3. OKTOBER  2000 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Kazde rocne obdobie ma svoje charakteriticke caro. Jar spajame s prebudzajucou sa prirodou, k letu neodmyslitelne patri slnko a voda, jesen hyri vsetkymi farbami a v zime sa kochame pohladom na bielu snehovu perinu. Pretoze sme vhupli do jesene, zvolili sme "oddychovu" anketovu temu a pytali sa, ci vas jesen fascinuje, alebo nepritahuje.

S anketovym mikrofonom


"Jesen je taka krasne smutna"

Kamila Antalova, servirka, Pohronska Polhora:

- Jesen mam rada, pretoze sa stromy krasne farbia. Babie leto je naozaj krasne. Ked pridu sychrave dni, je to uz horsie, ale clovek si aspon doma oddychne, skoncila robota v zahradach, na poli. Ale pre mna je najkrajsia jar, jesen mam rada hlavne kvoli oddychu.

Katarina Kozova, studentka, Valaska:

- Jesen sa mi velmi paci. Preco? Pre tie nadherne farby, ktorymi ziari cela priroda. Su aj chladne dni, no vtedy sa da naobliekat. Ale najradsej mam predsa len leto.

Petronela Fillova, dochodkyna, Brezno:

- Jesen je sfarbena, krasna, vynimocna. Nedavno som bola v Banskej Bystrici u dcery a ten pohlad na Urpin je nadherny. Stromy by tak ani maliar nedokazal sfarbit. Dobre by bolo, keby este vydrzalo slniecko a zohrialo nas starsich ludi, aby sme este nemuseli kurit. Teraz vlastne nebola ani jar, hned prislo leto, starala som sa o kvietky, dni idu ani neviem ako a je tu jesen, muskaty treba pomaly odlozit, aby nezamrzli. K jeseni patri aj Sviatok vsetkych svatych, kedy si castejsie spominame na nasich blizkych, ktori uz nie su medzi nami.

Gabriela Krivosudska, dochodkyna, Brezno:

- Mam rada jesen, hlavne pre tie krasne farby. Jesen je taka krasne smutna alebo smutne krasna? Listy padaju, aj dnes je taky krasny den a cloveku je aj smutno, aj krasne. Je dobre, ked este chodite, ked este mozete niekomu pomoct, potesit ho, niekedy staci len slovko povzbudenia. Mozno raz to budem potrebovat aj ja.

Emilia Chrzanova, nezamestnana, Brezno:

- Sychravu jesen teda nemam rada, ale ked je krasna jesen, babie leto, slnecno a krasne napadane listy, to mam rada, samozrejme.

Lydia Hajikova, na materskej dovolenke, Brezno:

- No, jesen sa mi paci, lebo je farebna. Ale radsej mam leto, lebo je teplejsie.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Dakujeme ...

Dakujem gynekologovi MUDr. Miroslavovi Prochazkovi za to, ze mi pomohol pri mojich niekolkorocnych tazkostiach s mocovym mechurom (inkontinencia).
Povodne som sla za nim na vysetrenie s inymi zdravotnymi problemami. Postazovala som sa na tento moj problem a pan doktor mi ochotne mechur osetril laserom. Moj stav sa po troch osetreniach zlepsil o sedemdesiat percent.
Vdaka, pan doktor.

B. M. z Valaskej

...

Dakujem MUDr. Anne Dibakovej a MUDr. Stanislavovi Resutikovi za opateru mojho manzela.

Jolana Sluciakova

...

Velmi pekne dakujeme celemu zdravotnickemu personalu pod vedenim primarky MUDr. Emilii Buckovej z nemocnice pre dlhodobo chorych za ich velku starostlivost a lasku, ktoru prejavovali pocas hospitalizacie nasej pribuznej, pacientke Irenke Kuttnerovej.
Patri vam srdecna vdaka.

Anna Kassova

Cakanie na kriz (dalsi)?!

