Mikroregion Horehron iniciuje peticiu

Vo stvrtok 28. septembra sa v Bacuchu stretli starostovia zdruzeni v mikroregione Horehron na svojom prvom podovolenkovom rokovani. Ako nas informoval jeho predseda a starosta Polomky Frantisek Durcenka, zaoberali sa riesenim projektu mikroregionu pre fond Phare pod nazvom Rozvoj ludskych zdrojov v mikroregione, ktory odovzdali ministerstvu vystavby a regionalneho rozvoja, o jeho podpru ziadaju aj krajsky urad. Pri zveladovani obci v ramci rozvoja vidieckeho turizmu urcite pomoze pracovna cesta do mikroregionu Modra na Morave, kde uz znacne pokrocili v Programe obnovy dediny. Zucastnia sa na nej poslanci, clenovia komisii obecnych zastupitelstiev a starostovia. Dohodli sa na iniciovani peticie, v ktorej centralne organy upozornia na nespokojnost okresu s jeho vyradenim z akejkolvek pomoci plynucej z Europy. Podporu budu hladat aj u podnikatelov, v tretom sektore, v statnej sprave i samosprave.

Prevzali certifikat kvality

Ved certifikacia v sucasnosti je predpokladom uspechu nielen na domacom trhu, ale aj na vyspelych zapadnych trhoch a priamo sa dotyka obchodnych vztahov firmy Dilta so siedmimi krajinami Europy, no a v neposlednom rade zabezpecuje aj trvalu spokojnost zakaznikov.

Myslienky o priatelstve

V pondelok 25. septembra sa clenovia Divadelneho suboru Jana Chalupku vratili z niekolkodnoveho hostovania v Madarsku. Obnovili tak kontakty, ktore sa medzi Bekesskou Cabou a Breznom prerusili v obdobi pretvarania sa oboch spolocnosti. Po dvoch neuspesnych pokusoch vsak 22. az 24. septembra na pozvanie Cabianskej organizacie Slovakov a vdaka financnej podpore fondu Pro Slovakia a Domu zahranicnych Slovakov zavitali sem s divadelnou hrou Petra Kovacika Krcma pod zelenym stromom. Vystupili v Budapesti, kde bol pritomny aj velvyslanec Slovenska v Madarskej republike Jan Markus s manzelkou a pracovnici diplomatickeho zboru Madarska slovenskej narodnosti. V ramci Zupneho dna slovenskej kultury v Polnom Berincoku ich predstavenie sledovalo preplnene hladisko. Dakovne slova divakov jednoznacne ukazali, ze slovenskemu slovu rozumeju aj dnes, takmer po tristorocnom usadeni sa Slovakov na Dolnej zemi.

Situaciu vystizne charakterizuju myslienky o priatelstve z ust veducej Domu slovenskej kultury v Bekescabe Anny Istvanovej: "Divadelny subor Jana Chalupku spolu s folklornym suborom Mostar patrili medzi tie slovenske skupiny, ktore koncom sestdesiatych a na zaciatku sedemdesiatych rokov v ramci kulturnych zajazdov organizovanych Demokratickym zvazom Slovakov v Madarsku potesili aj viackrat svoje obecenstvo - prislusnikov slovenskej narodnosti - krasnym slovenskym slovom a folklorom. Vdaka tymto prvym stretnutiam neskor vedenie nasho mesta spolu s kulturnymi instituciami (zupne osvetove stredisko) po dlhu dobu vyvijali uzku spolupracu s mestom Breznom. Z Bekesskej Caby hostovali v Brezne okrem suboru Balassi skoro vsetky umelecke skupiny. Zaviezli sme tam niekolko vystav z diel cabianskych umelcov a roznych kruzkov. Spolupracu v Brezne so suhlasom a s podporou vedenia mesta organizoval klub Mostarne Brezno a horlivy zastanca vztahov dvoch miest Ladislav Vagaday. Kazdorocne zavitala do Brezna skupina deti studujucich slovencinu. O ich program sa postaral riaditel Domu deti a mladeze v Brezne Ivan Halama, ktory mimochodom spolu so svojou manzelkou neunavne hadzal povestne halusky do horucej vody co aj pre tu najpocetnejsiu skupinu z Caby. Deti boli ubytovane priamo v rodinach a za dva tyzdne si osvojili zo slovenciny viac, ako v skole za pol roka. Pritom mali i krasne zazitky z vyletov po Slovensku. Dlhe roky si vymienali listy pisane po slovensky. Na zincicu - ochutnanu na salasi - nezabudnu nikdy. Jednym slovom: vytvarali sa priatelstva. Umelecke skupiny z Brezna navstivili skoro vsetky Slovakmi obyvane osady nasej zupy. Aj dnes si pamatam krasny zaverecny obraz jednoaktovej hry Tajovskeho s titulom Hriech, ktoru zahrali v Cabe, ale aj v Komlosi. Tak isto mam v usiach krasny hlas Ota Hudeca a jeho fujary, ktory vystupoval s folklornym suborom Mostar. Spominam na dobrych priatelov, aj ked si mena vsetkych uz nepamatam. Ked som prisla po dlhsej dobe znovu do Brezna, prechadzajuc sa po namesti som stretla viacerych, ktori sa mi prihovorili a pri kave, pri pive sme spominali na potlesky Dolnej zeme a na nase termalne kupele. Spominam aj na mile pribehy, spolocne zazitky. napriklad ako hudobnici pasovali cez hranice creva a klobasy v kotrabase. Mnozstvo criev, ktore sa za tie roky priatelstva prepasovali do Brezna, by asi siahali po hranice! A co ine by mohlo byt najhlavnejsim poslanim v spolupraci dvoch miest, ak nie pratelstvo ludi?"

Popretrhane puta divadelnici s dolnozemskymi Slovakmi teda zacelili a tesia sa na dalsie poracovanie.

Chalupkovci tesne pred predstavenim	Sprava veduca Domu slovenskej kultury v Bekesskej Cabe Anna Istvanova, predseda Celostatnej slovenskej samospravy v Madarsku Jan Fuzik a predseda Miestnej slovenskej samospravy v Polnom Berincoku Juraj Konecny.

Prevzali certifikat kvality

Vo stvrtok 28. septembra podvecer v hoteli Dumbier zastupcovia akciovej spolocnosti Dilta Brezno prevzali z ruk riaditelky medzinarodnej certifikacnej organizacie BVQI Ing. Dagmar Snohovej certifikat systemu riadenia kvality podla normy STN ISO 9002. Pozvanie na tuto vyznamnu udalost prijali aj primator Brezna, prednosta okresneho uradu, dodavatelia a odberatelia materialov.
Vyrobny program Dilty zahrna okrem ineho spracovanie tenkych plechov za studena, vyrobu tenkostennych profilov, vonkajsich okennych parapiet, kotiev, drobnych lisovanych dielcov, kovovych stojanov na sklo, delenie plechovych zvitkov na pasky, strojarsku vyrobu a zamocnicke prace. Dokazom toho, ze riaditelia Ing. Zdenko Kolenicka, Ing. Peter Rusko a manazer kvality Ivan Pobis si uvedomuju, ze v sucasnom ponimani sa kvalita stala strategiou prezitia, je aj tento certifikat.
Ved certifikacia v sucasnosti nie je predpokladom uspechu iba na domacom trhu, ci vyspelych zapadnych trhoch, ale coraz viac sa dotyka aj obchodnych vztahov s Ceskom, Polskom a Madarskom a v neposlednom rade zabezpecuje aj trvalu spokojnost zakaznikov.