rocniku prehliadky vojenskych folklornych suborov Helpa 2000, ktora bola sucastou oslav 56. vyrocia SNP. Organizatori - Vojensky utvar Brezno a Obecny urad v Helpe - odstartovali v sobotu rano atrakciou, druhym rocnikom majstrovstiev vo vareni halusiek priamo v amfiteatri. Slovensku specialitu varilo pat trojclennych druzstiev a folklorny subor Nitran a Nitrancok, z ktorych porota ocenila druzstvo z breznianskeho vojenskeho utvaru. Vecer patril koncertu bratislavskej skupiny Rockset a diskoteke, o ktoru sa postaral helpiansky folklorny subor Priehyba. Nedelnu svatu omsu v rimskokatolickom ostole celebroval mjr. vdp. Stanislav Nimeth z presovskej posadky. Po malej omsi v polozili vence k pomniku na namesti v sprievode posadkovej hudby z Kosic, ktorej pochiody sprijemnovali predpoludnie. Po prijati predstavitelov suborov starostom Helpy Jozefom Fillom privitali ucastnikov Stafetoveho behu vdaky, mieru a svosrnosti Kalinov - Banska Bystrica.
Po generalke prislo na rad slavnostne otvorenie prehliadky, ktoru rezijne pripravil Stanislav Siman a moderoval Jano Jankov. Predstavilo sa dovedna devat vojenskych a tri civilne subory, hostoval folklorny subor Janosik zo Zvolena.
Druhou atrakciou prehliadky bola volba najkrajsej clenky zucastnennych suborov, stala sa nou Helpianka Renata Melkova.
Aky bol teda uplynuly rocnik? Podla slov organizatorov uspesnejsi a kvalitnejsi ako ten lansky. Dosiahli ho lepsim kvalitnejsim programom, ktory trval ay styri a pol hodiny, prislo viacej suborov a aj o divakov bolo lepsie postarane ako vlani.