Byvam na sidlisku Mazornikovo a do prace a z prace ako viaceri obcania jazdim na bicykli. Myslim, ze prave cyklisti na vlastnej kozi zazivaju jazdu automobilov, ci uz od Cierneho Balogu alebo z Brezna. Tito sialeni jazdci nejdu pod 100 km/hod (v obci). Od Baldovskeho mosta je kvalitny povrch vozovky, ale kompetentni zabudli, ze na useku od odbocky na sidlisko po odbocku na Mliekarensku ulicu su v obidvoch smeroch autobusove zastavky, odbocky k pekarni, do Skonta, na stary Mazornik k ucilistu. A prave v tomto useku sa hazarderi s cudzimi zivotmi vyzivaju. Som presvedceny, ze nahodne kontroly rychlosti (keby bola posledna) su neucinne. Pomohlo by, myslim, na vozovke pred autobusovou zastavkou instalovat retardery, lebo sialenec znizi rychlost len vtedy, ked si rozbije hlavu o strechu svojho BMW. A ako doplnok k retarderom by mala byt dopravna znacka maximalna rychlost 40 km/hod, upozornenia na kontolu rychlosti radarom a pod.
Tymto clankom chcem vyzvat poslancov mestskeho zastupitelstva za Mazornikovo, aby na najblizsom zasadnuti mestskeho zastupitelstva bola tato otazka prerokovana a mestsky urad aby intervenoval na okresnom Policajnom zbore.
Za kazdym krizom pri ceste su nestastne rodiny, deti bez rodica. Budeme cakat na dalsi? Nie je tam geopatogenna zona, ale patogenna zona sa tvori v mysliach nas vsetkych, ktori sa lahostajne pozerame.

Ladislav Siman

Nemalo Brezno aj vyznamne osobnosti?

V Horehroni som sa docital, ze v Brezne prebieha anketa o najlepsieho sportovca storocia. Nepatral som po jej iniciatoroch, ale chcem sa im za ich snahu podakovat. Zaroven mozno vyslovit polutovanie, ze sa nenasli rovnaki aktivisti, ktori by zorganizovali podobnu anketu na temu: najvyznamnejsia osobnost storocia - tisicrocia spata z Breznom. Anketa by sa tykala v jednej skupine rodakov z Brezna, v druhej skupine osobnosti, len zijucich alebo posobiacich po urcitu dobu v Brezne. Myslim, ze je vela Breznanov, s ktorymi sa moze mesto pochvalit, hoci to neboli sportovci, ale vynikli napriklad v kulture, umeni, vo vede, vedeni mesta, pripadne v inych odvetviach ludskej cinnosti. Vysledky aktivity tychto osobnosti casto obohatili alebo obohacuju spolocnost a stavaju sa jej trvalym majetkom.
Takato anketa by bola mozno uzitocna aj z toho dovodu, ze by zalozila tradiciu, ktora by pomahala udrziavat v povedomi Breznanov tych rodakov a spoluobcanov, ktorych vyznam prekrocil hranice mesta. Mozu tak predstavovat nasledovaniahodny priklad a sluzit na prezentaciu mesta pred svetom.
Ako viem, mesto malo aj richtara Chmeliusa, po ktorom bola pomenovana ulica (zial uz ju premenovali ). Rodak z Brezna je aj autorom hymnickej piesne Kto za pravdu hori, tu studoval Jozef Dekret Matejovie, tvorili Jan Chalupka i G. K. Zechenter Laskomersky a mnohi dalsi z dob davnejsie minulych. Samozrejme breznianska verejnost ich dnes uz tak dobre nepozna, na spritomnenie takychto osobnosti by sa museli zaangazovat historici. Osobnosti posledneho storocia su pravdepodobne znamejsie, ale ani to nie vseobecne, pretoze takych, co si este pamataju 5 - 6-tisicove Brezno, zije uz v meste malo. Je snahou vacsiny ludi poznat co najviac z historie svojho mesta. K nej patria rovnako ludia, ktori ju tvorili, ako aj dielo, ktore vytvorili a zanechali svojim potomkom. Mali by sme dokazat, ze neplati konstatovanie Karola Raposa: "Brezno bohuzial v historii naroda slovenskeho malo znamenalo. Boh im dal vsetko, co potrebuju, ale nedal im rezkeho a slobodneho ducha."

Dusan Gajdosik


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT